Radíme: Vypnúť motor?

Na čerpacích staniciach ste sa stretli s varovnými tabuľami, že pred začatím plnenia nádrže treba vypnúť motor. Je to skutočne nevyhnutnosť? Z legislatívneho hľadiska totiž nie je nikde v zbierke zákonov definované, že zákazník čerpacej stanice si musí povinne vypnúť motor.

Mnohí motoristi si pamätajú tankovanie pripomínajúce návštevu rafinérie. Ostrý zápach na benzínke možno pozorovať aj dnes na starších staniciach bez adekvátnej technológie. Benzínové čerpadlá na mnohých staniciach sú našťastie už vybavené zariadením na rekuperáciu škodlivých pár. Benzínové výpary horia pri koncentrácii medzi 2 a 8 %. Ak je koncentrácia plynov nižšia než 2 %, vo vzduchu nie je dostatok paliva na udržanie plameňa. Z opačnej strany, ak koncentrácia prekoná 8 %, naznačuje to nedostatok kyslíka na zapálenie benzínových výparov, takže opäť nedôjde k požiaru. Pravdepodobnosť dosiahnutia “správnej” koncentrácie benzínových pár v prítomnosti tepla a okysličovadla je teda veľmi nízka. Pravdepodobnejší scenár požiaru je, ak by palivo vytieklo z nádrže a prišlo do kontaktu s dostatočne horúcim materiálom. Rozdiel teplôt medzi tým, kedy máme zapnutý motor a kedy ho vypneme a do pár minút začneme tankovať, je absolútne minimálny. Nie je dôvod na netankovanie s bežiacim motorom.

Do kategórie striktne zakázaných vecí, aj z hľadiska zákona, ale patrí fajčenie pri tankovaní. Ďalším potenciálnym zdrojom vznietenia môže byť katalyzátor, ktorý čistí výfukové plyny motora. Staršie modely sa dokázali zahriať na relatívne bezpečnú teplotu približne 750 °C, zatiaľčo niektoré novšie katalyzátory sú navrhnuté na prevádzku pri teplotách až 900 °C. Keďže sú umiestnené hlboko vo výfukovom systéme, dnes aj príkladne odizolované, rýchlo sa ochladzujú, a preto nepredstavujú výrazné riziko.

Tou najzávažnejšou nevýhodou, prečo nenechať naštartovaný motor pri tankovaní, je riziko krádeže auta samotného, osobných vecí či iných cenností z auta. Nehovoriac o tom, že ani z hľadiska ekológie nie je motor bežiaci na voľnobehu zrovna to najšťastnejšie riešenie. Ak sa však pozrieme na tento mýtus z hľadiska bezpečnosti, nič vám pri tankovaní nehrozí.

Upozorňujeme: Rizikové nápoje

Energetické nápoje sa stali obľúbeným zdrojom rýchlej energie, žiaľ už aj pre deti. Hoci sľubujú okamžitý prísun energie a povzbudenia, nie sú vhodné pre každého. Najväčším problémom je ich vysoký obsah kofeínu, problémy však môže spôsobiť aj cukor. Namiesto rád na výber energetických nápojov by sme sa preto mali zamerať na možné riziká spojené s ich konzumáciou. Medzinárodný deň energetických nápojov 15. augusta si spotrebiteľská organizácia dTest vybrala na upozornenie na riziká, ktoré so sebou prináša konzumácia týchto drinkov. Výsledky tohtoročného testu zameraného na zloženie energetických nápojov boli alarmujúce.

Zloženie energetických nápojov je podobné. Hlavnou stimulujúcou látkou je kofeín, ktorého obsah sa v týchto v nápojoch pohybuje približne medzi 25 mg a 200 mg na jedno balenie. Vyššie dávky kofeínu, v priemere 150 mg, sa obvykle nachádzajú v pollitrových baleniach. Nadmerný príjem kofeínu môže viesť k nervozite, úzkosti a poruchám spánku. Z tohto dôvodu by sa mali energetickým nápojom vyhýbať tehotné a dojčiace ženy a tiež deti – u nich môže konzumácia týchto nápojov viesť k prekročeniu maximálneho bezpečného denného príjmu kofeínu. „Napríklad dvanásťročné dieťa s hmotnosťou okolo 42 kilogramov by za celý deň nemalo prijať viac ako 126 mg kofeínu. Laboratórium však odhalilo, že viac ako bezpečnú dennú dávku by im v jedinom balení dodalo rovno deväť z dvadsiatich testovaných vzoriek,“ uvádza Hana Hoffmannová. Ďalšou bežnou stimulačnou látkou v energetických nápojoch je taurín, aminokyselina podporujúca mozgovú činnosť a fyzickú výkonnosť. Niektorí jedinci však môžu byť na taurín citliví. Energetické nápoje často obsahujú aj veľké množstvo cukru. Dlhodobá nadmerná konzumácia sladených nápojov môže prispieť k nárastu hmotnosti a vzniku zubných kazov. Niektorí výrobcovia preto znižujú obsah cukru použitím náhradných sladidiel. „Niekoľko z testovaných nápojov obsahovalo viac ako 10 kociek cukru v jednom pollitrovom balení. To je dvakrát viac ako celodenná odporúčaná dávka pre deti a v mnohých prípadoch je možné jedným balením energetického drinku prekročiť aj odporúčanú dennú dávku pridaného cukru pre dospelých, ktorá je 50 gramov na deň,“ upozorňuje Hoffmannová.

