EU: Stav justície

Podľa dvanásteho vydania porovnávacieho prehľadu Európskej únie o efektívnosti, kvalite a nezávislosti justičných systémov v členských štátoch došlo v porovnaní s minulým rokom k zlepšeniu vnímania nezávislosti súdnictva verejnosťou – a to aj v krajinách, v ktorých boli zaznamenané systémové nedostatky. Tohtoročný prehľad obsahuje niekoľko nových údajov o prístupnosti justície, napríklad o prístupnosti povolaní v oblasti justície pre osoby so zdravotným postihnutím; o prístupnosti spravodlivosti pre spotrebiteľov pri podávaní žalôb v zastúpení na ochranu ich kolektívnych záujmov; o platoch odborných pracovníkov v oblasti justície a prokuratúry a o notároch a ich právomociach v dedičských konaniach. Po prvýkrát obsahuje aj konkrétne nové údaje o nezávislosti súdnictva, napríklad o vymenovaní predsedov súdov, o vnútroštátnych rámcoch týkajúcich sa majetkových priznaní či o odvolaní generálnych prokurátorov.

Hlavné zistenia vyplývajúce z porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2024:

• Vnímanie nezávislosti súdnictva sa zlepšilo, a to aj v krajinách, v ktorých boli zaznamenané systémové nedostatky: Z prieskumu Eurobarometra medzi širokou verejnosťou vyplýva, že od roku 2016 sa vnímanie nezávislosti súdnictva širokou verejnosťou zlepšilo, resp. zotrvalo na rovnakej úrovni v 19 členských štátoch. Ďalší prieskum Eurobarometra ukazuje, že vnímanie nezávislosti súdnictva medzi podnikmi sa v porovnaní s rokom 2016 zlepšilo, resp. zotrvalo na rovnakej úrovni v 19 členských štátoch. Vnímanie nezávislosti súdnictva sa zlepšilo tak medzi širokou verejnosťou, ako aj medzi podnikmi – a to aj v krajinách, v ktorých boli v oblasti nezávislosti súdnictva zaznamenané systémové nedostatky.

• Prehľad o menovaní prokurátorov a odvolaní generálneho prokurátora: V 14 členských štátoch menujú prokurátorov buď nezávislé prokurátorské rady, alebo samotná prokuratúra. Právomoc výkonnej zložky štátnej správy (buď ministra spravodlivosti, vlády alebo hlavy štátu) menovať prokurátorov podlieha súdnemu preskúmaniu takmer vo všetkých 12 členských štátoch, v ktorých sú prokurátori takto vymenúvaní. Takmer vo všetkých týchto 12 členských štátoch je zároveň povinné uviesť v prípade odmietnutia kandidáta na prokurátora príslušné dôvody. V prípade 20 členských štátov disponuje právomocou odvolať generálneho prokurátora výkonná zložka štátnej správy alebo parlament (pričom v piatich z nich sa tak deje na podnet súdnej rady) a v šiestich členských štátoch má túto právomoc súdna rada. Možnosť preskúmania takéhoto rozhodnutia existuje v 16 členských štátoch.

• Ďalší potenciál na posilnenie miery digitalizácie v justičných systémoch: Procesné pravidlá, ktoré umožňujú prípustnosť dôkazov v digitálnom formáte v občianskoprávnych, obchodných, správnych a trestnoprávnych veciach, má zavedených len šesť členských štátov. V 26 členských štátoch je to možné v určitých prípadoch, resp. v určitých oblastiach práva. Zistenia tohtoročného vydania navyše naznačujú, že pokiaľ ide o možnosť iniciovať konanie alebo podať žalobu online, stále je čo zlepšovať. Deväť členských štátov túto možnosť buď povoľuje len v určitých situáciách, alebo ju nepovoľuje vôbec.

• Vo väčšine členských štátov existujú osobitné opatrenia na podporu účasti osôb so zdravotným postihnutím ako odborníkov v justičnom systéme. Aspoň nejaké osobitné opatrenia na podporu účasti osôb so zdravotným postihnutím existujú v 20 členských štátoch.

