AI: Generatívna umelá inteligencia nás zmení

Viac než polovica firiem sa obáva, že rozsiahle používanie generatívnej AI zvýši ekonomickú nerovnosť a len necelá polovica podnikov dostatočne vzdeláva zamestnancov o jej možnostiach, prínosoch a význame. Vyplýva to z nového prieskumu Deloitte (vyše 2 800 respondentov, zástupcovia spoločnosti zo 6 odvetví v 16 krajinách). Čím väčšia je odbornosť respondentov, tým väčšia je ich dôvera a menšia neistota v oblasti zmien, ktoré AI prinesie, a tým viac začínajú generatívnu AI využívať na inovácie a rast. Zároveň však majú častejšie pocit, že rozsiahle zavádzane generatívnej AI ohrozuje ich podnikanie či biznis model.

Tri štvrtiny (79 %) respondentov očakávajú, že generatívna AI povedie v horizonte necelých troch rokov k zásadnej transformácii ich firiem. Zároveň však z väčšiny spoločností zaznieva, že sa aktuálne zameriavajú skôr na taktické prínosy, ako zvýšenie efektivity a zníženie nákladov, než na rast či podporu inovácií. Rovnako ako pri iných nových technológiách je aj v tomto prípade hlavným prínosom zvýšenie efektivity a produktivity, o ktoré sa spoločnosti podľa svojich slov teraz usilujú (56 %). Menší význam v súčasnosti prikladajú strategickejším oblastiam ako podpora inovácií (29 %) a objavovanie nových nápadov a poznatkov (19 %). Viac než štyria z desiatich (44 %) zástupcov firiem sa domnievajú, že majú v oblasti generatívnej AI vysokú odbornosť.

Za najväčšiu výzvu pri zavádzaní generatívnej AI sa považuje nedostatok technicky zdatných ľudí a zručností. Len 22 % respondentov sa domnieva, že ich spoločnosti sú veľmi dobre pripravené zvládnuť nábor talentov súvisiaci so zavádzaním umelej inteligencie. A mnohí sa zatiaľ nezameriavajú na vzdelávanie ani na rekvalifikáciu súčasných zamestnancov – len 47 % spoločností sa domnieva, že dostatočne vzdeláva svojich pracovníkov o možnostiach, prínosoch a význame generatívnej AI. Vzdelávanie svojich zamestnancov v tejto oblasti potvrdilo 74 % respondentov s „veľmi vysokou“ odbornosťou v oblasti umelej inteligencie oproti 27 % respondentov s „určitou“ odbornosťou. Čím viac teda respondenti generatívnej AI rozumejú, tým častejšie sa zameriavajú na vzdelávanie a rekvalifikáciu svojich zamestnancov alebo na nábor technických talentov a expertov na AI. Podobné prekážky pri zavádzaní umelej inteligencie vnímajú firmy aj v otázke podnikového riadenia a riadenia rizík. Len štvrtina (25 %) firiem sa domnieva, že sú ich spoločnosti dostatočne pripravené riešiť s tým spojené výzvy. Medzi najväčšie obavy respondentov v oblasti podnikového riadenia patrí nedostatok dôvery vo výsledky (36 %), obavy týkajúce sa duševného vlastníctva (35 %), možnosť zneužitia údajov o klientoch (34 %), schopnosť zabezpečiť súlad s regulačnými požiadavkami (33 %) a nedostatočná vysvetliteľnosť či transparentnosť (31 %).

Hoci respondenti vítajú potenciálne obchodné prínosy generatívnej AI, už menej optimizmu prejavujú v súvislosti s jej širšími spoločenskými dopadmi. Viac než polovica z nich očakáva, že jej široké využitie povedie k centralizácii moci v globálnej ekonomike (52 %) a k zvýšeniu ekonomickej nerovnosti (51 %). Okrem toho sa 49 % z nich domnieva, že rozvoj nástrojov a aplikácií generatívnej AI povedie k celkovému poklesu dôvery v národné a globálne inštitúcie. Väčšina respondentov súhlasí s tým, že na to, aby bolo možné týmto obavám predchádzať, je nevyhnutné posilniť globálnu reguláciu (78 %) a spoluprácu (72 %) s cieľom zabezpečiť rozsiahle zavádzanie tejto technológie zodpovedným spôsobom.

