Aktuálne: Pôžičky na dovolenky

Na letnú dovolenku si požičia každý štrnásty Slovák (vyše 7 %), inak slovenské rodiny radšej nikam nejdú, alebo si zvolia lacnejšiu alternatívu. Podiel Slovákov, ktorí si berú úver na letnú dovolenku, sa tak medziročne mierne znížil z minuloročných 8 %. Viac ako dve tretiny z týchto pôžičiek predstavujú však sumy nad 400 eur. Tohtoročný prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) ukázal mierny posun v záležitosti pôžičiek slovenských domácností na letnú dovolenku predovšetkým u najmladších respondentov.

V minulom roku sa kvôli dovolenke zadlžilo 9 % ľudí vo veku 18 až 24 rokov, teraz už ide len o 3 % v tejto vekovej kategórii. Na dovolenku si požičajú najčastejšie ľudia vo veku 25 až 34 rokov. Rovnako ako v predchádzajúcom prieskume viac ako dve tretiny súm na dovolenku predstavujú pôžičky nad 400 eur. Zmena je zjavná aj v pomere mužov a žien, zatiaľčo v minulom roku v prípade vyšších úverov prevažovali muži oproti ženám, teraz si požičiavajú zhodným pomerom bez ohľadu na výšku pôžičiek. Pôžičky na dovolenku súvisia aj s dosiahnutým vzdelaním, na tento účel si najčastejšie požičiavajú Slováci so vzdelaním bez maturity.

Najčastejšie si na dovolenku požičiavajú obyvatelia Prešovského a Košického kraja, kde ide takmer o každého desiateho respondenta (9 %), zatiaľ čo viac-menej bez pôžičiek sa zaobídu rodiny z Bratislavského kraja. Na dovolenku na dlh vyrážajú najčastejšie podnikatelia a osoby samostatne zárobkovo činné (takmer 11 %) a tiež zamestnanci (10 %). Pokiaľ ide o konkrétne profesie, najčastejšie si na dovolenku požičiavajú Slováci pracujúci v štátnej správe a v sociálnych službách (16 %), v priemysle a stavebníctve (11 %) a zamestnanci v obchode a službách (10 %). Pôžičky na dovolenku si, naopak, vôbec neberú ľudia pracujúci v odbore informačných a komunikačných technológií alebo príslušníci armády a bezpečnostných zložiek.

Podľa údajov cestovných kancelárií významne zdraželi všetky obľúbené destinácie Slovákov pre letnú dovolenku. Napríklad zájazdy do Grécka sú medziročne drahšie približne o 6 %, Turecko zdraželo o 8 % a Egypt o 9 %. Zdražovanie je spravidla hnané infláciou v cieľových krajinách a tiež vyššou cenou leteckej dopravy. Napriek tomu záujem Slovákov o letnú dovolenku medziročne stále rastie.

EU: App Store v rozpore s DMA

Podľa predbežného stanoviska Európskej komisie pravidlá obchodu App Store sú v rozpore s aktom o digitálnych trhoch (DMA), pretože bránia vývojárom aplikácií slobodne nasmerovať spotrebiteľov na alternatívne kanály pre ponuky a obsah. Vývojári by mali mať možnosť bezplatne informovať svojich zákazníkov o alternatívnych lacnejších možnostiach nákupu, nasmerovať ich na tieto ponuky a umožniť im nakupovať.

Apple má v súčasnosti tri súbory obchodných podmienok, ktorými sa riadi jej vzťah s vývojármi aplikácií, vrátane pravidiel riadenia obchodu App Store. Komisia predbežne konštatuje, že:

• Žiadna z týchto obchodných podmienok neumožňuje vývojárom voľne usmerňovať svojich zákazníkov. Vývojári napríklad nemôžu v aplikácii poskytovať informácie o cenách ani inak komunikovať so svojimi zákazníkmi s cieľom propagovať ponuky dostupné v alternatívnych distribučných kanáloch.

• Podľa väčšiny obchodných podmienok, ktoré majú vývojári aplikácií k dispozícii, spoločnosť Apple povoľuje riadenie iba prostredníctvom "prepojení", t. j. vývojári aplikácií môžu do svojej aplikácie zahrnúť odkaz, ktorý presmeruje zákazníka na webovú stránku, kde môže zákazník uzavrieť zmluvu. Proces prepojenia podlieha niekoľkým obmedzeniam uloženým spoločnosťou Apple, ktoré bránia vývojárom aplikácií komunikovať, propagovať ponuky a uzatvárať zmluvy prostredníctvom distribučného kanála podľa vlastného výberu.