• Rôzna miera osobitných mechanizmov pre konania zohľadňujúce potreby detí v prípade, keď je obeťou alebo podozrivou či obvinenou osobou dieťa: Informácie o právach obete alebo podozrivej osoby a konania, v rámci ktorých sa zohľadňujú potreby detí, sú k dispozícii v 26 členských štátoch a v 18 členských štátoch sa trestné konania týkajúce sa detí riešia ako naliehavé.

V rámci programu Spravodlivosť na roky 2021 – 2027 vyčlenila EÚ viac než 305 miliónov eur na ďalší rozvoj európskeho priestoru spravodlivosti. Program má zároveň pomôcť zvýšiť účinnosť vnútroštátnych justičných systémov a posilniť právny štát, demokraciu a ochranu základných práv, a to aj zabezpečením účinného prístupu k spravodlivosti pre občanov a podniky. Financujú sa z neho činnosti, ktoré zahŕňajú odbornú prípravu sudcov a iných odborníkov pracujúcich v oblasti práva, vzájomné učenie, justičnú spoluprácu a zvyšovanie informovanosti.

dTest: Praktiky obchodníkov

Obchodníci aplikujú pri predaji viacero praktík, ktoré sú pre spotrebiteľov lákavé a úplne v súlade s právnymi predpismi. Dokonca nemusí ísť ani o hraničné situácie, pri ktorých by napríklad predajcovia využívali nepresnosť či nejasnosť právnej úpravy a spotrebitelia tieto praktiky nemusia vôbec vedome vnímať. Necháte sa teda zlákať aj vy?

Prvým „trikom“ je samotné rozvrhnutie predajne: pri vstupe býva často umiestnený výhodný tovar, aby spotrebiteľa „vtiahol“ dovnútra. A potom „musí“ prejsť celú predajňu, aby nakúpil potrebné veci – v zadných priestoroch môžu byť najčastejšie nakupované produkty a po ceste si tak prezrie oveľa viac tovaru, ako by chcel. Známym ťahom je tiež rozmiestnenie drobných sladkostí v priestoroch pokladní. Veľa spotrebiteľov dostane pri čakaní chuť na sladkosť a v prípade, že sú v predajni s deťmi, je odolávanie tomuto náporu ešte zložitejšie. Do rozvrhnutia predajne môžeme zahrnúť aj rozloženie regálov. Vo výške očí bývajú „známe“ produkty, ktoré sú často drahšie. Samozrejmosťou je potom aj presúvanie tovaru s blížiacim sa dátumom spotreby do popredia. Lákavému tovaru sa dá jednoducho ubrániť a to striktným dodržiavaním nákupného zoznamu. Spotrebitelia si môžu tiež spočítať cenu plánovaného nákupu a vziať iba hotovosť s drobnou rezervou. Ďalším faktorom je osvetlenie predajne. Takmer každý uprednostní rozžiarenú predajňu pred ponurou a zle osvetlenou konkurenciou. Okrem pocitu vyššej čistoty, ktorý môže (ale tiež nemusí) byť oprávnený, vyzerajú lepšie aj samotné produkty. Spotrebitelia by teda mali byť rozvážni aj pri samotnom prezeraní produktov, pretože pri nákupe v predajni nemá spotrebiteľ zákonné právo na odstúpenie do 14 dní.

Posledná praktika, ktorá je ale už viac regulovaná, je reklama. Pri reklame všeobecne platí, že nesmie byť pornografická – predajcovia sa však často snažia zaujať práve pudovou rovinou. Podľa výskumov tieto reklamy skutočne môžu upútať pozornosť, avšak ani to nevedie k zvýšeniu predaja. V jednom výskume bolo dokonca zistené, že billboard so sporo oblečenou ženou pri ceste mužov zaujal, avšak máloktorý si vybavil, akého produktu sa reklama týkala. Ženy polonahé mužské telo vnímajú často skôr negatívne. Na Slovensku sa zaoberá etickou samoreguláciou reklamy Rada pre reklamu. „V prípade, že by spotrebitelia uvideli v reklame nevhodný obsah, ktorý si myslia, že je v rozpore s Etickým kódexom, môžu sa na ňu obrátiť so sťažnosťou,“ uzatvára Hekšová z dTestu.

