Služby

piatok 7. júna 2024

SR: Mzdy v 1. štvrťroku 2024

Reálna mzda na Slovensku na začiatku roka podľa štatistického úradu vzrástla o 5,6 % a tempo jej zvyšovania bolo tretie najrýchlejšie za posledných 15 rokov. Nominálne aj reálne zárobky v 1. štvrťroku 2024 medziročne vzrástli pomerne dynamicky vo všetkých 19 sledovaných odvetviach hospodárstva. Rast potiahlo vyše 20 % zvýšenie platov pracujúcim v dodávke elektriny, plynu, pary a dvojciferný prírastok v ďalších 6 odvetviach.

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR v 1. štvrťroku 2024 vzrástla medziročne o 9 % na 1 447 eur. Zamestnanci tak v hrubom dostávali v priemere o 120 eur viac ako na začiatku roka 2023. Po zohľadnení miery inflácie reálna mzda na Slovensku v prvom štvrťroku 2024 vzrástla o 5,6 %. Sezónne očistená nominálna priemerná mzda oproti 4. štvrťroku 2023 vzrástla o 1,9 %. Zvýšenie hrubých miezd sa pohybovalo od 3,5 % v odborných, vedeckých a technických činnostiach až po 21,4 % zvýšenie platov zamestnancom v dodávke elektriny, plynu a pary. Reálny rast vyšší ako 7 % zaznamenali mzdy pracujúcich napríklad v dodávke elektriny, plynu, pary, v ťažbe a dobývaní, v oblasti vzdelávania, ale aj v štátnej a verejnej správe. Priemysel, ako najväčší zamestnávateľ vykázal počas 1. štvrťroka 2024 medziročný rast miezd na úrovni 11,5 % (na 1 557 eur), reálne mzdy vzrástli o 8 %. V obchode, v ktorom pracuje druhý najväčší počet osôb v SR, nominálne mzdy vzrástli o 8,1 % (na 1 368 eur). Reálny rast platov pracovníkov v obchode dosiahol 4,7 %, čo bolo pod úrovňou priemeru za celé hospodárstvo SR. Aktuálne najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2,8 tisíca eur mali v odvetví finančné a poisťovacie činnosti a v dodávke elektriny, plynu a pary.

V 11 z 19 odvetví ekonomiky bola mzda pod hodnotou priemeru za celé hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali stále zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (834 eur) a v ostatných činnostiach (896 eur), ktorí ako jediní neprekročili hranicu tisíc eur. Z územného hľadiska bola nadpriemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 838 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 1 119 eur v Prešovskom do 1 334 eur v Trenčianskom kraji. Vo všetkých krajoch priemerná mzda medziročne vzrástla, najdynamickejšie o 10 % v Banskobystrickom kraji. Reálne zárobky stúpli vo všetkých krajoch Slovenska o viac ako 5 %, výnimkou bol Nitriansky kraj, kde rast predstavoval len 1,3 %.

štvrtok 6. júna 2024

EU: Zdravie pre všetkých

Európska zdravotná únia vychádza zo skúseností nadobudnutých počas krízy COVID-19 a reaguje na jasné výzvy občanov po silnejšej prítomnosti Európskej únie v oblasti verejného zdravia. Predstavená bola v novembri 2020 s cieľom zabezpečovať, aby boli členské štáty lepšie pripravené spoločne reagovať na budúce zdravotné krízy a zároveň podporovali moderné a inovatívne politiky v oblasti zdravia pre všetkých občanov v celej EÚ. K dispozícii sú na to určené finančné prostriedky z programu EU4Health.

