Bankroty: V auguste 2024 zbankrotovalo 688 dlžníkov

V auguste na Slovensku zbankrotovalo 428 mužov a 260 žien. Po marci (573 dlžníkov) a januári (616 dlžníkov) ide o ich tretí najnižší mesačný počet v tomto roku a v porovnaní s minuloročným augustom ide o 20 % pokles (864 dlžníkov). Oproti iným mesiacom však výrazne pribudli bankrotujúci ľudia bez domova (96 dlžníkov), vyše 14 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov. Už štvrtý mesiac po sebe dominoval Prešovský kraj so 154 bankrotmi, Banskobystrický kraj so 114 a Košický kraj s 98 občanmi. Rovnako už štyri mesiace po sebe s výnimkou júla si najlepšie vedie Žilinský kraj, kde v auguste zbankrotovalo len 42 dlžníkov.

Stabilným trendom bankrotujúcich na Slovensku je vyšší podiel mužov, v auguste tvorili vyše 62 %. U oboch pohlaví platí, že inštitút osobného bankrotu využívajú v drvivej väčšine ľudia so základným a stredoškolským vzdelaním. V auguste bol ich podiel viac ako 97 %. Zbankrotovalo len desať vysokoškolsky vzdelaných mužov a šesť žien. Z analytických dát CRIF – Slovak Credit Bureau ďalej vyplýva, že dlhodobo najviac dlžníkov je v produktívnom veku, v auguste ich bolo najviac vo vekovom intervale 30 – 39 rokov, a to u oboch pohlaví. Medzi zbankrotovanými dlžníkmi bolo aj 9 manželských párov a 22 ľudí s rodinnými väzbami. Medzi ľuďmi bez domova sa vyskytol jeden manželský pár a v jednej z príbuzenských väzieb bola seniorka vo veku 70+.

„Zo 688 dlžníkov si formu konkurzu zvolilo viac ako 98 %, presne 680 občanov. Zvyšných 8 ľudí sa rozhodlo pre splátkový kalendár. Z celkového množstva bankrotov bolo 629 vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov a 59 na majetok podnikateľov. Pre nepoctivý zámer boli v auguste zrušené 3 oddlženia a do Registra diskvalifikácií pribudlo z toho istého dôvodu 8 dlžníkov,“ približuje analytička Jana Marková. V auguste zároveň súdy zrušili 764 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 704 zrušených pre nedostatok majetku a 60 po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Upozorňujeme: Prívalové dažde a záplavy

Po silných dažďoch a povodniach v priebehu niekoľkých dní až týždňov môžu objaviť v inzertných ponukách výhodné ponuky na ojazdené autá. Poškodenie vodou je pritom to najhoršie, čo sa môže autu stať. Viaceré z nich sa neoplatí dôkladne opravovať, často potom končia v súkromnej inzercii aj v malých autobazároch len povrchne vyčistené. Bahno zostáva na ťažko prístupných miestach, napríklad pod čalúnením dverí, za tesnením okolo dverí alebo pod palubnou doskou. Veľa napovie aj väčšia miera korózie pod kobercom v batožinovom priestore alebo zápach. Experti autocentier AAA AUTO radia, ako sa riziku kúpy takého auta vyhnúť.

