Pôžičky: Aj na školské potreby a oblečenie

Na pokrytie potrieb svojich detí si niekedy vzalo pôžičku 15 % slovenských rodičov. Spravidla ide o sumy do 2 000 EUR (necelých 5 %) a do 400 EUR (viac ako 4 %). Akým spôsobom slovenskí rodičia finančne pomáhajú svojim deťom zisťoval prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika. Zo zistení prieskumu ďalej vyplynulo, že 3 % slovenských rodičov si kvôli svojim deťom požičali sumu od 2 000 do 4 000 EUR a 2 % od 4 000 do 20 000 EUR. Pôžičky na potreby detí vyhľadávajú hlavne rodičia vo veku 45 až 64 rokov, ktorí hospodária s veľmi napätým rodinným rozpočtom.

Polovica pôžičiek (50 %) na potreby detí sa využije na pokrytie nákladov spojených so štúdiom, t. j. na školné, školské pomôcky, školské podujatia, ubytovanie alebo vzdelávanie v zahraničí. Mnohí rodičia si však požičiavajú aj na oblečenie pre deti (22 %), na vybavenie vlastnej domácnosti detí (15 %) a na spotrebnú elektroniku (17 %), obvykle mobilné telefóny. Až 10 % rodičov, ktorí si vzali pôžičku kvôli deťom, tiež uvádza, že jej účelom bolo splatenie dlhov detí, pričom každý šiesty rodič z tejto skupiny je vo veku 65 rokov alebo starší. „Rodičia v seniorskom veku riskujú, že sa pre takéto pôžičky dostanú do komplikovanej finančnej situácie, často totiž mylne predpokladajú, že ich potomkovia si svoje dlhy budú splácať sami,“ upozorňuje Jaroslava Palendalová.

Pôžičky kvôli deťom si berú najčastejšie rodičia v Prešovskom kraji, kde ide takmer o štvrtinu rodín (24 %), naopak najmenej v Bratislavskom kraji, kde si niekedy požičala každá desiata rodina, podobne ako v Žilinskom kraji. Kým v Prešovskom kraji sa viac ako tretina takýchto pôžičiek využíva na nákup oblečenia pre deti, v Bratislavskom kraji dve tretiny pôžičiek slúžia na úhradu nákladov spojených so vzdelávaním detí. Pôžičky pre svoje deti si najčastejšie berú rodičia zamestnaní v štátnej správe a sociálnych službách na pokrytie nákladov na obstaranie vlastného bývania, ako aj rodičia pracujúci v priemysle a stavebníctve. Úvery na potreby detí si viac berú ovdovení rodičia. Pritom 14 % pôžičiek rodičov slúži na to, aby pomohli deťom k vlastnému bývaniu a 11 % na úhradu nákladov na liečbu detí. Len minimálne si rodičia požičiavajú na krúžky pre deti (6 %) alebo aby deťom umožnili odcestovať na dovolenku (3 %).

EU: Vyššia hospodárska bezpečnosť

Päť iniciatív Európskej komisie majú v čase rastúceho geopolitického napätia a intenzívnych technologických zmien zvýšiť hospodársku bezpečnosť Európskej únie. Cieľom je zároveň podporovať otvorenosť obchodu, investícií a výskumu v prospech hospodárstva EÚ v súlade s Európskou stratégiou hospodárskej bezpečnosti z júna 2023.

Zámerom prijatých iniciatív je:

• ďalej posilňovať ochranu bezpečnosti a verejného poriadku v EÚ navrhnutím lepšieho preverovania zahraničných investícií smerujúcich do EÚ,

• podporovať diskusie a opatrenia zamerané na väčšiu európsku koordináciu v oblasti kontroly vývozu, a to pri plnom rešpektovaní existujúcich multilaterálnych režimov a výsad členských štátov,

• viesť konzultácie s členskými štátmi a zainteresovanými stranami v snahe identifikovať potenciálne riziká vyplývajúce z odchádzajúcich investícií nasmerovaných do úzkeho okruhu technológií,

• podporovať ďalšie diskusie o lepšej podpore výskumu a vývoja zahŕňajúceho technológie s potenciálom dvojakého použitia,

• navrhnúť Rade, aby odporučila opatrenia zamerané na posilnenie bezpečnosti výskumu na vnútroštátnej a sektorovej úrovni.