V Českej republike pripravili poslanci zo zdravotníckeho výboru novelu zákona o regulácii predaja týchto nápojov, pričom jej schválenie by znamenalo, že si energetické nápoje budú môcť kúpiť iba osoby staršie než 18 rokov. Na Slovensku prišiel podobný návrh novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Tá by po schválení priniesla zákaz predaja nápojov s obsahom kofeínu, taurínu alebo draslíka deťom mladším než15 rokov.

Výsledky dTestu:

• Najvyšší obsah kofeínu – Prime Energy Drink a 196 mg kofeínu v balení. Nadbytok kofeínu vedie k nespavosti, zrýchlenému srdcovému tepu alebo nesústredenosti.
• Najvyššia dávka cukru – Big Shock Original a 66 g cukru v balení. Svetová zdravotnícka organizácia pritom odporúča deťom maximálne 25 gramov pridaného cukru denne.
• Najkyslejšie pH – Big Shock Original a 2,5 pH. Poškodenie skloviny nastáva pri hodnote pH nižšej ako 5,5.

Podrobné výsledky testu 20 vzoriek známych aj reťazcových značiek energetických nápojov nájdete na webe dTest.

SR: Zamestnanosť a mzda v júni 2024

Reálne mzdy na Slovensku sa podľa údajov štatistického úradu oproti vlaňajšku zvýšili v 8 z 10 sledovaných odvetví, najviac maloobchode. Reálne menej zarobili zamestnanci vo vybraných trhových službách a v stavebníctve. Viac zamestnancov ako pred rokom malo 6 z 10 odvetví, najviac ich pribudlo v ubytovaní.

Priemerná nominálna mesačná mzda na Slovensku v júni 2024 medziročne vzrástla vo všetkých sledovaných odvetviach. Dvojciferným tempom rástla len v maloobchode o 11,2 %. Reálne mzdy vzrástli oproti vlaňajšku v 8 z 10 sledovaných odvetví, najviac v maloobchode o 8,9 %. Tempo reálneho rastu vyššie ako 5 % dosiahli aj mzdy v predaji a oprave motorových vozidiel, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev ale aj v doprave so skladovaním. Súčasne v dvoch mesačne sledovaných odvetviach nominálny rast už nestačil inflácii a reálna hodnota miezd sa medziročne znížila a to vo vybraných trhových službách o 1,3 % a v stavebníctve o 0,7 %.

Zamestnanosť na Slovensku v júni 2024 rástla v porovnaní s vlaňajškom až v 6 z 10 sledovaných odvetví. Najviac stúpla v ubytovaní, o 6,3 %, a vo vybraných trhových službách o 5,2 %. Najväčšie zamestnávateľské odvetvie – priemysel pokračoval v znižovaní zamestnanosti, aktuálne o 2,6 %. Menej zamestnancov ako pred rokom pracovalo aj vo veľkoobchode o 2,3 %, pokles do pol percenta evidovali aj maloobchod a doprava so skladovaním.

V súhrne za prvý polrok 2024 rástli nominálne aj reálne mzdy vo všetkých sledovaných odvetviach. Rast nominálnych miezd nad 10 % evidovali doprava so skladovaním, maloobchod a tiež priemysel. Reálne mzdy rástli v rozpätí od 1,8 % v informáciách a komunikácii do 7,7 % v maloobchode a rovnako aj v doprave vrátane skladovania. Ich rast nad 5 % vykázali činnosti reštaurácií a pohostinstiev a aj predaj a oprava motorových vozidiel. Zamestnanosť medziročne rástla v 6 z 10 odvetví, najrýchlejšie vo vybraných trhových službách o 4,8 % a informáciách a komunikácii o 3,8 %. Medziročne nižšie počty zamestnancov evidoval priemysel, veľkoobchod, maloobchod ako aj doprava vrátane skladovania.