SR: Zamestnanosť v 1. štvrťroku 2024

V 1. štvrťroku 2024 zamestnanosť na Slovensku podľa štatistického úradu medziročne rástla najmä vo výrobných odvetviach, kde pribudlo vyše 23-tisíc osôb. V priemysle, u druhého najväčšieho zamestnávateľa slovenskej ekonomiky, sa počet zamestnancov navýšil o 12-tisíc osôb a v stavebníctve o 7,7 tisíca osôb. Najviac ľudí, vyše 62 % zo všetkých pracujúcich v SR, naďalej pracovalo v službách, čo v úvode roka 2024 predstavovalo takmer 1 milión 621-tisíc osôb. Medziročne ich počet stagnoval. Najvýraznejší reálny progres zamestnanosti však zaznamenali ubytovacie a stravovacie služby, kde pribudlo 13,4-tisíca pracujúcich (nárast o 14,6 %). Trh práce sa posilnil aj v umení, zábave a rekreácii o vyše 8-tisíc pracujúcich (nárast o 29,6 %). Po dvoch rokoch prírastkov však začali odchádzať ľudia z veľkoobchodu a maloobchodu, v 1. štvrťroku 2024 ich bolo o 8,2 tisíca menej ako pred rokom (pokles o 2,5 %). Podobné množstvo pracujúcich ubudlo aj v administratívnych službách (pokles o 15,5 %).

Z hľadiska vzdelanostných skupín najviac pribudlo pracujúcich s úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou, medziročne o takmer 56,7 tisíc (nárast o 6,5 %) a na celkovej zamestnanosti sa podieľali viac než tretinou. Podľa vekového zloženia trh práce zaznamenal začiatkom roka vysoké medziročné prírastky o 6,6 % v skupine pracujúcich od 50 do 54 rokov (o takmer 20-tisíc osôb) a v skupine nad 59 rokov o 9,2 % (vyše 19-tisíc osôb). Naopak, ubudli predovšetkým mladšie ročníky. Z regionálneho hľadiska počet pracujúcich v 1. štvrťroku 2024 medziročne vzrástol vo všetkých 8 krajoch. Rast počtu pracujúcich nad 1 % rast dosiahol len Bratislavský kraj, v regióne s najvyšším podielom na zamestnanosti tak medziročne pribudlo takmer 5-tisíc pracúcich mužov a žien. Na úroveň 1% sa dostal aj Košický kraj, v ostatných krajoch zamestnanosť medziročne rástla ešte miernejšie. Najvyššiu mieru zamestnanosti nad hranicou 80 % dosiahol okrem Bratislavského kraja už len Žilinský kraj. Najvýraznejšia zmena nastala v Trenčianskom kraji, kde sa miera zamestnanosti v začiatkom roka 2024 medziročne zvýšila 1, p. b. na 79,3 %. Najnižšiu mieru zamestnanosti mal Prešovský kraj (71,4 %).

Za prácou do zahraničia vycestovalo v 1. štvrťroku 2024 takmer 118-tisíc občanov Slovenska, čo bolo o 1 % menej než pred rokom. Pracovali najmä v stavebníctve, v priemysle a v zdravotníctve a sociálnej pomoci. Väčšina z nich pochádzala z Prešovského kraja (vyše 31-tisíc osôb), Banskobystrického kraja (vyše 18-tisíc osôb), ako aj Žilinského kraja (takmer 18-tisíc osôb). Najvyšší medziročný nárast počtu osôb dochádzajúcich za prácou za hranice SR mal Banskobystrický kraj o 51,9 % (o vyše 6-tisíc osôb). Naopak, v Nitrianskom kraji nastal najvýraznejší úbytok pracujúcich v zahraničí s medziročným poklesom o 58,6 % (o takmer 14-tisíc osôb).

EU: Podpora trhu s vodíkom

Európska komisia začala pracovať na pilotnom mechanizme podpory európskeho trhu s vodíkom. Nový mechanizmus bol vytvorený v rámci nedávno prijatého balíka opatrení v oblasti dekarbonizovaných plynov a vodíka a jeho cieľom je urýchliť investície tým, že poskytne jasnejší obraz o situácii odberateľov aj dodávateľov na trhu a uľahčí kontakty medzi nimi. Bude fungovať päť rokov a bude súčasťou Európskej vodíkovej banky.