V rámci Európskej zdravotnej únie sa pripravujú nové opatrenia, pričom sa zatiaľ dosiahli nasledujúce méty:
  • Prísnejšie opatrenia v oblasti zdravotnej bezpečnosti s cieľom lepšie reagovať na budúce krízy: EÚ je dnes lepšie pripravená, aby mohla predvídať akékoľvek závažné ohrozenia zdravia, pripraviť sa a reagovať na ne. Dokáže to vďaka silnejšiemu právnemu rámcu pre spoluprácu v oblasti zdravotnej bezpečnosti, posilneným zdravotníckym agentúram EÚ a vytvoreniu Úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA).
  • Rovnoprávny a včasný prístup k cenovo dostupným liekom pre všetkých občanov: Navrhovaná farmaceutická reforma EÚ poskytne ďalším 70 miliónom občanov EÚ prístup k novým liekom a zároveň zachová v Európe konkurencieschopný farmaceutický sektor. Reforma sa zameriava na potreby občanov EÚ s cieľom zabezpečiť, aby mal každý prístup k liekom, ktoré potrebuje a vtedy, kedy ich potrebuje, a to bez ohľadu na to, kde žije a akou chorobou trpí. Súčasťou reformy je aj súbor opatrení na riešenie nedostatku liekov, vďaka ktorému sa zlepší dostupnosť kritických liekov.
  • Svetový plán na boj proti rakovine: V rámci európskeho plánu na boj proti rakovine sa spustilo niekoľko významných opatrení na boj proti tejto chorobe v každom štádiu – od prevencie cez určenie diagnózy a liečbu až po starostlivosť o pacientov po prekonaní rakoviny. Vďaka podpore z finančných prostriedkov EÚ vo výške 4 miliardy eur plán už prináša zmenu životov onkologických pacientov v celej Európe.
  • Iniciatívy na digitalizáciu zdravotnej starostlivosti: Vďaka priekopníckemu európskemu priestoru pre zdravotné údaje (EHDS) budú mať občania prístup k lepšej zdravotnej starostlivosti kdekoľvek v EÚ. V rámci EHDS sa plne dodržiavajú pravidlá EÚ v oblasti ochrany údajov a zároveň sa naplno využíva potenciál digitálnej transformácie. Umožní sa aj lepšie využívanie údajov na výskum a vývoj prelomových liekov.
  • Opatrenia pre lepšie duševné zdravie: V prístupe EÚ k duševnému zdraviu sa uznáva, že naše duševné zdravie je rovnako dôležité ako fyzické zdravie a ovplyvňuje ľudí vo všetkých profesiách. Na komplexný prístup bolo vyčlenených viac než 1,2 miliardy eur a pozostáva z rozsiahlych opatrení na podporu duševnej pohody, zlepšenie preventívnych a podporných služieb a skoncovanie so stigmatizáciou v tejto dôležitej oblasti.
  • Pravidlá na zvýšenie bezpečnosti pacientov a zabezpečenie dodávok liekov: Darcovia a príjemcovia látok ľudského pôvodu, ako sú krv a bunky, budú podľa revidovaných pravidiel EÚ požívať silnejšiu ochranu. Opatrenia na zabránenie akémukoľvek prerušeniu dodávok kritických liekov a zdravotníckych pomôcok znamenajú, že občania sa môžu naďalej spoliehať na bezpečné a účinné lieky, ošetrenie a liečbu.
  • Prístup „jedno zdravie“ na riešenie závažných zdravotných rizík: Európa uznala prepojenie medzi ľudským zdravím, zdravím zvierat a životným prostredím. Vytvorila si tak lepšie predpoklady na vypracovanie silnejších politík na riešenie závažných výziev v oblasti zdravia, ako je antimikrobiálna rezistencia a vplyv zmeny klímy na zdravie.

streda 5. júna 2024

Fajčenie: Výmena za investovanie

Vyše 1 150 000 Slovákov fajčí, pričom priemerný mesačný výdavok na cigarety dosahuje 150 EUR. Ak by však fajčiari prestali fajčiť a namiesto toho túto sumu investovali, mohli by dosiahnuť výrazné finančné prírastky. Pri príležitosti Svetového dňa bez tabaku (31. máj) zostavilo 365.invest aktuálne štatistiky, ktoré odhaľujú finančné dopady fajčenia na slovenské domácnosti.

Podľa údajov Eurostatu fajčí každý deň 19,7 % občanov Európskej únie. Spomedzi krajín EÚ, má najvyššiu mieru fajčenia Bulharsko, kde denne fajčí viac ako štvrtina obyvateľov (28,2 %), nasledujú Turecko, Grécko a Maďarsko. Naopak, najnižšiu mieru fajčenia má Švédsko (9,3 %), Island a Fínsko. V Európskej únii fajčia častejšie muži ako ženy, v porovnaní so 14,8 % žien fajčí denne 22,3 % mužov. Aj keď počet fajčiarov na Slovensku v posledných rokoch klesal, v roku 2022 opäť vzrástol na 21,2 %, čo predstavuje viac než 1 150 000 aktívnych fajčiarov, pričom 5 % z nich vyfajčí 20 cigariet denne.

