Polovica opýtaných uviedla, že majú len základné digitálne zručnosti (kopírovanie, mazanie súborov, posielanie mailov). Tie však môžu priamo súvisieť aj so správaním v zamestnaní, kde pokiaľ zamestnávateľ pri práci s dátami vyžaduje náročnejšie úkony, môže sa stretnúť s ich neporozumením a vytvára sa tak potencionálny priestor pre útočníka. Iba 8,5 % opýtaných totiž pozná metódy šifrovania informácií, ochrany dát a ich zabezpečeného prenosu. Odborníci zároveň upozorňujú, že ľudia majú pri otázkach tohto typu tendenciu svoje schopnosti nadhodnocovať. Z výsledkov prieskumu ďalej vyplýva nárast obavy z umelej inteligencie. Medziročne totiž narástol percentuálny podiel ľudí, ktorí sa AI obávajú z 39,4% na 50,5%.
Najčastejšie uvádzaným poznaným výrazom je SPAM – stretlo sa s ním vyše 90 % opýtaných. Za ním nasleduje CLOUD, ktorý poznajú dve tretiny opýtaných. Viac ako tretina však uvádza, že nikdy nepočula termín malvér, autentifikácia a phishing. Takmer dve tretiny opýtaných uviedlo, že používajú aspoň základné opatrenia na zlepšenie kyberbezpečnosti – antivírus (67,2 %), zabezpečenie zariadení heslom (70 %), aktualizácie zariadení a aplikácií (60,8 %). Svoje dáta zálohuje viac ako tretina respondentov. Oproti minulému roku sa zvýšilo percento ľudí používajúcich heslá a rovnako sa zvýšil počet ľudí, ktorí svoje dáta zálohujú. Najmladší (do 33 rokov) používajú nadpriemerne silnejšie opatrenia, t.j. uplatňujú vyššiu úroveň „kybernetickej hygieny“ ako skôr narodení. Mladšie generácie majú vo všeobecnosti prirodzenejšie digitálne zručnosti a prejavujú vyššie povedomie o IKT a kybernetickej bezpečnosti. Až dve tretiny rodičov deti v digitálnom svete vôbec nekontroluje. Z 30,7 % opýtaných, ktorí deti kontrolujú, uviedlo len 39,3 % využívanie monitorovacieho režimu (tzn. kontrola navštevovaného obsahu) a 25,9 % reštriktívny režim (tzn. obmedzenie času a aktivít dieťaťa), pričom kombinovaný režim uviedlo 33,9 %. Pri porovnaní s totožným prieskumom verejnej mienky z roku 2023 ide o pokles kontroly detí zo strany rodičov.
Najmenej overujeme informácie z novín a časopisov (62,9 %), tlačových agentúr (62,4%) a televízneho spravodajstva (62,3 %). Kritickejšie pristupujú opýtaní k zdieľaným informáciám na sociálnych sieťach. Odpoveď „overujem vždy“ však uviedlo len 16,1%. Len pätina ľudí si overuje generický obsah na sociálnych sieťach. Polovica opýtaných ľudí považuje zdieľaný obsah na sociálnych sieťach automaticky za pravdivý.