EU: Európsky akt o umelej inteligenci

Prvého augusta 2024 nadobudol účinnosť európsky akt o umelej inteligencii, ktorý má zabezpečiť dôveryhodnosť umelej inteligencie vyvinutej a používanej v Európskej únii v súlade s ochranou základných práv ľudí. Členské štáty EÚ musia do 2. augusta 2025 určiť príslušné vnútroštátne orgány, ktoré budú dohliadať na uplatňovanie pravidiel pre systémy umelej inteligencie a vykonávať činnosti dohľadu nad trhom.

V akte o umelej inteligencii sa zavádza perspektívne vymedzenie umelej inteligencie založené na prístupe založenom na bezpečnosti výrobkov a riziku v EÚ:

• Minimálne riziko: Väčšina systémov umelej inteligencie, ako sú odporúčacie systémy založené na umelej inteligencii a spamové filtre, patrí do tejto kategórie. Tieto systémy nemajú žiadne povinnosti podľa aktu o umelej inteligencii z dôvodu ich minimálneho rizika pre práva a bezpečnosť občanov. Spoločnosti môžu dobrovoľne prijať ďalšie kódexy správania.

• Osobitné riziko transparentnosti: Systémy umelej inteligencie, ako sú chatboty, musia používateľom jasne oznámiť, že komunikujú so strojom. Určitý obsah vytvorený umelou inteligenciou vrátane deepfakes musí byť takto označený a používatelia musia byť informovaní o používaní systémov biometrickej kategorizácie alebo rozpoznávania emócií. Okrem toho budú poskytovatelia musieť navrhnúť systémy tak, aby syntetický obsah (napr. audio, video, texty a obrázky) bol označený v strojovo čitateľnom formáte a identifikovateľný ako umelo vygenerovaný alebo manipulovaný.

• Vysoké riziko: Systémy umelej inteligencie identifikované ako vysokorizikové budú musieť spĺňať prísne požiadavky vrátane systémov na zmiernenie rizika, vysokej kvality súborov údajov, záznamov o činnosti, podrobnej dokumentácie, jasných informácií pre používateľov, ľudského dohľadu a vysokej úrovne spoľahlivosti, presnosti a kybernetickej bezpečnosti. Experimentálne regulačné prostredie uľahčí zodpovednú inováciu a vývoj systémov umelej inteligencie spĺňajúcich pravidlá. Takéto vysokorizikové systémy umelej inteligencie zahŕňajú napríklad systémy umelej inteligencie používané na nábor alebo na posúdenie toho, či je niekto oprávnený získať úver alebo prevádzkovať autonómne roboty.

• Neprijateľné riziko: Systémy umelej inteligencie považované za jasnú hrozbu pre základné práva ľudí budú zakázané. Patria sem systémy alebo aplikácie umelej inteligencie, ktoré manipulujú ľudské správanie s cieľom obísť bezplatnú vôľu používateľov, ako sú hračky využívajúce hlasovú pomoc podporujúcu nebezpečné správanie maloletých, systémy, ktoré umožňujú „sociálne hodnotenie“ zo strany vlád alebo spoločností, a určité aplikácie prediktívnej policajnej práce. Okrem toho niektoré použitia biometrických systémov však budú zakázané: napríklad systémy rozpoznávania emócií používané na pracoviskách a niektoré systémy kategorizácie ľudí alebo biometrická identifikácia na diaľku v reálnom čase na účely presadzovania práva vo verejnom priestore (s niekoľkými výnimkami).

Na doplnenie tohto systému sa v akte o umelej inteligencii zavádzajú aj pravidlá pre tzv. modely umelej inteligencie na všeobecné účely, ktoré sú vysoko schopné modely umelej inteligencie, ktoré sú navrhnuté tak, aby vykonávali širokú škálu úloh, ako je vytváranie textu podobného človeku. Modely umelej inteligencie na všeobecné účely sa čoraz častejšie používajú ako komponenty aplikácií umelej inteligencie. Aktom o umelej inteligencii sa zabezpečí transparentnosť v celom hodnotovom reťazci a budú sa riešiť možné systémové riziká najschopnejších modelov.