Pri kúpe ojazdených áut z dovozu si starostlivo skontrolujte, či nepochádza z územia, ktoré bolo pod vodou. Mali by ste to zistiť podľa miesta registrácie, aj keď ani to nie je stopercentné. Díleri si autá často predávajú a krátkodobo ich registrujú v iných regiónoch, niekedy aj v iných krajinách. Tým sa snažia ich pôvod zamaskovať. U áut zo zahraničia ide väčšinou o individuálne dovozy, neoplatí sa preto kupovať autá z druhej ruky od priekupníkov. Náklady na opravu môžu mnohokrát prevýšiť aj cenu samotného vozidla. Správne by po zatopení auta mala byť vymenená všetka elektroinštalácia, čo znamená náklady vo výške stoviek až tisícov eur. Pokiaľ voda zaplaví auto do výšky nad motorový priestor, je riziko naozaj vysoké. Moderné vozidlá plné elektronickej výbavy a bezpečnostných prvkov potom vykazujú výrazne zvýšenú náchylnosť k poruchám. Zlyhanie elektroniky môže nastať kedykoľvek, veľa závad môže byť životu nebezpečných, napríklad kolapsy ABS, ESP alebo prednárazových asistentov. Nepríjemné sú aj časté zlyhania infotainmentov, ktoré sú na vodu veľmi citlivé – niekedy stačí, keď auto prejde len hĺbkovým čistením interiéru. Ďalším dlhodobejšie negatívnym efektom býva nadmerná korózia, ktorá sa objavuje na neobvyklých a skrytých miestach auta.

Najlepšou radou pri kúpe ojazdeného vozidla je starostlivosť a opatrnosť, k aj tomu preverený predajca. „Požadujte, aby v kúpnej zmluve rozhodne bolo ustanovenie o tom, že vozidlo nebolo zatopené, aby ste v rámci reklamácie mohli žiadať finančnú kompenzáciu. U nás v AAA AUTO poskytujeme doživotnú garanciu vrátenia peňazí, pokiaľ by sa zatopené vozidlo cez všetky opatrenia dostalo do predaja. Navyše sa zameriavame na automobily domáceho pôvodu, teda s prvou registráciou v SR, pri ktorých je možné lepšie sledovať servisnú históriu a históriu poistných udalostí, vrátane informácií o poškodení povodňami,“ uzatvára Petr Vaněček.

SR: Mzdy v 2. štvrťroku 2024

Priemerná nominálna mesačná mzda na Slovensku v 2. štvrťroku 2024 vzrástla podľa štatistického úradu medziročne o 7,1 % na 1 520 eur. V hrubom zamestnanci dostávali v priemere o 101 eur viac ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Pomerne výrazný nárast nominálnych miezd spolu s klesajúcou infláciou prispel k tomu, že reálne zárobky Slovákov sa zvýšili už tretí štvrťrok po sebe. Po zohľadnení miery inflácie reálna mzda v druhom štvrťroku 2024 stúpla o 4,9 %. Sezónne očistená nominálna priemerná mzda oproti 1. štvrťroku 2024 vzrástla o 1,2 %.

Medziročný rast priemernej nominálnej mzdy zaznamenalo 18 z 19 sledovaných odvetví hospodárstva. Zvýšenie hrubých miezd sa pohybovalo od 3,1 % v administratívnych činnostiach až po 14,1 % vo vzdelávaní. Medziročne klesli hrubé mzdy len pracovníkom v oblasti nehnuteľností, ktoré zároveň ako jediné zo sledovaných odvetví hospodárstva nedokázali odolať inflácii. Reálny rast vyšší ako 6 % zaznamenali mzdy pracujúcich v siedmich odvetviach. Najviac si reálne prilepšili pracujúci vo vzdelávaní, priemyselnej výrobe, finančných a poisťovacích činnostiach.

K zvoľneniu tempa rastu platov došlo v 2. štvrťroku 2024 aj v odvetviach, ktoré zamestnávajú najviac ľudí na Slovensku, a to v priemysle a v obchode. Napriek tomuto spomaleniu si priemyselná výroba, ktorá je najväčším zamestnávateľom v krajine, udržala medziročný rast miezd na úrovni 9,3 %, čo predstavuje druhý najvyšší nárast medzi všetkými sledovanými odvetviami. Hrubý plat pracujúcich v priemyselnej výrobe sa zvýšil na 1 633 eur, pričom reálne mzdy im vzrástli o 6,7 %. V obchode, v druhom najväčšom zamestnávateľovi, nominálne mzdy stúpli o 4,8 % na 1 421 eur. Reálny rast platov pracovníkov v obchode dosiahol 2,6 %, čo bolo pod priemerom celého hospodárstva SR.

Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu, presahujúcu 2,5 tisíca eur, dosiahli zamestnanci v odvetviach finančných a poisťovacích činností, ako aj v oblasti informácií a komunikácií. V 11 z 19 odvetví ekonomiky bol priemerný zárobok pod hodnotou priemeru celého hospodárstva SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali stále zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (862 eur) a v ostatných činnostiach (952 eur), ktorí ako jediní neprekročili hranicu tisíc eur. Z územného hľadiska bola nadpriemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 836 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 1 169 eur v Prešovskom do 1 438 eur v Košickom kraji. Vo všetkých krajoch priemerná mzda medziročne vzrástla, pričom najdynamickejší nárast, o 9,3 %, zaznamenal Žilinský kraj. Reálne zárobky stúpli vo väčšine krajov Slovenska o viac ako 4 %. Výnimkou bol Nitriansky kraj, kde rast predstavoval len 3,2 % a Bratislavský kraj s prírastkom 3,5 %.

V 1. polroku 2024 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR hodnotu 1 484 eur. Medziročne sa zvýšila o 8,1 %, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka spomalilo o 1,6 percentuálneho bodu. Reálna mzda stúpla o 5,3 %. Tempu inflácie nestačili odolať len mzdy pracujúcich v oblasti nehnuteľností.

EU: Boj s plastom

Od 3. júla 2024 musia mať jednorazové plastové fľaše predávané v Európskej únii pripevnené uzávery alebo viečka. Sú súčasťou takmer 26 miliónov ton plastového odpadu, ktorý sa každoročne vyprodukuje v Európe. Množstvo z toho skončí aj na plážach, plasty tvoria približne 80 % morského odpadu. Právne predpisy EÚ o jednorazových plastových výrobkoch sú súčasťou širšej stratégie EÚ pre plasty, ktorej cieľom je chrániť životné prostredie a ľudské zdravie znižovaním znečistenia plastmi a morského odpadu a urýchliť prechod na obehové hospodárstvo v oblasti plastov efektívne využívajúce zdroje.

Podľa pravidiel EÚ týkajúcich sa jednorazových plastových výrobkov pracuje EÚ na riešení problémov s desiatimi jednorazovými plastovými výrobkami, ktoré najviac znečisťujú európske pláže. Jednorazové plastové výrobky, pre ktoré existujú ľahko dostupné a cenovo prijateľné udržateľné alternatívy, sú na trhu EÚ zakázané. Týka sa to vatových tyčiniek, príborov, tanierov, slamiek, miešadiel, paličiek na balóny, ako aj pohárov, nádob na potraviny a nápoje z expandovaného polystyrénu a všetkých výrobkov z oxo-degradovateľných plastov. V prípade iných jednorazových plastových výrobkov sa EÚ zameriava na obmedzenie ich používania, napríklad zavádzaním požiadaviek na dizajn, ako je pripevnenie uzáverov k fľašiam.

Ľahké plastové tašky sa často používajú len raz, ale ich úplná degradácia v prírodnom prostredí trvá stáročia. Sú jedným z desiatich najčastejšie zahadzovaných predmetov v Európe. Podľa smernice o plastových taškách EÚ od svojich členských štátov vyžaduje, aby prijali opatrenia, ktorými sa obmedzí spotreba ľahkých plastových tašiek, čím sa zabezpečí dosiahnutie cieľov ročnej spotreby. V smernici sa zároveň stanovuje, že krajiny EÚ nesmú povoliť, aby sa takéto tašky poskytovali bezplatne na mieste predaja tovaru alebo výrobkov, pokiaľ nie sú ponúknuté rovnako účinné alternatívy.