Fajčenie predstavuje pre každého piateho Slováka značnú zdravotnú, ale aj finančnú záťaž. Dôležité je poznamenať, že vláda za posledný rok už dva krát navyšovala spotrebné dane na tabak a tabakové výrobky. Každý fajčiar môže byť tak prekvapený, aký finančný dopad má tento zlozvyk na jeho peňaženku. „Povedzme, že priemerná cena balenia cigariet bude 5 €, pričom aktívny fajčiar vyfajčí jedno balenie denne. To znamená, že mesačne minie približne 150 € a ročne to môže byť až 1 800 € len na cigarety. Ak by tieto peniaze investoval napríklad do podielových realitných fondov, mohol by v dlhodobom horizonte značne zvýšiť svoje finančné aktíva,“ uviedla Katarína Dubeňová. Je to je značná suma, ktorú by sa dalo investovať oveľa efektívnejšie. Zvlášť keď si uvedomíme, že podiel denných fajčiarov je najvyšší v produktívnom veku 15 – 24 a 25 – 34 rokov. Naopak vo vekovej skupine 55 – 64 rokov a v najstaršej vekovej skupine je podiel najnižší. Ak by ste tieto peniaze investovali do podielových realitných fondov s priemernou ročnou mierou návratnosti 3,5 %, po 5 rokoch by ste mali takmer 10 000 €. Po 15 rokoch by ste mohli dosiahnuť viac ako 35 000 € a po 30 rokoch by sa táto suma mohla blížiť 100 000 €. Tým, že sa vzdáte fajčenia, môžete nielen zlepšiť svoje zdravie, ale vďaka investovaniu aj významne zvýšiť svoje úspory.

utorok 4. júna 2024

SR: Lacnejšie nehnuteľnosti

Realizačné ceny nehnuteľností na Slovensku sa v 1. štvrťroku 2024 podľa štatistického úradu medzikvartálne znížili v priemere o 1,7 %. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2023 bol dynamickejší pokles na úrovni 2,1 % pri nových nehnuteľnostiach, existujúce nehnuteľnosti zlacneli miernejšie o 1,7 %. Trend medzikvartálneho zlacňovania sa prejavil vo väčšine z 8 slovenských krajov: v 3 krajoch zlacneli obe kategórie nehnuteľností určených na bývanie, v ďalších 3 regiónoch zlacňovali len staršie byty a vo 2 krajoch ceny naopak v oboch segmentoch stúpli.

Najdynamickejšie zlacňovanie sa prejavilo v Bratislavskom kraji, kde sa ceny starších nehnuteľností znížili o 6,7 % a pri nových bytoch a domoch dokonca o 8,7 % v porovnaní s cenami na konci roka 2023. Pokles cien v oboch kategóriách zaznamenali tiež Trenčiansky a Prešovský kraj, dynamickejšie zlacňovali nové byty. Súčasne v Trnavskom, Nitrianskom a Banskobystrickom ceny starších domov a bytov síce klesli, ale ceny nových rástli. Zaujímavý vývoj sa prejavil v Nitrianskom kraji, kde staršie nehnuteľnosti o takmer 11 % medzikvartálne zlacneli, ale nové o viac ako 5 % zdraželi. Opačný trend pretrval v Žilinskom a Košickom kraji, kde ako staršie, tak nové byty zvýšili predajné realizačné ceny.

Pokles predajných cien nehnuteľností na bývanie bol aj v medziročnom porovnaní, v priemere sa domy a byty na Slovensku predávali lacnejšie o 2,8%. Nové nehnuteľnosti sa pritom predávali o 3,6 % lacnejšie ako pred rokom a ceny existujúcich nehnuteľnosti boli medziročne nižšie o 2,6 %. Spomedzi 4 krajov s poklesom vo všetkých segmentoch najvýraznejšie zlacnenie zaznamenal Bratislavský kraj, v ktorom ceny starších bytov medziročne klesli o 8 % a nové o 9 %. Významnejšie zlacňovanie evidoval tiež Trnavský kraj, kde sa nové nehnuteľnosti predávali medziročne lacnejšie o vyše 11 %. Aj v Nitrianskom a Prešovskom kraji sa predávali byty a domy lacnejšie ako pred rokom, dynamickejšie poklesy boli zaznamenané pri starších nehnuteľnostiach. Jediným krajom, kde sa prejavili protichodné medziročné trendy vývoja pri starých a nových nehnuteľnostiach bol Žilinský kraj. Nové byty mierne zlacneli (o takmer -6%), ale pri existujúce nehnuteľnostiach ceny o 6 % stúpli. Spomedzi krajov, v ktorých boli aktuálne predajné ceny medziročne vyššie v oboch sledovaných segmentoch, dynamickejšie zdraženie pri nových nehnuteľnostiach sa prejavilo v Trnavskom a v Košickom kraji. Naopak, vyšší rast, najmä pri starších (existujúcich) nehnuteľnostiach, bol zaevidovaný v Banskobystrickom kraji.

pondelok 3. júna 2024

EU: Úrad pre umelú inteligenciu

Cieľom nového úradu pre umelú inteligenciu je umožniť vývoj, zavádzanie a používanie umelej inteligencie spôsobom, ktorý podporuje spoločenské a hospodárske prínosy a inovácie a zároveň zmierňuje riziká. Bude zohrávať kľúčovú úlohu pri vykonávaní aktu o umelej inteligencii, najmä pokiaľ ide o modely umelej inteligencie na všeobecné účely. Bude tiež pracovať na podpore výskumu a inovácií v oblasti dôveryhodnej umelej inteligencie a o postavení Európskej únie ako lídra v medzinárodných diskusiách.

