SR: Najlepšie internetové stránky samospráv

Do súťaže ZlatyErb.sk 2023 sa zapojilo 76 slovenských samospráv. Porota hodnotila 59 kritérií v 11 kategóriách. Celkové víťazstvo a hlavnú cenu Grand Prix SK-NIC vybojovala stránka mesta Martin. Zároveň Martin vyhral aj v kategórii najlepšia stránka miest a mestských častí. V kategórii obcí zvíťazila obec Špačince. Prvenstvo zopakoval v kategórii krajov Prešovský samosprávny kraj. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska udeľuje špeciálnu cenu za najlepšiu bezbariérovú stránku samospráv, ktorá však nebola udelená.

Špeciálna cena pre osobnosť za mimoriadny prínos v oblasti informatizácie v slovenských samosprávach získal Štefan Herceg (Hlohovec, informatik v samospráve od 1993), Peter Balla (Levice, od 1995), Ľuboš Ternovszky (Levice, od 1995), Peter Šuchaň (Zvolen, od 1995), Mariana Hurná (Prešov, od 1996), Katarína Šujanová (Trnava, od 1996), Alexander Hlavatý (Banská Bystrica, od 1996), Miroslav Novák (Prešov, od 1997), Milan Matuška (Martin, od 1997), Anton Treuer (MČ Bratislava – Staré mesto, od 1997) a Peter Bíro, ktorý sa dlhodobo venuje informatizácii, štandardizácii verejnej správy na Slovensku.

Súťaž ZlatyErb.sk vyhlásili Európsky inštitút, eSlovensko, Únia miest Slovenska, Združením informatikov samospráv Slovenska, Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska a SK8 (Združenie Samosprávne kraje Slovenska). Ceny sú udeľované v troch hlavných kategóriách: najlepšia stránka obcí (5 ocenení), najlepšia stránka miest a mestských častí (5 ocenení) a najlepšia stránka samosprávnych krajov (3 ocenenia). Hlavnú cenu súťaže GrandPrix SK-NIC získava stránka s najvyšším hodnotením zo všetkých kategórií. Víťaz GrandPrix SK-NIC je zároveň nominovaný na medzinárodnú súťaž EuroCrest Award, ktorú vyhlasuje české Združenie Zlatý erb.

EU: Dopravné priestupky

Ak dnes vodič príde o vodičský preukaz v dôsledku dopravného priestupku v inej krajine Európskej únie, ako je krajina, kde ho získal, vo väčšine prípadov sa sankcia uplatňuje len v tej krajine, kde bol priestupok spáchaný a vo zvyšku EÚ nebude mať za následok žiadne obmedzenia. S cieľom zabezpečiť, aby sa pozastavenie, obmedzenie alebo odobratie vodičského preukazu nerezidenta uplatňovalo vo všetkých krajinách EÚ, sa pripravujú nové pravidlá a tie budú vyžadovať, aby sa toto rozhodnutie postúpilo do krajiny EÚ, ktorá vydala vodičský preukaz.

Poslanci Európskeho parlamentu navrhujú zaradiť jazdu bez platného vodičského preukazu do zoznamu závažných dopravných priestupkov, akými sú jazda pod vplyvom alkoholu alebo smrteľná dopravná nehoda, čo by viedlo k výmene informácií o zákaze vedenia motorového vozidla. Jazda o 50 km/h rýchlejšie ako je povolené je tiež jedným z vážnych dopravných priestupkov, ktoré by mohli viesť k diskvalifikácii vedenia vozidla. Poslanci stanovili nižší rýchlostný limit pre obytné oblasti, čo znamená, že vodič stratí svoj vodičský preukaz alebo mu bude pozastavená jeho platnosť pri jazde nad povolenú rýchlosť o 30 km/h.

Parlament navrhuje, aby sa členským štátom EÚ stanovila lehota 10 pracovných dní na vzájomné informovanie o rozhodnutiach o diskvalifikácii vodiča a ďalšia lehota 15 pracovných dní na rozhodnutie o tom, či sa zákaz viesť motorové vozidlo bude uplatňovať v celej EÚ. Dotknutý vodič by mal byť informovaný o konečnom rozhodnutí do siedmich pracovných dní, dodali poslanci. Pravidlá zákazu jazdy sú súčasťou balíka opatrení v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ktorý Európska komisia predložila v marci 2023. Obsahuje aj cezhraničnú výmenu informácií o pravidlách týkajúcich sa dopravných priestupkov, o ktorých sa v súčasnosti rokuje s Radou. Cieľom balíka je zvýšiť bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky a čo najviac sa priblížiť k nulovej úmrtnosti v cestnej doprave EÚ do roku 2050 („vízia nulového počtu obetí“).

SR: Zbankrotovalo už vyše 78 000 obyvateľov

V januári 2024 zbankrotovalo 616 občanov Slovenska. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka so 448 osobnými bankrotmi to predstavuje podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) nárast o 37,50 percenta. A v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v decembri 2023 zbankrotovalo 1 027 dlžníkov, ich v pvom mesiaci tohto roka bolo o 40,02 percenta menej. Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca januára bolo vyhlásených 78 053 osobných bankrotov.