Budúce opatrenia EÚ sa budú naďalej opierať o prebiehajúce posudzovanie rizík a strategickú koordináciu s členskými štátmi, ktorej cieľom je zabezpečiť spoločné chápanie rizík, ktorým Európa čelí, a vhodných opatrení.

Možnosti podpory výskumu a vývoja v oblasti technológií s potenciálom dvojakého použitia: Bielou knihou o možnostiach posilnenia podpory výskumu a vývoja technológií s potenciálom dvojakého použitia otvára Európska komisia verejnú konzultáciu. V bielej knihe sa preskúmavajú súčasné relevantné programy financovania EÚ vzhľadom na existujúce a vznikajúce geopolitické výzvy a posudzuje sa, či je táto podpora pre technológie s potenciálom dvojakého použitia primeraná. Následne sú v nej načrtnuté tri možnosti ďalšieho vývoja: 1) pokračovať ďalej na základe súčasnej úpravy; 2) zrušiť výlučné zameranie na civilné aplikácie vo vybraných častiach programu, ktorý nahradí program Horizont Európa a 3) vytvoriť špecializovaný nástroj s osobitným zameraním na výskum a vývoj s potenciálom dvojakého použitia. Verejné orgány, občianska spoločnosť, priemysel a akademická obec sa môžu do otvorenej verejnej konzultácie zapojiť do 30. apríla 2024.

Zvýšenie bezpečnosti výskumu v celej EÚ: V dnešnom zložitom geopolitickom kontexte môžu byť otvorenosť a spolupráca bez hraníc v sektore výskumu a inovácií zneužité a môžu sa zmeniť na zraniteľnosť. Výsledky medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií môžu byť použité na vojenské účely v tretích krajinách alebo v rozpore so základnými hodnotami. Vysokoškolské a výskumné inštitúcie môžu podľahnúť zhubnému vplyvu autoritárskych štátov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti predkladá Európska komisia návrh odporúčania Rady, ktoré má pre členské štáty a všeobecne sektor výskumu a inovácií zabezpečiť väčšiu zrozumiteľnosť a poskytnúť im usmernenia a podporu. Opatrenia na úrovni EÚ sú nevyhnutné na to, aby sa zabezpečila konzistentnosť v celej Európe a zabránilo sa uplatneniu spleti rozličných opatrení. Spojením síl na všetkých úrovniach v celej únii môžeme zmierniť riziká ohrozujúce bezpečnosť výskumu a zabezpečiť, aby bola medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a inovácií otvorená aj bezpečná. Celkový prístup k medzinárodnej spolupráci v oblasti výskumu sa riadi zásadou „taká otvorená, ako je len možné, taká uzavretá, ako je potrebné“.

Podcasty: Hlavne kratšie a vtipné

Obľúbenosť audio podcastov stúpa. Medzi slovenskými on-line používateľmi ich aktuálne počúva 36 % aspoň raz týždenne (výskum agentúr ResSOLUTION Group a Nielsen, 500 respondentov slovenskej internetovej populácie vo veku 15 a viac rokov). Pri rozklade tohoto čísla vidíme, že 8 % opýtaných sa im venuje denne nebo takmer denne, 16 % 2–3krát do týždňa a 12 % raz za týždeň. V porovnaní s výsledkami podobného prieskumu realizovaného v Českej republike vyplýva, že Slováci sú silnejšími poslucháčmi podcastov než Česi: v ČR si ich v rovnakej frekvencii aktuálne púšťa 22 % on-line používateľov.