EU: Kvalita ovzdušia

Znečistenie ovzdušia je naďalej najčastejšou environmentálnou príčinou predčasných úmrtí v Európskej únii s približne 300 000 predčasnými úmrtiami ročne. Európsky parlament a Rada dosiahli predbežnú politickú dohodu o nových opatreniach na zabezpečenie, aby kvalita ovzdušia v EÚ nebola škodlivá pre ľudské zdravie, prírodné ekosystémy a biodiverzitu s cieľom odstrániť znečistenie ovzdušia do roku 2050. Po uverejnení v Úradnom vestníku EÚ nadobudne účinnosť o 20 dní. Krajiny EÚ budú mať na uplatňovanie nových pravidiel následne dva roky.

Cieľom nového právneho predpisu je znížiť znečistenie ovzdušia v EÚ s cieľom dosiahnuť čisté a zdravé životné prostredie pre občanov, ako aj nulové znečistenie ovzdušia do roku 2050. Stanovuje prísnejšie limity a cieľové hodnoty do roku 2030 v porovnaní so súčasnými pravidlami pre viaceré znečisťujúce látky vrátane tuhých častíc (PM2,5, PM10), NO2 (oxid dusičitý) a SO2 (oxid siričitý). Pre dve znečisťujúce látky s najvyšším zdokumentovaným vplyvom na ľudské zdravie, PM2,5 a NO2, sa ročné limitné hodnoty znížia o viac ako polovicu z 25 μg/m³ na 10 μg/m³ a zo 40 μg/m³ na 20 μg/m³. V mestách bude tiež viac vzorkovacích miest kvality ovzdušia. Normy kvality ovzdušia sa preskúmajú do 31. decembra 2030 a potom aspoň každých päť rokov, a to častejšie, ak sú jasné z nových vedeckých zistení, akými sú revidované usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o kvalite ovzdušia. Členské štáty budú môcť požiadať o odloženie termínu stanoveného na dosiahnutie limitných hodnôt kvality ovzdušia v roku 2030 až o desať rokov, ak budú splnené osobitné podmienky vrátane prípadov, kedy potrebné zníženie možno dosiahnuť len nahradením značnej časti existujúcich domácich vykurovacích systémov spôsobujúcich prekročenie znečistenia.

Spoluzákonodarcovia sa dohodli, že v súčasnosti roztrieštené indexy kvality ovzdušia v celej EÚ budú porovnateľné, jasné a verejne dostupné. Budú poskytovať tiež informácie o symptómoch spojených s maximálnymi hodnotami znečistenia ovzdušia a súvisiacich zdravotných rizikách pre každú znečisťujúcu látku vrátane informácií prispôsobených zraniteľným skupinám. Občania a environmentálne mimovládne organizácie by mali disponovať možnosťou kontrolovať vykonávanie tejto smernice v členských štátoch, a občania by mali mať nárok na odškodnenie, ak sa ich zdravie poškodilo v dôsledku porušenia nových vnútroštátnych pravidiel. Okrem plánov kvality ovzdušia krajín EÚ, ktoré prekračujú limity, budú musieť všetky členské štáty do 31. decembra 2028 vypracovať plány kvality ovzdušia, v ktorých sa stanovia krátkodobé a dlhodobé opatrenia na dosiahnutie súladu s novými limitnými hodnotami do roku 2030, ako navrhol parlament.

Trend: Virtuálne karty

Kým ešte pred troma rokmi tvorili na Slovensku úhrady prostredníctvom mobilných telefónov len 5 percent z celkového objemu platieb pri termináloch v predajniach, v súčasnej dobe je to už vyše 20 percent. Ide až o štvornásobný nárast. Ako ďalej vyplýva z údajov Home Credit, trend digitalizácie badať aj v celkovom počte nárastu virtuálnych platobných kariet. Tie ľudia využívajú čoraz viac, hoci vlastnia aj klasické debetné či kreditné karty.

Pohodlná platba smartfónom bez toho, aby bolo nutné vyťahovať z peňaženky plastovú platobnú kartu, je stále populárnejším spôsobom platenia pri pokladniach. NFC platby, teda bezkontaktné platby mobilom, prebiehajú veľmi jednoducho, pričom si stačí v obchode telefón odomknúť napríklad pomocou odtlačku prsta, priložiť ho k terminálu a platba je čochvíľa zrealizovaná. Ako ukázali dáta Home Credit, ešte pred troma rokmi tvorili platby mobilmi len 5 percent z celkového objemu úhrad pri termináloch v obchodoch, na konci minulého roku to už bolo 21 percent.