„V januári zbanktorovalo aj 64 ľudí s trvalým pobytom zapísaným na obecných, miestnych alebo mestských úradoch, či na virtuálnych adresách. Z nich bolo 47, resp. 73,43 percenta mužov a 17, resp. 26,57 percenta žien. Celkovo ich podiel na počte vyhlásených konkurzov predstavuje 10,44 percenta. Je to menej, ako v predchádzajúcich mesiacoch. Zaznamenali sme 13 bankrotujúcich manželských párov a 4 rodinné väzby. Do registra diskvalifikácií, kde sú zaradené oddlžené osoby, u ktorých sa preukázal nepoctivý zámer, v januári pribudli dve osoby, a jednému dlžníkovi bolo pre nepoctivý zámer oddlženie zrušené,“ dopĺňa Ing. Jana Marková. Zo 616 osobných bankrotov v minulom mesiaci bolo vyhlásených 613 konkurzov (99,51 percenta) a 3 dlžníci (0,49 percenta) sa rozhodli pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva 616 osobných bankrotov v januári 2024 ich bolo 55 (8,93 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 561 (91,07 percenta) na majetok nepodnikateľov. V januári 2024 súdy zároveň zrušili 853 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 762 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka a 91 konkurzov bolo zrušených po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Z osobných bankrotov vyhlásených v januári 2024 ich pripadalo na mužov 407 a na ženy 209. Stále viac bankrotujú muži. V medziročnom porovnaní s januárom 2023 ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov vzrástol o 9,15 percentuálneho bodu (56,92 percenta v januári 2023 vs. 66,07 percenta v januári 2024). Pomer žien v januári 2024 medziročne o 9,15 percentuálneho bodu klesol (43,08 percenta v januári 2023 vs. 33,93 percenta v januári 2024). Medzi mužmi malo 4,42 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v januári 2023 ich bolo 1,96 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 2,39 percenta dlžníčok (v januári 2023 ich bolo 1,04 percenta). Najväčšou skupinou bankrotujúcich dlžníkov medzi mužmi boli štyridsiatnici s podielom 30,96 percenta (v januári 2023 to boli tridsiatnici s podielom 30,59 percenta) a medzi ženami takisto štyridsiatničky s podielom 32,06 percenta (rovnako aj v januári 2023 boli najväčšou skupinou štyridsiatničky s podielom 27,98 percenta). Zbanktoroval aj jeden osemdesiatnik.

V prvom mesiaci tohto roka bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených zhodne v Bratislavskom – 121 a v Prešovskom kraji - 121, najmenej v Nitrianskom kraji – 51. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol v dvoch krajoch: v Košickom kraji o 17,11 percenta a v Trnavskom o 11,90 percenta. V ostatných krajoch počet osobných bankrotov medziročne vzrástol, najviac v Bratislavskom kraji –o 142 percenta a v Nitrianskom kraji – o 104 percent.

EU: Okamžitý prevod

Nové pravidlá na zabezpečenie okamžitého príchodu prevedených finančných prostriedkov na bankové účty retailových zákazníkov a podnikov v Európskej únii majú zabezpečiť, aby retailoví klienti a podniky, najmä malé a stredné, nemuseli čakať na svoje peniaze a tiež aby sa zvýšila bezpečnosť prevodov. Banky a poskytovatelia platobných služieb budú musieť zabezpečiť, aby boli úhrady dostupné a okamžite spracované. Nariadením, na ktorom sa už Európsky parlament dohodol s členskými krajinami EU, sa aktualizujú súčasné pravidlá jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA). Na uplatnenie bude 12 mesiacov.

Okamžitý prevod sa má vykonať bez ohľadu na deň alebo hodinu a peniaze musia prísť na účet príjemcu do desiatich sekúnd. Platiteľ by mal byť do desiatich sekúnd informovaný aj o tom, či prevedené finančné prostriedky boli alebo neboli sprístupnené zamýšľanému príjemcovi. Pravidlá budú musieť uplatňovať po dlhšom prechodnom období aj členské štáty, ktorých menou nie je euro, ak ich účty ponúkajú pravidelné transakcie v eurách. V prípade takýchto účtov mimo pracovných hodín bude existovať osobitná výnimka z uskutočnenia platby do desiatich sekúnd vzhľadom na možné obavy týkajúce sa prístupu k hotovosti v eurách. Poplatky, ktoré poskytovateľ platobných služieb uplatňuje v súvislosti s okamžitými úhradami v eurách, nemôžu byť vyššie ako poplatky uplatňované na transakcie „bez okamžitých“ úhrad v eurách.