Vo väčšej miere sa ich počúvaniu (vo frekvencii aspoň raz za týždeň) venujú muži a taktiež mladší respondenti. Takmer dve pätiny respondentov v súčasnosti počúva podcasty menej často než raz za týždeň (13 % aspoň raz za mesiac a štvrtina ešte menej často) a štvrtina ich zatiaľ nepočúva vôbec. Zvyčajné prostredie počúvania podcastov je v ČR aj SR porovnateľné: vedie domov, konkrétnejšie pri relaxovaní alebo pred spaním uviedlo 52 % Slovákov a 47 % Čechov. Viac než dve pätiny slovenských poslucháčov (a viac než tretina českých) potom počúva podcasty ako kulisu pri domácich prácach (upratovanie, varenie apod.). U žien je počúvanie pri činnostiach v domácnosti porovnateľne bežné ako počúvanie pri relaxovaní a u najmladšej vekovej skupiny dokonca upratovanie apod. vedú, zatiaľčo u mužov a starších respondentov naopak jasne víťazí relax. Tretím najspomínanejším miestom na počúvanie sú v oboch skúmaných krajinách cesty a rôzne presuny (napr. MHD alebo v aute), kde podcasty počúva štvrtina slovenských, resp. 27 % českých poslucháčov. Frekventovanejší je tento spôsob počúvania u mladších ročníkov.

Najobľúbenejšie témy podcastov sa v ČR a SR líšia. U nás aktuálne patria medzi najobľúbenejšie humorné či komediálne podcasty, ďalej rozhovory s osobnosťami a skutočné príbehy (zahrňujúce napr. zločiny, ktoré sa stali apod.). Preferencie sa ale líšia v rôznych sociodemografických skupinách. Napríklad muži majú na prvom mieste humorné či komediálne podcasty, ženy najradšej počúvajú rozhovory s osobnosťami. U vekových skupín je možné vypozorovať zaujímavú tendenciu, napríklad pri podcastových rozhovoroch, ktoré sú preferovanejšie s vyšším vekom respondentov aj s vyšším dosiahnutým vzdelaním. Respondenti nad 35 rokov veku majú tiež silnejší záujem o spravodajstvo než mladí. Opačnú tendenciu sledujeme pri skutočných príbehoch, ktorých obľuba naopak rastie u mladších respondentov. Mladí vo väčšej miere preferujú ešte vedecké/technické podcasty.

Zo spôsobov počúvania aktuálne vedie web, ktorý využíva 57 % opýtaných. Cez mobilné aplikácie si podcasty púšťa 46 %. A zatiaľčo aplikácie sú bežnejšie u mladších respondentov (v skupine 15–34 rokov ich využíva 57 % z nich), tendencia počúvania on-line cez web naopak rastie mierne s vekom. Epizódy na počúvanie off-line dnes sťahuje len zlomok opýtaných poslucháčov podcastov 9 %. Zaujímavou témou je taktiež preferovaná dĺžka podcastov. Väčšina (presne 62 %) slovenských poslucháčov dáva prednosť podcastom, ktoré majú do pol hodiny – a obdobný záver priniesla táto otázka aj v Česku. Číslo presnejšie tvorí 30 % poslucháčov, ktorí majú najradšej, keď epizódy neprekročia 15 minút (výraznejšia je táto preferencia medzi staršími respondentmi), a 32 % uprednostňuje dĺžku medzi 16 a 30 minútami. Dlhšie epizódy má radšej 30 % poslucháčov. Preferenciu ohľadom dĺžky aktuálne nemá 8 % opýtaných.

EU: Podpora startupov a MSP v umelej inteligencii

Európska komisia zavádza balík opatrení na podporu európskych startupov a MSP pri vývoji dôveryhodnej umelej inteligencie, ktorá rešpektuje hodnoty a pravidlá Európskej únie. Nadväzuje to na politickú dohodu dosiahnutú v decembri 2023 o akte EÚ o umelej inteligencii – prvom komplexnom zákone o umelej inteligencii na svete – ktorým sa podporí vývoj, zavádzanie a využívanie dôveryhodnej umelej inteligencie v EÚ.