Úrad komisie pre umelú inteligenciu bude kľúčovým vykonávacím orgánom aktu o umelej inteligencii na úrovni EÚ, ako aj orgánom presadzovania pravidiel pre modely umelej inteligencie na všeobecné účely. Vykonávanie pravidiel budú podporovať tri poradné orgány. Európska rada pre umelú inteligenciu zabezpečí jednotné uplatňovanie aktu o umelej inteligencii vo všetkých členských štátoch EÚ a bude pôsobiť ako hlavný orgán pre spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi. Vedecká skupina nezávislých odborníkov bude poskytovať technické poradenstvo a podnety týkajúce sa presadzovania práva. Tento panel môže úradu pre umelú inteligenciu najmä vydávať upozornenia o rizikách spojených s modelmi umelej inteligencie na všeobecné účely. Úrad pre umelú inteligenciu môže takisto získať usmernenia od poradného fóra zloženého z rôznych zainteresovaných strán.

Spoločnosti, ktoré nebudú dodržiavať pravidlá, budú pokutované. Pokuty by sa mohli zvýšiť až na 7 % celosvetového ročného obratu za porušenia zakázaných aplikácií umelej inteligencie, až 3 % za porušenie iných povinností a až o 1,5 % za poskytnutie nesprávnych informácií.

Byty: Ceny v Európe

Kúpiť si nový byt s rozlohou 70 m2 je najťažšie pre obyvateľov Českej republiky. Na vlastné bývanie si Česi musia našetriť až 13,3-násobok svojej hrubej ročnej mzdy, najviac zo všetkých sledovaných európskych krajín. Slovensko s 12,7 hrubými ročnými mzdami sa tak po svojom minuloročnom prvenstve zaradilo na druhé miesto rebríčka. Podľa najnovšieho vydania Property Index o európskom trhu s bývaním (24 krajín a 69 miest) kúpiť si byt je najviac dostupné pre obyvateľov Dánska a Nórska, kde je na vlastné bývanie potrebných menej ako päť hrubých ročných miezd. V porovnaní hlavných miest je zatiaľ stále najnáročnejšie nadobudnúť vlastné bývanie pre obyvateľov Amsterdamu (15,1 priemerných hrubých ročných miezd), nasledujú Praha, Atény a na štvrtom mieste rebríčka sa nachádza Bratislava (12,9 hrubých ročných miezd). Najdostupnejšími európskymi metropolami, pokiaľ ide o možnosť kúpiť si byt s rozlohou 70 m2, sú opäť Rím a Oslo (menej než 8 hrubých ročných miezd).

V porovnaní priemerných transakčných cien nových bytov zostáva najdrahšou krajinou Izrael (5 439 €/m2), na druhom a treťom mieste sú znova Rakúsko (4 920 €/m2) a Nemecko (4 700 €/m2). Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú Bosna a Hercegovina (1 315 €/m2), Grécko (1 463 €/m2) a Rumunsko (1 504 €/m2), ktoré zaznamenali najnižšie ceny aj v predchádzajúcom vydaní publikácie. V žiadnej z európskych krajín transakčné ceny neklesli pod hranicu 1 000 €/m2. Na Slovensku bola priemerná ponuková cena za nový byt 3 107 €/m2, čo predstavuje medziročný pokles o 1,6 %, staršie byty sa predávali za 2 470 €/m2. Najdrahším mestom roka 2023 sa stal Paríž (14 900 €/m2). Spolu s Tel Avivom a Mníchovom ide o tri mestá, kde meter štvorcový stojí viac ako 10-tisíc eur. Najlacnejšími mestami sú opäť grécka Patra (1 203 €/m2) a srbský Niš (1 373 €/m2). Ani v jednom zo 69 európskych miest analyzovaných v prieskume nebola priemerná transakčná cena nového bytu nižšia ako 1 000 €/m2. V porovnaní s predošlým vydaním publikácie zaznamenali dve najväčšie slovenské mestá mierny pokles cien, avšak stále sa držali nad 3-tisícovou hranicou – Bratislava: 3 884 €/m2, Košice: 3 122 €/m2.

Najvyššie priemerné mesačné nájomné spomedzi sledovaných miest bolo minulý rok vo vnútornom Londýne (33,8 €/m2). Ten prevýšil aj Dublin, Paríž a Barcelonu, hoci vo všetkých štyroch mestách bolo nájomné vyššie ako 30 €/m2. Najmenej na nájomnom zaplatili obyvatelia gréckej Patry a bulharského Burgasu, ceny v oboch mestách boli nižšie ako 7 €/m2. Bratislava sa nachádza v strede rebríčka (13,9 €/m2), pričom spomedzi hlavných miest štátov, s ktorými Slovensko susedí, je nájomné drahšie v Prahe aj vo Varšave, lacnejšie je v Budapešti a vo Viedni.