Keď sa pozrieme na to, čo zákazníci za uplynulý rok najčastejšie kupovali v kamenných obchodoch na splátky, tak na prvom mieste to boli s veľkým náskokom mobilné telefóny a príslušenstvo k nim (takmer 60 %), potom práčky a umývačky (12 %) a na treťom mieste televízory (11 %). V prípade e-shopov bolo nákupné správanie sa klientov spoločnosti Home Credit v podstate identické. Trend digitalizácie badať aj v prípade Slovákmi stále viac využívaných virtuálnych platobných kariet. Zatiaľčo ešte v prvej polovici roku 2021 tvorili virtuálne platobné karty len nepatrné množstvo, oproti fyzickým platobným kartám, z celkového počtu vydaných platobných kariet, teraz už je situácia úplne iná. V súčasnej dobe je tu podľa údajov spoločnosti Home Credit pomer 17 percent virtuálnych a 83 percent fyzických platobných kariet. Vydaných virtuálnych kariet medziročne pribudlo až o 143 percent.

Superodpočet 2022: Znížená sadzba, menej užívateľov

V roku 2022 možnosť uplatnenia superodpočtu na výskum a vývoj využilo 444 subjektov, ktoré spoločne čerpali vyše 190 miliónov eur. Ako vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF), pri 21-percentnej sadzbe na dani z príjmov tak tieto spoločnosti ušetrili takmer 40 miliónov eur. Rok 2022 do histórie superodpočtu na Slovensku zapíše s najväčšou pravdepodobnosťou prvým medziročným poklesom subjektov, ktoré ho vyžili. Zároveň poklesne aj objem uplatnenej daňovej úspory, čo však súvisí nielen so zmenou sadzby na polovicu. Tieto závery sú uskutočnené nad zoznamom subjektov doplneným o septembrové odklady daňových priznaní zverejneným v decembri 2023. Nie sú to však ešte finálne výsledky uplatneného superodpočtu na výskum a vývoj za rok 2022.

V roku 2022 sa sadzba uplatneného superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj vrátila na úroveň 100 percent. V porovnaní s rokom 2021, rekordnom vo viacerých ukazovateľoch, rok 2022 priniesol zatiaľ vyše 10-percentné zníženie počtu subjektov, ktoré si superodpočet uplatnili (2021: 507 vs. 2022: 444), a 35-percentný pokles objemu superodpočtu (2021: takmer 293 mil. eur vs. 2022: vyše 190 mil. eur). O viac ako polovicu sa znížil objem najväčšieho superodpočtu: kým v roku 2021 si historicky najväčší objem superodpočtu uplatnila spoločnosť U. S. Steel Košice v sume prevyšujúcej 65 miliónov eur, v roku 2022 si zatiaľ najväčší superodpočet uplatnil SLOVNAFT, a to vyše 31 miliónov eur. Táto suma je menšia aj v porovnaní s rokom 2018, kedy si subjekty mohli rovnako uplatniť len 100 percent svojich nákladov na výskum a vývoj. Vtedy najväčší objem superodpočtu predstavoval takmer 45 miliónov eur a prináležal tiež košickým železiarňam. Napriek poklesu sadzby superodpočtu na polovicu až 234 subjektov, čo predstavuje 52,70 percenta z celkového počtu, si však v roku 2022 uplatnilo superodpočet vyšší než 100 000 eur. V roku 2021 si takýto superodpočet uplatnilo 280, resp. 55 percent subjektov. Medzi spoločnosťami, ktoré si uplatnili superodpočet v roku 2022, sa objavilo zatiaľ 79 nováčikov (17,79 percenta z celkového počtu subjektov). Súhrnne si uplatnili 15 380 537,36 eur (8,09 percenta z celkového objemu). Od roku 2022 je k dispozícii aj nový druh superodpočtu – superodpočet výdavkov na investície. Zrejme s ohľadom na náročné podmienky jeho uplatnenia k doterajším 4 subjektom (u ktorých je tiež pochybnosť, či minimálne v dvoch prípadoch nešlo o chybu v daňovom priznaní) v decembri nepribudli žiadne ďalšie.