Opatrenia zahŕňajú:

• zmenu nariadenia o spoločnom podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku s cieľom zriadiť továrne umelej inteligencie, ktoré budú novým pilierom pre činnosti spoločného podniku v oblasti superpočítačov EÚ. Táto zmena sa týka:

o získavania, modernizácie a prevádzky superpočítačov zameraných na umelú inteligenciu s cieľom umožniť rýchle strojové učenie a trénovanie veľkých modelov umelej inteligencie na všeobecné účely (GPAI);

o uľahčenia prístupu k superpočítačom zameraným na umelú inteligenciu, čím sa prispeje k rozšíreniu používania umelej inteligencie na veľký počet verejných a súkromných používateľov vrátane startupov a MSP;

o ponuky jednotného kontaktného miesta pre startupy a inovátorov, podpory ekosystému startupov a výskumu v oblasti umelej inteligencie pri algoritmickom vývoji, testovania hodnotenia a validácie rozsiahlych modelov umelej inteligencie, poskytovania programovacích zariadení priaznivých pre superpočítače a iných služieb podporujúcich umelú inteligenciu;

o umožnenia vývoja rôznych nových aplikácií umelej inteligencie založených na modeloch umelej inteligencie na všeobecné účely.

• Rozhodnutie zriadiť úrad pre umelú inteligenciu v rámci Európskej komisie, ktorý zabezpečí rozvoj a koordináciu politiky v oblasti umelej inteligencie na európskej úrovni, ako aj dohľad nad vykonávaním a presadzovaním pripravovaného aktu o umelej inteligencii.

• Oznámenie EÚ o podpore startupov a inovácií v oblasti umelej inteligencie, v ktorom sa uvádzajú ďalšie kľúčové činnosti:

o finančná podpora Európskej komisie v prospech generatívnej umelej inteligencie prostredníctvom programu Horizont Európa a programu Digitálna Európa. Tento balík prinesie dodatočné celkové verejné a súkromné investície vo výške približne 4 miliardy EUR do roku 2027;

o sprievodné iniciatívy na posilnenie talentov EÚ v oblasti generatívnej umelej inteligencie prostredníctvom činností v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, získavania nových zručností a rekvalifikácie;

o ďalšia podpora verejných a súkromných investícií do startupov a rozširujúcich sa podnikov v oblasti umelej inteligencie, a to aj prostredníctvom rizikového kapitálu alebo kapitálovej podpory (vrátane nových iniciatív programu EIC Akcelerátor a Programu InvestEU);

o urýchlenie vývoja a zavádzania spoločných európskych dátových priestorov sprístupnených komunite zaoberajúcej sa umelou inteligenciou, pre ktorú sú dáta kľúčovým zdrojom na trénovanie a zlepšovanie ich modelov.

Zároveň bol uverejnený aj nový pracovný dokument útvarov komisie o spoločných európskych dátových priestoroch, ktorý poskytuje správu o aktuálnom stave;

o iniciatíva „GenAI4EU“, ktorej cieľom je podporiť vývoj nových prípadov použitia a nových aplikácií v 14 priemyselných ekosystémoch Európy, ako aj vo verejnom sektore. Medzi oblasti uplatňovania patrí robotika, zdravotníctvo, biotechnológie, výroba, mobilita, klíma a virtuálne svety. Komisia s niekoľkými členskými štátmi zriaďuje aj dve konzorciá pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC):

• Cieľom „Aliancie pre jazykové technológie“ (ALT-EDIC) je vyvinúť spoločnú európsku infraštruktúru v oblasti jazykových technológií s cieľom riešiť nedostatok dát týkajúcich sa európskych jazykoch potrebných na trénovanie riešení umelej inteligencie, ako aj presadzovať jazykovú rozmanitosť a kultúrne bohatstvo Európy. Podporí sa tým vývoj veľkých európskych jazykových modelov.

• Konzorcium „CitiVERSE“ EDIC bude uplatňovať najmodernejšie nástroje umelej inteligencie s cieľom rozvíjať a posilňovať miestne digitálne dvojčatá pre inteligentné komunity, čo pomôže mestám simulovať a optimalizovať procesy od riadenia dopravy až po odpadové hospodárstvo.