Poskytovatelia platobných služieb by mali mať zavedené spoľahlivé opatrenia na odhaľovanie a prevenciu podvodov, aby sa úhrady nedostali na nesprávny účet z dôvodu podvodu alebo chyby. Na tento účel by mali okamžite a bez akýchkoľvek dodatočných platieb alebo poplatkov poskytovať službu overenia totožnosti príjemcu. Ako dodatočnú ochranu proti podvodom by mali umožniť svojim klientom stanoviť maximálnu sumu okamžitých úhrad v eurách, ktorá by sa dala ľahko upraviť pred ďalším prevodom. Ak poskytovateľ platobných služieb neplní svoje povinnosti v oblasti predchádzania podvodom, čo vedie k finančnej škode, môže klient podľa nových pravidiel požadovať náhradu škody zo strany poskytovateľa služieb. Poskytovatelia platobných služieb, ktorí ponúkajú okamžité úhrady, by mali takisto overiť, či niektorý z ich klientov podlieha sankciám alebo iným reštriktívnym opatreniam týkajúcim sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

AI: Prínos najmä v IT, marketingu a v obchode

Umelá inteligencia (AI) má vo firmách dvere otvorené. Viaceré už využívajú technológie na báze umelej inteligencie (15 percent SR, 13,3 percent ČR) a v takmer tretine z nich ich plánujú začleniť do firemných procesov (36,5 percent SR, 27,5 percent ČR). Celoslovenský priemer je však podľa Eurostatu nižší a umelú inteligenciu využívalo v roku 2021 len 5,2 percent firiem. V Čechách to bolo 4,5 percent, v Maďarsku 3 percentá a v Poľsku len 2,9 percent firiem. Za rok 2023 sa predbežná štatistika pre Slovensko pohybuje na úrovni 7 percent. Lídrami vo využívaní AI v rámci EÚ sú severské štáty.

Názory na AI a ChatGPT, jazykový model generujúci odpovede na rôzne otázky, mapoval aj prieskum MNForce pre spoločnosť Seyfor medzi IT odborníkmi (september 2023, 425 respondentov z Českej republiky a 337 zo Slovenska). V oboch krajinách sa s nimi stretla drvivá väčšina opýtaných (89 percent SR, 88 percent ČR). Doteraz využili ChatGPT na vyhľadávanie informácií na rôzne témy (41,2 percent SR, 36,8 percent ČR), nasleduje vyhľadávanie všeobecných informácií (37,2 percent SR, 36,5 percent ČR) a tvorba kreatívneho obsahu (24,9 percent SR, 21,9 percent ČR). Využitie AI bolo pre respondentov užitočné (94 percent SR, 90 percent ČR). Umelá inteligencia bude to v každom ohľade konkurenčná výhoda. Najväčšie uplatnenie vidia respondenti v ich firme v IT oblasti (35 percent SR, 46,9 percent ČR), v marketingu (45,2 percent SR, 39,7 percent ČR), v obchode (30,9 percent SR, 28,3 percent ČR), ale i pri výskume (19,3 percent SR, 24,8 percent ČR) a vývoji produktov (23,6 percent SR, 19,5 percent ČR). Opýtaní si myslia, že umelá inteligencia bude v budúcnosti prínosom hlavne v rýchlom spracovaní informácií, v zlepšovaní efektivity i vzťahov so zákazníkmi a v automatizácii procesov. 

Zamerať sa musíme aj na prácu s už existujúcim obrovským množstvom dát a tvoriť z nich zrozumiteľné informácie. „Zatiaľ menej známym víťazom je sémantické vyhľadávanie. Sémantika oproti známemu fulltextu nehľadá presnú zhodu, ale snaží sa chápať ako zdrojové informácie či dáta, tak aj položenú otázku. Vďaka veľkým jazykovým modelom sme následne schopní zamestnancom pripraviť smernice či interné nariadenia v sumarizovanej a zrozumiteľnejšej podobe ako doposiaľ, napríklad pomocou chatbotov či len šikovnejším aktuálnym vyhľadávaním,” dodáva Lukáš Gross. Aj keď sú v súvislosti s IT technológiami bežnejšie obavy, v prípade AI majú odborníci skôr opačný názor a tejto inovácii verí zhodne v oboch krajinách 52 percent opýtaných. M. Cígler však podčiarkuje, že technológie sú čoraz sofistikovanejšie, čím sa úmerne zvyšujú aj riziká a možnosti ich zneužitia. „Paradoxne, hackerom AI umožňuje vývoj pokročilejších kybernetických útokov. Na zmiernenie bezpečnostných rizík musia organizácie vyvinúť najlepšie postupy pre bezpečný vývoj a nasadenie AI a vytvoriť globálne normy, ktoré nás budú chrániť pred bezpečnostnými hrozbami od umelej inteligencie,“ hovorí M. Cígler. Používanie AI bude ošetrovať aj legislatíva EÚ. Zákon o AI je jedným z troch, ktorým EÚ bude regulovať digitálne technológie a trh. Legislatíva kategorizuje aplikácie AI podľa miery rizika. Niektoré budú na území EÚ zakázané, iné budú pri používaní podliehať prísnym pravidlám. Za zistené porušenia môžu firmy a poskytovatelia systémov zaplatiť pokuty až do výšky niekoľko desiatok miliónov eur.