V nedávnom osobitnom prieskume Eurobarometra sa obyvateľov 27 členských štátov Európskej únie pýtali, ako vnímajú vystavenie rizikám katastrof a tiež úroveň vedomostí a zdroje, ktoré využívajú na získanie informácií o rizikách katastrof. Prieskum sa ďalej zaujímal, ako dobre sú pripravení na katastrofy a ako veľmi dôverujú pohotovostným službám a úradom. Takmer štyria z desiatich ľudí pritom potvrdili, že nemajú čas ani finančné zdroje na prípravu na katastrofy alebo núdzové situácie!
Obyvatelia EÚ sa podľa výsledkov prieskumu cítia najviac vystavení extrémnym poveternostným javom, akými sú búrky, suchá a vlny horúčav. Respondenti sa cítia najviac vystavení lesným požiarom v Portugalsku a na Cypre a záplavám v Bulharsku. Reakcie boli výrazne odlišné vo Švédsku, Dánsku a Česku, kde sú kybernetické hrozby na prvom mieste. V Nemecku je politické alebo geopolitické napätie, v Estónsku narušenia kritickej infraštruktúry a vo Fínsku núdzové situácie v oblasti ľudského zdravia na vrchole zoznamu vnímanej osobnej expozície.
Na úrovni EÚ takmer dve tretiny respondentov uviedli, že potrebujú viac informácií na prípravu na katastrofy a núdzové situácie. Okrem toho viac ako tretina občanov uviedla, že majú ťažkosti pri hľadaní relevantných informácií od verejných orgánov a záchranných služieb. Občania EÚ tiež potvrdili, že dôverujú záchranným službám pri riešení katastrofických situácií a poskytovaní informácií a varovaní. Zároveň hovoria, že lepšia príprava zvýši ich individuálnu odolnosť.
Pokiaľ ide o úlohu komunít, ľudia sa pri zvládaní katastrofy vo veľkej miere spoliehajú na rodinných príslušníkov a priateľov, dokonca viac ako na pohotovostné služby, mimovládne organizácie a miestne úrady alebo vládne agentúry. Takmer dve tretiny občanov EÚ uvádzajú, že sa nikdy nezapojili do dobrovoľníckej práce na podporu organizácií reagujúcich na núdzové situácie alebo komunitných iniciatív na zvýšenie odolnosti voči katastrofám, zatiaľčo len 7 % z nich je v súčasnosti zapojených do rovnakého druhu práce.