Komisia prijala aj Oznámenie AI@EC, v ktorom načrtla vlastný strategický prístup k využívaniu umelej inteligencie. Pripravuje sa aj na podporu orgánov verejnej správy EÚ pri ich vlastnom prijímaní a využívaní umelej inteligencie. Európsky parlament a Rada teraz zvážia zmeny nariadenia, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku. Zriadi sa úrad pre umelú inteligenciu, ktorý bude vykonávať budúci akt o umelej inteligencii na úrovni EÚ a bude dohliadať na pravidlá pre modely a systémy umelej inteligencie na všeobecné účely. Mal by sa stať ústredným koordinačným orgánom pre politiku v oblasti umelej inteligencie na úrovni EÚ a spolupracovať s ostatnými odbormi Európskej komisie, orgánmi EÚ, členskými štátmi a komunitou zainteresovaných strán. Bude mať medzinárodné poslanie a bude podporovať prístup EÚ k riadeniu umelej inteligencie a prispievať k medzinárodným činnostiam EÚ v oblasti umelej inteligencie. Vo všeobecnej rovine by mal úrad pre umelú inteligenciu prehlbovať poznatky a porozumenie v oblasti umelej inteligencie a podporovať zavádzanie umelej inteligencie a inovácie. Členské štáty teraz s podporou komisie zriadia Konzorciá pre európsku digitálnu infraštruktúru ALT-EDIC a CitiVERSE EDIC.

AI: Vydieračský softvér rastie

Podľa analýzy kybernetických útokov Check Point Research zaznamenali v roku 2023 inštitúcie priemerne 1 158 útokov týždenne. Každá desiata organizácia sa stala terčom pokusu o ransomvérový útok, pričom výskumníci zaznamenali medziročný nárast 33 percent. Rozvoj umelej inteligencie, personalizácia phishingových kampaní a pokračujúca digitalizácia vytvárajú čoraz viacej nových hrozieb. A hoci počet kyberútokov na segment vzdelávania v roku 2023 mierne klesol, stále je to globálne dlhodobo najčastejší cieľ, nasledujú kyberútoky na vládne inštitúcie a armádu a zdravotníctvo.

V medziročnom porovnaní výrazne rástol vo svete počet (22 %) kyberútokov na maloobchod a veľkoobchod. Dôvodom je najmä to, že tieto siete zhromažďujú obrovské množstvo osobných údajov. Zároveň majú množstvo partnerov v dodávateľskom reťazci, čo zvyšuje ich zraniteľnosť takzvaným útokom cez tretiu stranu. Firmy a organizácie preto musia venovať pozornosť nielen vlastnej ochrane, ale starostlivo skúmať aj bezpečnostné postupy svojich dodávateľov. S nárastom kybernetických útokov využívajúcich umelú inteligenciu a deepfake je dôležitejšie než kedykoľvek predtým investovať do vzájomne spolupracujúcich, komplexných a konsolidovaných kyberbezpečnostných riešení.

„Situácia v kybernetickej bezpečnosti na Slovensku je veľmi podobná tej svetovej. Masívne phishingové kampane sú zamerané na používateľov na všetkých úrovniach s cieľom preniknúť do systémov alebo ukradnúť a zneužiť citlivé údaje,“ hovorí Tomáš Valenta. V druhom polroku 2023 bol priemerný počet kyberútokov týždenne na Slovensku vyšší ako globálny. Na jednu organizáciu na Slovensku smerovalo 1 062 útokov týždenne, pričom priemer vo svete bol 1 039. Najčastejšími cieľmi kyberútokov boli banky a finančné inštitúcie (priemerne 3 164 týždenne) nasledované výrobným sektorom. Najrozšírenejším malvérom na Slovensku bol Tofsee, ktorý sa zameriava na Windows platformy. Najčastejším typom zneužitia zraniteľnosti na Slovensku je vzdialené spustenie kódu a čelilo mu 66 percent organizácií.