V zozname superodpočtov za rok 2022 sa už nachádza 33 subjektov, ktoré využili tento daňový nástroj podpory výskumu a vývoja v objeme viac ako 1 milión eur. Súhrnne realizovali 329 projektov a uplatnili si superodpočet vo výške 121 576 111,30 eur, čo predstavuje 63,93 percenta z jeho celkového objemu. V spoločnosti miliónových superodpočtov sa nachádzajú aj dvaja nováčikovia, z nich jeden zaujal popredné miesto aj v rebríčku TOP 10 superodpočtov za rok 2022. Desať najúspešnejších spoločností realizovalo súhrne 154 projektov, vďaka ktorým si uplatnili súhrnný superodpočet 88 432 758,60 eur, čo predstavuje 46,50 percenta z celkového objemu superodpočtu. Kým v roku 2021 na umiestnenie v rebríčku TOP 10 bol nutný superodpočet vyšší než 3,8 milióna eur, v roku 2022 podľa doteraz známych výsledkov na to stačil superodpočet vyšší než 2,41 milióna eur. V prvej desiatke superodpočtov sú s výnimkou jednej spoločnosti všetko zástupcovia slovenského priemyslu. Polovica subjektov, ktoré sa dostali do rebríčka TOP 10 superodpočtov za rok 2022, sa v prvej desiatke nachádzala aj v predchádzajúcom roku. Z nováčika na štvrtom mieste v rebríčku roka 2021 sa na líderskú pozíciu v TOP 10 superodpočtov za rok 2022 prepracovala rafinéria Slovnaft, keď objem čerpaného superodpočtu za 6 projektov medziročne zvýšila viac ako 3-násobne – z 9 977 622,36 eur v roku 2021 na 31 426 363 eur v roku 2022. Spoločnosťou s druhým najväčším superodpočtom vo výške 22 416 257,87 eur za 28 projektov sú Železiarne Podbrezová. Prvýkrát si uplatnili superodpočet za rok 2018 v relatívne zanedbateľnej hodnote, ale v roku 2019 už zaujali 5. miesto v rebríčku najväčších superodpočtov. Po dvoch rokoch absencie v zozname z dôvodu nedostatočného daňového základu si za rok 2022 uplatnili superodpočet, ktorý napriek nižšej sadzbe prevyšuje 7-násobok ich čerpania v roku 2019. Až tretia priečka patrí v doterajšej histórii najúspešnejšiemu užívateľovi tejto daňovej úľavy - U. S. Steel Košice, tento raz so superodpočtom za 20 projektov vo výške 12 417 151,01 eur (v roku 2021 s historicky rekordným superodpočtom 65 146 980,24 eur). Keď v roku 2019 absentoval v zoznamoch, národná štatistika superodpočtu napriek medziročnému rastu sadzby zo 100 % na 150 % zaznamenala prepad celkového objemu uplatnených nákladov aj daňovej úspory. Štvrté miesto zaujal tohtoročný najúspešnejší nováčik v čerpaní superodpočtu – spoločnosť PCA Slovakia, ktorá si za 10 projektov uplatnila superodpočet vo výške 5 227 155,01 eur. Je prvou automobilkou, ktorá na Slovensku využila tento nástroj podpory vlastného výskumu a vývoja. Prvú päticu uzatvára jediný nepriemyselný subjekt v TOP 10 - spoločnosť rychlotest-covid s. r. o. so superodpočtom vo výške 3 447 129,40 eur za štyri projekty. Táto dcéra jedného z najväčších slovenských softvérových developerov Vacuumlabs Holding j. s. a. sa stala nováčikom v zozname za rok 2021 s objemom superodpočtu takmer 2 mil. eur, čím dosiahla nulovú daňovú povinnosť na dani z príjmov. V roku 2022 si rovnako dokázala uplatniť superodpočet do výšky celého jej daňového základu, teda opäť jej tento daňový nástroj umožnil ponechať si celý vyprodukovaný zisk.

EU: Influenceri majú nové povinnosti

Výsledky skríningu príspevkov influencerov na sociálnych sieťach ukázali, že takmer všetci (97 %) uverejňovali komerčný obsah, ale iba jeden z piatich systematicky uvádzal, že ide o reklamu. Skontrolované boli príspevky 576 influencerov zverejnené na hlavných platformách. Cieľom bolo overiť, či influenceri zverejňujú svoje reklamné aktivity v súlade s požiadavkami právnych predpisov Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Na kontrole sa zúčastnili: Belgicko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Rakúsko, ako aj Island a Nórsko. 82 influencerov malo viac ako 1 milión sledovateľov, 301 viac ako 100 000 a 73 medzi 5 000 a 100 000. Niekoľko influencerov bolo aktívnych na rôznych platformách sociálnych médií: 572 malo príspevky na Instagrame, 334 na TikToku, 224 na YouTube, 202 na Facebooku, 82 na X (predtým Twitter), 52 na Snapchate a 28 na Twitchi. Hlavnými odvetviami dotknutých činností sú v zostupnom poradí móda, životný štýl, krása, stravovanie, cestovanie a fitness/šport. 119 influencerov bolo považovaných za propagujúcich nezdravé alebo nebezpečné činnosti, ako sú nezdravé jedlo, alkoholické nápoje, lekárske alebo estetické ošetrenie, hazardné hry alebo finančné služby, ako je obchodovanie s kryptomenami.