Úrad pre umelú inteligenciu budú tvoriť:
• Oddelenie regulácie a súladu, ktoré koordinuje regulačný prístup s cieľom uľahčiť jednotné uplatňovanie a presadzovanie aktu o umelej inteligencii v celej Únii, pričom úzko spolupracuje s členskými štátmi. Oddelenie bude prispievať k vyšetrovaniam a možným porušeniam, pričom bude uplatňovať sankcie.
• Oddelenie pre bezpečnosť umelej inteligencie so zameraním na identifikáciu systémových rizík veľmi schopných modelov všeobecného účelu, možné zmierňujúce opatrenia, ako aj prístupy hodnotenia a testovania.
• Excelentnosť v oblasti umelej inteligencie a robotiky, ktorá podporuje a financuje výskum a vývoj s cieľom posilniť ekosystém excelentnosti. Koordinuje iniciatívu GenAI4EU a stimuluje vývoj modelov a ich integráciu do inovačných aplikácií.
• Oddelenie umelej inteligencie pre spoločenské blaho navrhovať a vykonávať medzinárodnú angažovanosť úradu pre umelú inteligenciu v prospech umelej inteligencie, ako je modelovanie počasia, diagnostika rakoviny a digitálne dvojčatá na rekonštrukciu.
• Oddelenie pre inovácie a politiku v oblasti umelej inteligencie, ktoré dohliada na vykonávanie stratégie EÚ v oblasti umelej inteligencie, monitoruje trendy a investície, stimuluje zavádzanie umelej inteligencie prostredníctvom siete európskych centier digitálnych inovácií a zriaďovanie tovární v oblasti umelej inteligencie a podporuje inovačný ekosystém podporou experimentálnych regulačných prostredí a testovania v reálnych podmienkach.
Úrad pre umelú inteligenciu bude viesť vedúci úradu pre umelú inteligenciu a bude pracovať pod vedením vedúceho vedeckého poradcu s cieľom zabezpečiť vedeckú excelentnosť pri hodnotení modelov a inovačných prístupov a poradcu pre medzinárodné záležitosti, ktorý nadviaže na náš záväzok úzko spolupracovať s medzinárodnými partnermi v oblasti dôveryhodnej umelej inteligencie. Na vykonávanie svojich úloh zamestnávať vyše 140 zamestnancov. technickí špecialisti, administratívni asistenti, právnici, politickí špecialisti a ekonómovia.

Úrad zabezpečí jednotné vykonávanie aktu o umelej inteligencii. V spolupráci s vývojármi umelej inteligencie, vedeckou obcou a inými zainteresovanými stranami má koordinovať vypracúvanie najmodernejších kódexov postupov, vykonávať testovanie a hodnotenie modelov umelej inteligencie na všeobecné účely, požadovať informácie a v prípade potreby uplatňovať sankcie. Na úrovni EÚ bude spolupracovať s Európskou radou pre umelú inteligenciu. Vedecká skupina nezávislých odborníkov zabezpečí prepojenie s vedeckou komunitou a ďalšie odborné znalosti sa zhromaždia v poradnom fóre, ktoré bude zastupovať vyvážený výber zainteresovaných strán vrátane priemyslu, startupov a MSP, akademickej obce, think tankov a občianskej spoločnosti. Ďalej bude podporovať inovačný ekosystém EÚ pre dôveryhodnú umelú inteligenciu. Bude podporovať výskumné a inovačné činnosti v oblasti umelej inteligencie a robotiky a vykonávať iniciatívy, akou je GenAI4EU, s cieľom zabezpečiť, aby sa univerzálne modely umelej inteligencie vyrobené v Európe a vyškolené prostredníctvom superpočítačov EÚ doladili a začlenili do nových aplikácií v celom hospodárstve, čím sa stimulujú investície.

Úrad pre umelú inteligenciu pripravuje usmernenia týkajúce sa vymedzenia systému umelej inteligencie a zákazov, ktoré sa majú predložiť šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti aktu o umelej inteligencii. Úrad sa takisto pripravuje na koordináciu vypracovania kódexov postupov pre povinnosti týkajúce sa modelov umelej inteligencie na všeobecné účely, a to 9 mesiacov po nadobudnutí účinnosti.