Pilotný mechanizmus pre vodík bude zhromažďovať, spracúvať a poskytovať prístup k informáciám o dopyte a ponuke obnoviteľného, nízkouhlíkového vodíka a derivátov, čo umožní európskym odberateľom spojiť sa s európskymi aj zahraničnými dodávateľmi. Bude zhromažďovať a spracúvať trhové údaje o vývoji tokov a cien vodíka. Dnes sa začal proces verejného obstarávania s cieľom nájsť poskytovateľa služieb na vytvorenie IT platformy na prevádzku pilotného mechanizmu. Komisia plánuje podpísať zmluvu do konca tohto roka, aby mohla začať svoju činnosť do polovice roka 2025.

V Európe sa už pripravujú prvé veľké elektrolyzéry a podpísali sa prvé dohody o odbere. Zlepšenie viditeľnosti dopytu medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi pomôže urýchliť konečné investičné rozhodnutia v Európe a prispeje k zabezpečeniu dohôd o odbere. Vodík bude zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní našich cieľov zelenej dohody, postupnom vyraďovaní ruských fosílnych palív a podpore dekarbonizácie a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Pilotný mechanizmus je súčasťou prebiehajúcich prác na vytvorení európskej multiproduktovej platformy pre spoločný nákup strategických komodít, ktorá by sa v budúcnosti mohla vzťahovať na komodity, akými sú strategické suroviny.

AI: Skúsenosti má každý piaty Slovák

Podľa najnovšieho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) každý piaty respondent na Slovensku (19%) má reálnu skúsenosť s umelou inteligenciou (AI) – buď ju použil viackrát (9%) alebo aspoň raz-dvakrát vyskúšal (10%). Ďalších 41% opýtaných tvrdí, že AI síce nevyskúšali, ale o nej počuli. Naopak, o existencii umelej inteligencie nevie nič 40% opýtaných.

Ako ďalej ukázali výsledky celoslovenského prieskumu (1 069 respondentov starších než 14 rokov, apríl 2024) spomedzi používateľov AI až 57% uviedlo skúsenosť s rôznymi verziami chatbotu ChatGPT a 48% s virtuálnymi asistentami, ako napr. Amazon Alexa, Google Assistant, Apple Siri, Microsoft Cortana, a pod. Ďalšia takmer pätina (18%) už použila alebo vyskúšala Copilot, 12% Gemini a 8% DeepL Translator. Menšia časť respondentov má skúsenosti aj so širším portfóliom AI nástrojov a služieb ako sú Sora, Claude, DALL-E, Midjourney, a mnohých iných. Najčastejšie sa využívajú na vyhľadávanie informácií alebo vyhľadávanie odpovedí na rôzne otázky (75%). AI v iných oblastiach, akými sú napr. jazykové preklady, tvorba/úprava textu, obsahu, prezentácií či tvorba/úprava obrázkov, fotografií, grafiky, využíva už len približne tretina z nich. Naopak špecifické oblasti, ako napr. automatizácia práce a úloh, tvorba/úprava zvuku, hudby, analýza/spracovanie údajov, diagnostika, monitoring alebo programovanie, sú zatiaľ iba okrajovou záležitosťou.

Skúsenosť s AI prirodzene stúpa s klesajúcim vekom. Zatiaľčo medzi seniormi ju využíva alebo aspoň raz-dvakrát vyskúšalo iba 3% opýtaných, medzi 25-34-ročnými je to už nadpriemerných 28% a medzi 14-24-ročnými až 38%. Rovnako je to so vzdelaním, kde skúsenosť s umelou inteligenciou stúpa s výškou dosiahnutého vzdelania, pričom medzi najskúsenejších patria vysokoškolsky vzdelaní (30%). Z hľadiska ekonomickej aktivity, resp. náročnosti profesie, je nadpriemerne viac takýchto ľudí medzi tvorivými (VŠ vzdelanými) odbornými pracovníkmi, manažérmi, podnikateľmi a študentami. Spomedzi nich využíva alebo aspoň vyskúšalo umelú inteligenciu 28% – 41% opýtaných. Naopak, nadpriemerne viac takých, ktorí o umelej inteligencii nič nevedia alebo o umelej inteligencii iba počuli, nájdeme medzi kvalifikovanými a nekvalifikovanými manuálnymi pracovníkmi a prevádzkovými pracovníkmi v obchode a službách.