Cieľom právnych predpisov EÚ o obaloch je harmonizovať vnútroštátne opatrenia týkajúce sa dizajnu obalov a nakladania s odpadom z obalov. Zabezpečuje sa nimi aj vysoká úroveň ochrany životného prostredia. Súčasťou najnovších zmien týchto pravidiel sú aj aktualizované opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu z obalov a na podporu opätovného použitia, recyklácie a iných foriem zhodnocovania odpadov z obalov namiesto ich konečnej likvidácie. V predpisoch sa stanovuje aj cieľ recyklácie odpadu z plastových obalov, ktorá by mala do roku 2025 dosiahnuť úroveň 50 % a do roku 2030 až 55 %.

Mikroplasty sú malé kúsky plastov, zvyčajne menšie ako 5 mm. Sú trvalé, veľmi mobilné a ťažko sa odstraňujú. Množstvo mikroplastov v prírodnom prostredí, okrem iného na mori a v pôde, ako aj v potravinách a pitnej vode, sa neustále zvyšuje. Odhaduje sa, že každý rok sa do životného prostredia neúmyselne uvoľní toľko mikroplastov, že by sa nimi dalo naplniť 200 až 600 olympijských bazénov. V roku 2023 prijala Európska komisia obmedzenie podľa nariadenia REACH týkajúce sa mikroplastov zámerne pridávaných do výrobkov. Prijala aj návrh právnych predpisov, ktorých cieľom je predchádzať úniku plastových peliet do životného prostredia. Cieľom EÚ je znížiť do roku 2030 uvoľňovanie mikroplastov o 30 %.

Aktuálne: Školské potreby opäť drahšie

Nástup detí do školy po prázdninách predstavuje nemalé finančné výdavky, ale pôžičku si na ne potrebuje vziať rovnako ako v minulom roku len 5 % slovenských rodičov. Aktuálny prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) zistil, že aj napriek rastúcim cenám školských pomôcok aj ďalšej nevyhnutnej výbavy do školy sa slovenské domácnosti nepotrebujú zadlžovať.

Podľa prieskumu pre spoločnosť Partners sa môžu výdavky za školské pomôcky pre slovenských rodičov vyšplhať začiatkom školského roka až na 260 eur a celkovo sa ceny pomôcok medziročne zvýšili o 10 %. Podľa nášho prieskumu si na školské potreby potrebujú najčastejšie požičať mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov (viac ako 10 %), ktorým najčastejšie chýbajú sumy medzi 120 až 200 eurami, a potom tiež rodičia vo veku 25 až 34 rokov (mierne nad 8 %), s obvyklou pôžičkou nad 200 eur. Menšie sumy si najčastejšie požičiavajú ženy, vyššie zase skôr muži.

Najčastejšie si na školské potreby museli požičať obyvatelia Banskobystrického kraja (viac ako 7 %) a ďalej okolo 6 % obyvatelia Žilinského, Nitrianskeho a Prešovského kraja. Často si na školské potreby potrebujú požičať študenti bez stáleho zamestnania, rodičia na rodičovskej dovolenke a potom tiež živnostníci. „Oproti výsledkom minuloročného prieskumu sa podiel rodičov, ktorí si potrebujú požičať na školskú výbavu a záujmové aktivity detí, nezmenil, čo je pozitívne zistenie. Často ide navyše o študentov, ktorí ešte nemajú stále zamestnanie, a potrebujú pôžičku pre seba. Spravidla ide o pôžičku v rámci príbuzných vo výške do 200 eur,“ dopĺňa Jaroslava Palendalová. Na školské pomôcky si najčastejšie požičiavajú zamestnanci v armáde a v bezpečnostných zložkách, ďalej pracovníci v poľnohospodárstve a lesníctve a v obchode a službách. Častejšie než vysokoškoláci si na školské potreby požičiavajú ľudia so základným vzdelaním aj stredoškoláci a zaujímavé je, že podobný podiel domácností s pôžičkami nájdeme v nízkopríjmových domácnostiach aj tých s príjmom od 1 000 do 1 300 eur.