Zistenia:

• 97% publikovalo príspevky s komerčným obsahom, ale iba 20% to systematicky zverejňovalo ako reklamu;
• 78% overených influencerov vykonávalo komerčnú činnosť; len 36 % však bolo registrovaných ako obchodníci na vnútroštátnej úrovni;
• 30 % neposkytlo na svojich pracovných miestach žiadne údaje o spoločnosti, ako je e-mailová adresa, názov spoločnosti, poštová adresa alebo registračné číslo;
• 38% z nich nepoužilo štítky platformy, ktoré slúžia na zverejňovanie komerčného obsahu, ako napríklad prepínač "platené partnerstvo" na Instagrame, naopak, títo influenceri sa rozhodli pre iné znenie, napríklad "spolupráca" (16%), "partnerstvo" (15%) alebo všeobecné vďaka partnerskej značke (11%);
• 40% kontrolovaných influencerov zviditeľnilo zverejnenie počas celej komerčnej komunikácie. 34% profilov influencerov okamžite zviditeľnilo zverejnenie bez potreby ďalších krokov, napríklad kliknutím na "čítať viac" alebo rolovaním nadol;
• 40% influencerov podporilo svoje vlastné produkty, služby alebo značky. 60 % z nich nezverejňovalo reklamu dôsledne alebo vôbec;
• 44% influencerov malo svoje vlastné webové stránky, z ktorých väčšina dokázala priamo predávať.

Výsledky sa premietnu aj do kontroly vhodnosti digitálnej spravodlivosti právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktorú Európska komisia začala na jar 2022. Hodnotí sa pritom smernica o nekalých obchodných praktikách, smernica o právach spotrebiteľov a smernica o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Skúma sa ich primeranosť pri riešení otázok ochrany spotrebiteľa, akými sú okrem iného temné vzorce, personalizačné praktiky, influencer marketing, rušenie zmlúv, marketing virtuálnych položiek alebo návykové používanie digitálnych produktov.

V roku 2023 Európska komisia spustila Influencer Legal Hub s praktickými informáciami o dodržiavaní právnych predpisov EÚ. Influenceri by vo svojich príspevkoch nemali zavádzať spotrebiteľov nepravdivými informáciami o propagovaných výrobkoch alebo službách, na čo sa vzťahuje smernica o nekalých obchodných praktikách. Akákoľvek propagácia produktov alebo služieb značky v príspevku, ktorým sa získavajú príjmy alebo iné druhy výhod, musí byť zverejnená ako reklamná činnosť. Okrem toho influenceri, ktorí predávajú výrobky alebo služby, majú rovnaké právne povinnosti ako internetové obchody, napríklad poskytnúť spotrebiteľom právne záruky alebo práva na odstúpenie od zmluvy, ako sa vyžaduje v smernici o právach spotrebiteľov. Od 17. februára 2024 sa začne v EÚ uplatňovať Akt o digitálnych službách už pre všetky on-line platformy. V dôsledku toho musia influenceri deklarovať, či ich obsah obsahuje komerčné oznámenia. Tí, ktorí sa kvalifikujú ako obchodníci, musia poskytnúť informácie na zabezpečenie ich vysledovateľnosti predtým, ako použijú on-line platformu na propagáciu alebo ponuku svojich výrobkov a služieb. Tieto povinnosti sa už uplatňujú veľké on-line platformy (Instagram, TikTok, Youtube, Facebook, X a Snapchat). Napokon, podľa smernice o audiovizuálnych a mediálnych službách audiovizuálne komerčné oznamy influencerov musia byť ľahko rozpoznateľné a nesmú poškodzovať zdravie alebo bezpečnosť. Obsah influencerov nesmie zneužívať neskúsenosť alebo dôverčivosť maloletých a nesmie bezdôvodne zobrazovať maloletých v nebezpečných situáciách.situáciách.