• Zatiaľčo spoločnosť Apple môže získať poplatok za uľahčenie počiatočnej akvizície nového zákazníka vývojármi prostredníctvom AppStore, poplatky účtované spoločnosťou Apple idú nad rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné pre takúto odmenu. Spoločnosť Apple napríklad účtuje vývojárom poplatok za každý nákup digitálneho tovaru alebo služieb, ktorý používateľ uskutoční do siedmich dní od odpojenia od aplikácie.

Komisia zároveň začala tretie vyšetrovanie nesúladu nových zmluvných podmienok spoločnosti Apple pre vývojárov ako podmienky prístupu k niektorým novým funkciám, najmä pokiaľ ide o poskytovanie alternatívnych obchodov s aplikáciami alebo možnosť ponúkať aplikáciu prostredníctvom alternatívneho distribučného kanála. Apple si doteraz ponechala možnosť predplatiť si predchádzajúce podmienky, ktoré vôbec nepovoľujú alternatívne distribučné kanály. Komisia preskúma, či tieto nové zmluvné požiadavky pre vývojárov aplikácií a obchody s aplikáciami tretích strán porušujú článok 6 ods. 4 aktu o digitálnych trhoch, a najmä požiadavky nevyhnutnosti a proporcionality, ktoré sú v ňom stanovené. To zahŕňa:

• Základný technologický poplatok spoločnosti Apple, podľa ktorého musia vývojári obchodov s aplikáciami tretích strán a aplikácií tretích strán zaplatiť poplatok 0,50 € za každú nainštalovanú aplikáciu. Komisia prešetrí, či spoločnosť Apple preukázala, že štruktúra poplatkov, ktorú zaviedla v rámci nových obchodných podmienok, a najmä poplatku za základnú technológiu, je v účinnom súlade s aktom o digitálnych trhoch.
• Viackroková cesta používateľa spoločnosti Apple k stiahnutiu a inštalácii alternatívnych obchodov s aplikáciami alebo aplikácií na telefónoch iPhone. Komisia preskúma, či kroky, ktoré musí používateľ podniknúť na úspešné dokončenie sťahovania a inštalácie alternatívnych obchodov s aplikáciami alebo aplikácií, ako aj rôzne informačné obrazovky, ktoré spoločnosť Apple zobrazuje používateľovi, sú v súlade s aktom o digitálnych trhoch.
• Podmienky oprávnenosti pre vývojárov sa týkali možnosti ponúkať alternatívne obchody s aplikáciami alebo priamo distribuovať aplikácie z webu v telefónoch iPhone. Komisia preskúma, či tieto požiadavky, ako napríklad "členstvo v programe Apple Developer Program", ktoré musia vývojári aplikácií spĺňať, aby mohli využívať alternatívnu distribúciu stanovenú v akte o digitálnych trhoch, sú v súlade s aktom o digitálnych trhoch.

SR: Inflácia v máji 2024

Inflácia na Slovensku v porovnaní s aprílom podľa štatistického úradu opäť rastie. Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku vzrástli medzimesačne o 0,1 %. Medziročná inflácia po roku nepretržitého spomaľovania poskočila a dosiahla hodnotu 2,2 %. Pri májovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 2,2 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 2,1 % a čistá inflácia hodnotu 2,6 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu 0,1 % a čistá inflácia hodnotu -0,2 %.

Spotrebiteľské ceny počas mája vzrástli podobne ako v marci. Ceny potravín a nealkoholických nápojov boli po dvoch mesiacoch poklesov vyššie v priemere o 1 %. Vyššie boli najmä ceny mlieka, syrov a vajec, ako aj mäsa, chleba s obilninami. Nealko nápoje boli drahšie o 0,7 %. Naopak výraznejšie klesli ceny ovocia, zeleniny, cukru a cukroviniek, a tiež olejov a tukov. Ďalší zásadnejší vplyv na medzimesačný rast cien malo zdražovanie stravovacích a ubytovacích služieb v odbore reštaurácie a hotely o 0,6 %, ako aj odevov a obuvi o 0,8 %. Výraznejší tlmiaci účinok na rast cien malo zlacňovanie v odbore doprava, kde ceny pohonných hmôt v tomto roku prvýkrát klesli, a to o 3,1 %. Znížili sa ceny imputovaného nájomného a mierne zlacneli aj pevné palivá. Zlacneli tiež tovary pre domácnosť na krátkodobú spotrebu, napríklad prášky na pranie a čistiace prostriedky.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla na Slovensku v máji t. r. rast o 2,2 % najmä vplyvom vyšších cien potravín s nealko nápojmi (v priemere o 0,7 %). Vyššie boli predovšetkým ceny mäsa, chleba a obilnín, ale i cukru a cukroviniek. Naopak, mlieko, syry a vajcia, ako aj oleje a tuky zlacneli medziročne takmer o 3 % a o viac ako 1 % zelenina a ovocie. Ceny pohonných látok boli medziročne drahšie o 5,2 %. Už niekoľko mesiacov ťahajú celkovú mieru inflácie nahor aj vyššie ceny alkoholu a tabaku (aj vplyvom zvýšenia spotrebnej dane z februára tohto roka), ktoré v máji vzrástli o 7,7 %. Tempo zdražovania sa výraznejšie zrýchlilo v odbore reštaurácie a hotely o 7,1 %, rástli ceny za stravovacie a ubytovacie služby. Výraznejší tlmiaci účinok na celkovú infláciu mali ceny tovarov a služieb v odbore bývanie a energie, ktoré v máji klesli prvýkrát za posledné tri roky (od apríla 2021). Hoci ich pokles bol mierny na úrovni 0,1 %, najvýznamnejšie ovplyvňujú celkové výdavky slovenských domácností. Klesli najmä ceny energií (plyn, tepelná energia, pevné palivá). Naopak vzrástli ceny za údržbu a opravy obydlia, odvoz odpadu, ako aj za vodné a stočné. Medziročný pokles cien zaznamenal prvýkrát v tomto roku aj odbor rekreácia a kultúra, najmä nižšie ceny počítačov a iných zariadení na spracovanie informácií, ako aj spoločenských hier a hračiek.

Spolu za päť mesiacov roku 2024 sa spotrebiteľské ceny na Slovensku medziročne zvýšili o 2,8 %.

EU: Rozpočet na rok 2025

Európska komisia navrhla ročný rozpočet Európskej únie (EÚ) na rok 2025 vo výške 199,7 miliardy EUR. Rozpočet bude doplnený odhadovanými sumami vo výške 72 miliárd EUR vyplatených v rámci nástroja NextGenerationEU. Toto značné finančné krytie podporí EÚ pri plnení jej politických priorít a zároveň začlení zmeny dohodnuté pri revízii viacročného finančného rámca (VFR) v polovici obdobia vo februári 2024.

Komisia navrhuje prideliť na rôzne priority EÚ (v záväzkoch) tieto sumy:

• 53,8 miliardy EUR na spoločnú poľnohospodársku politiku a 0,9 miliardy EUR na Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond pre európskych poľnohospodárov a rybárov, ale aj na posilnenie odolnosti agropotravinárskeho odvetvia a odvetvia rybárstva a na poskytnutie potrebného priestoru pre krízové riadenie.

• 49,2 miliardy EUR na regionálny rozvoj a súdržnosť na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj na infraštruktúru podporujúcu zelenú transformáciu a prioritné projekty Únie.

• 16,3 miliardy EUR na podporu našich partnerov a záujmov vo svete, z toho okrem iného 10,9 miliardy EUR v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa), 2,2 miliardy EUR na nástroj predvstupovej pomoci (IPA III), 0,5 miliardy EUR na nástroj rastu pre západný Balkán, ako aj 1,9 miliardy EUR na humanitárnu pomoc (HUMA).

• Ďalších 4,3 miliardy EUR bude k dispozícii vo forme grantov v rámci nástroja pre Ukrajinu, ktoré budú doplnené úvermi vo výške 10,9 miliardy EUR.

• 13,5 miliardy EUR na výskum a inovácie, z čoho najmä 12,7 miliardy EUR na Horizont Európa, hlavný výskumný program Únie. Návrh rozpočtu zahŕňa aj financovanie európskeho aktu o čipoch v rámci programu Horizont Európa a prostredníctvom presunov z iných programov.

• 4,6 miliardy EUR na európske strategické investície, z toho napríklad 2,8 miliardy EUR na Nástroj na prepájanie Európy na zlepšenie cezhraničnej infraštruktúry, 1,1 miliardy EUR na program Digitálna Európa na formovanie digitálnej budúcnosti Únie a 378 miliónov EUR na Program InvestEU na kľúčové priority (výskum a inovácie, dvojaká zelená a digitálna transformácia, zdravotníctvo a strategické technológie).

• 2,1 miliardy EUR na výdavky určené na vesmír, najmä na európsky vesmírny program, ktorý spojí činnosť Únie v tejto strategickej oblasti.

• 11,8 miliardy EUR na odolnosť a hodnoty, z toho okrem iného 5,2 miliardy EUR na rastúce náklady na prijaté úvery a pôžičky pre NGEU, 4 miliardy EUR na program Erasmus+ na vytvorenie príležitostí na vzdelávanie a mobilitu pre ľudí, 352 miliónov EUR na podporu umelcov a tvorcov v celej Európe a 235 miliónov EUR na podporu spravodlivosti, práv a hodnôt.

• 2,4 miliardy EUR na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, z toho najmä 771 miliónov EUR na program LIFE na podporu zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a 1,5 miliardy EUR na Fond na spravodlivú transformáciu s cieľom zabezpečiť, aby zelená transformácia fungovala pre všetkých.

