EU: Bez dymu

Európska komisia chce viac chrániť ľudí pred účinkami použitého dymu a aerosólov prostredníctvom revízie odporúčania Rady o prostredí bez dymu. Členské štáty by mali rozšíriť politiky prostredia bez dymu na kľúčové vonkajšie oblasti s cieľom chrániť najmä deti a mladých ľudí. Ide o verejné ihriská, zábavné parky a bazény, vonkajšie priestory spojené so zdravotníckymi a vzdelávacími priestormi, verejné budovy, servisné zariadenia, dopravné zastávky a stanice. Odporúčania by mali vykonávať prostredníctvom svojich vlastných politík, t. j. so zohľadnením vnútroštátnych okolností a potrieb.

Politiky prostredia bez dymu by sa mali rozšíriť na nové výrobky, akými sú zahrievané tabakové výrobky a elektronické cigarety, ktoré sa čoraz viac dostávajú k veľmi mladým používateľom. Negatívne účinky vystavenia sa použitým emisiám z týchto výrobkov vrátane závažných respiračných a kardiovaskulárnych problémov zdôraznila aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Komisia takisto nabáda členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy a posilňovali medzinárodnú spoluprácu s cieľom maximalizovať vplyv opatrení prijatých v celej EÚ. Poskytne zároveň podporu, a to aj prostredníctvom priameho grantu v hodnote 16 miliónov EUR z programu EU4Health a 80 miliónov EUR z programu Horizont na posilnenie kontroly tabaku a nikotínu, ako aj na prevenciu závislosti. Komisia vypracuje tiež súbor preventívnych nástrojov na podporu ochrany zdravia detí a mladých ľudí.

V európskom pláne na boj proti rakovine sa stanovil cieľ vytvoriť do roku 2040 „generáciu bez tabaku“, kde bude tabak používať menej než 5 % obyvateľstva. Tabak zostáva hlavným rizikovým faktorom rakoviny, pričom viac ako štvrtinu úmrtí na rakovinu možno pripísať fajčeniu v EÚ, na Islande a v Nórsku. Nové odporúčanie sa týka najmä výrobkov ako zahrievané tabakové výrobky a elektronické cigarety, ktoré výrazne zvýšili svoj podiel na trhu. Často sa označujú zavádzajúcimi tvrdeniami týkajúcimi sa ich údajnej bezpečnosti alebo užitočnosti ako nástrojov na odvykanie od fajčenia. Ich potenciálne škodlivé účinky sú však závažné a ich používatelia môžu byť závislí od nikotínu a často končia používaním tradičných tabakových aj nových výrobkov.

Aktuálne: Klimatická kríza

Viac než polovica obyvateľov Európy žije v mestách. V hustejšie urbanizovaných centrách, kde okrem výhod, akými sú pešia dostupnosť práce, kultúry, tovarov a služieb, vzniká aj rad špecifických problémov súvisiacich s klimatickou krízou. Smog, prehrievanie, chýbajúca zeleň, vodozádržné opatrenia, či cyklistická infraštruktúra sa podpisujú na komforte, zdraví a dokonca aj štatistikách úmrtnosti.

Nové prístupy a princípy ako biodiverzita, prechod na obehové hospodárstvo a adaptabilita na zmenu klímy sú čoraz dôležitejšie. Vo svete vznikajú uhlíkovo neutrálne mestá aj mestské štvrte, ktoré môžu byť inšpiratívne aj pre tie slovenské. Ich súčasťou sú bezemisné vykurovacie a chladiace systémy pre existujúce aj nové nehnuteľnosti s využitím obnoviteľných zdrojov dostupných na mieste. „Tradične boli nehnuteľnosti vnímané ako spotrebitelia energie. Posúvame túto perspektívu a považujeme budovy za spotrebiteľov energie, výrobcov energie a zásobníky energie súčasne,“ uviedol Herbert Hetzel. Pre mestá a mestské štvrte je podľa neho dôležité prijímať správne rozhodnutia, mať holistický pohľad pri hodnotení projektov, ale aj vnímať prechod na dodávky obnoviteľnej energie ako zásadný pre dosahovanie potrebných klimatických cieľov.

Prvý komplexný klimatický plán pre zelenšiu a zdravšiu Bratislavu, ktorý hlavné mesto schválilo v apríli tohto roka, ukazuje cestu na zníženie emisií skleníkových plynov o 55 % a posilnenie ochrany obyvateľov hlavného mesta SR pred negatívnymi dôsledkami zmeny klímy. Inventúra skleníkových plynov vykonaná v rámci prípravy plánu podľa Soni Andrášovej ukázala, že v Bratislave emisie skleníkových plynov od roku 2005 poklesli o tretinu, a to najmä vďaka zatepľovaniu domov. Ďalšie zníženie emisií o 25 percentuálnych bodov plán navrhuje realizovať prostredníctvom investícií do obnovy všetkých druhov budov na území mesta a masívnej inštalácie obnoviteľných zdrojov energie, najmä fotovoltaiky. Dôležité budú aj investície do postupnej dekarbonizácie teplárenstva, ktoré tvorí až 40 % emisií skleníkových plynov mesta.

Mestá v dobe klimatickej krízy, obnova budov pomocou nízkouhlíkových riešení, ale aj drevostavby, prefabrikácia a modularita na Slovensku sú hlavné témy podujatí v rámci Týždňa zelených budov 2024. Ide o 14. ročník podujatí nadväzujúcich na Svetový týždeň zelených budov (World Green Building Week), ktorý organizujú rady zelených budov na čele so Svetovou radou pre zelené budovy (World Green Building Council – WGBC). Hlavným mottom tohtoročnej série podujatí po celom svete je #BuildingTheTransition.

SR: Zamestnanosť a mzda v júli 2024

Rast miezd v júli t.r. na Slovensku podľa štatistického úradu prevýšil infláciu vo všetkých odvetviach, zamestnanci však pribudli len v polovici z nich. Mzdy v slovenskej ekonomike počas júla rástli rýchlejšie ako inflácia a preto vo všetkých sledovaných odvetviach sa dosiahol aj ich reálny rast. Najviac si prilepšili zamestnanci v maloobchode, mzdy im reálne stúpli o vyše 7 %. Vyššiu zamestnanosť ako vlani malo 5 z 10 odvetví, najviac vo vybraných trhových službách.

Priemerná nominálna mesačná mzda v júli 2024 medziročne rástla vo všetkých sledovaných odvetviach, najviac sa zvýšila v maloobchode o 10,2 %. Všetky vybrané odvetvia evidovali aj rast reálnych miezd, ktorý bol v rozpätí od 2,9 % vo vybraných trhových službách do 7,4 % v maloobchode. