Mať k dispozícii finančnú rezervu aspoň vo výške niekoľkých platov pre prípad neočakávaných výdavkov alebo pri krátkodobom výpadku príjmu je pre veľké množstvo Slovákov absolútne nereálnou skutočnosťou. „Ako nám ukázali výsledky prieskumu, tretina opýtaných ľudí nemá k dispozícii na horšie časy ani toľko peňazí, ako je výška ich jednomesačného príjmu domácnosti. Z toho pätnásť nemá vôbec žiadne finančné rezervy. Na druhej strane, úspory vo výške aspoň dvoch mesačných príjmov rodiny má štrnásť percent, dvanásť percent na úrovni troch a ďalších dvadsať percent disponuje peňažnou rezervou vo výške viac ako je ich päť mesačných príjmov do rodinnej kasy,“ približuje Jaroslav Ondrušek. Keď sa pozrieme na to, aké majú Slováci finančné rezervy v porovnaní s rokom 2023, tak štyria z desiatich hovoria o ich poklese, z toho 23 percent deklaruje výrazne nižšie medziročné úspory. Rovnako ako vlani je na tom približne tretina opýtaných (presne 34 %). V lepšej finančnej kondícii je naopak pätina Slovákov - medziročne si totiž polepšilo 20 percent, výrazne z toho ale len 5 percent.
A koľko si teda Slováci presne dokážu mesačne odložiť peňazí? Opäť je tu pätnásť percent, ktorí si pravidelne neodkladajú žiadne peniaze. Trinásť percent si usporí z mesačného príjmu domácnosti od 80 do 200 eur, ďalších štrnásť percent od 120 do 200 eur a deväť percent od 200 do 320 eur. Desiati zo sto Slovákov si vedia odložiť do rezervy od 320 do 600 eur a traja zo stovky aj vyše 1 000 eur. „Pozitívne je, že v porovnaní s rokom 2023 aspoň o niečo ubudlo takých, čo si nedokážu odložiť ani euro, nakoľko vlani ich bolo o šesť percent viac ako tento rok. Taktiež mierene pribudlo tých, čo majú aspoň päť mesačných príjmov v zálohe. No stále je tu vyše dvadsať percent Slovákov, ktorí si vedia usporiť len do 80 eur mesačne,“ komentuje Jaroslav Ondrušek. Predpokladané mesačné príjmy a výdavky je vhodné udržiavať aspoň v miernom pluse v prospech príjmov. Napríklad z každej výplaty si odkložte vopred stanovenú čiastku, 5 až 10 percent na horšie časy.