• 2,7 miliardy EUR na ochranu našich hraníc, z toho najmä 1,4 miliardy EUR pre Fond pre integrované riadenie hraníc (IBMF) a 997 miliónov EUR (celkový príspevok EÚ) pre Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex).

• 2,1 miliardy EUR na výdavky súvisiace s migráciou v rámci EÚ, z čoho najmä 1,9 miliardy EUR je určených na podporu migrantov a žiadateľov o azyl v súlade s našimi hodnotami a prioritami.

• 1,8 miliardy EUR na riešenie výziev v oblasti obrany, z toho najmä 1,4 miliardy EUR na podporu rozvoja spôsobilostí a výskumu v rámci Európskeho obranného fondu (EDF) a 244,5 milióna EUR na podporu vojenskej mobility.

• 977 miliónov EUR na zabezpečenie fungovania jednotného trhu vrátane 613 miliónov EUR na Program pre jednotný trh a 205 miliónov EUR na prácu v oblasti boja proti podvodom, zdaňovania a ciel.

• 583 miliónov EUR na program EU4Health na zabezpečenie komplexnej reakcie v oblasti zdravia na potreby ľudí, ako aj 203 miliónov EUR na mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (rescEU), aby bolo možné rýchlo nasadiť operačnú pomoc v prípade krízy.

• 784 miliónov EUR na bezpečnosť, z toho 334 miliónov EUR pre Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF), ktorý bude bojovať proti terorizmu, radikalizácii, organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite.

• 196 miliónov EUR na bezpečné satelitné pripojenia v rámci nového programu Únie pre bezpečné pripojenie.

Návrh rozpočtu na rok 2025 je súčasťou dlhodobého rozpočtu EÚ prijatého na konci roka 2020 a zmeneného vo februári 2024 vrátane následných technických úprav a jeho cieľom je premeniť jej priority na konkrétne ročné výsledky. Rozpočtový orgán bude musieť do konca roka formálne prijať ročný rozpočet na rok 2025.

AI: Toxické javy

Pomocou umelej inteligencie vzniká falošná realita omnoho jednoduchšie, než tomu bolo v minulosti. Spomedzi Slovákov, ktorí majú reálnu či aspoň sprostredkovanú skúsenosť s umelou inteligenciou, sa 62% z nich stretlo s tzv. deepfake fenoménom. Napríklad až 71% sa stretlo s falošnou alebo upravenou fotkou či obrázkom. Ďalších 60% tvrdí, že sa stretlo s deepfake videom, teda s falošnou alebo zmanipulovanou videonahrávkou, a viac ako polovica (55%) s deepfake audiom – falošnou alebo zmanipulovanou zvukovou nahrávkou.

Ako ďalej ukázali výsledky celoslovenského prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO, 1 069 respondentov starších ako 14 rokov, apríl 2024) skúsenosti s deepfake sú v jednotlivých sociálnych skupinách odlišné. Napríklad medzi ľuďmi nad 65 rokov, starobnými dôchodcami, nižšie vzdelanými alebo pracovníkmi v obchode a službách je nadpriemerne viac takých, čo s negatívnymi prejavmi AI skúsenosť nemajú. Naopak, medzi mladšími a vzdelanejšími respondentmi či podnikateľmi a živnostníkmi, je skúsenosť s deepfake nadpriemerne vyššia. Rozdiely vidno aj v regionálnom pohľade, kde obyvatelia zo západu Slovenska majú v tomto smere nadpriemerne viac skúseností ako zvyšok Slovenska.

Pomerne významné rozdiely v skúsenostiach s toxickými javmi, ktoré generuje AI, sa ukázali aj podľa jej využívania. S deepfake sa totiž najčastejšie stretávajú respondenti, ktorí AI použili viackrát (od 76% do 89%). O niečo menej s nimi prichádzajú do kontaktu už tí, ktorí AI vyskúšali iba raz alebo dvakrát (od 69% do 80%) a najmenej tí, ktorí o umelej inteligencii iba počuli (od 47% do 65%). Vďaka rýchlemu pokroku vo vývoji AI sú deepfake čoraz dokonalejšie. Preto je pre bežného človeka pomerne veľký problém identifikovať, či ide o umelo vytvorenú alebo skutočnú realitu. Obzvlášť to platí u ľudí, ktorí s umelou inteligenciou nemajú priamu skúsenosť – teda takých, ktorí o AI iba počuli, čítali a pod. Kyberzločinci využívajú deepfake technológiu aj na páchanie podvodov rôzneho druhu. Nevyhnutnou súčasťou našej digitálnej bezpečnosti by preto malo byť vyhodnocovanie obsahu v širších kontextoch a vedomé vyhýbanie sa jeho nekritickému prijatiu.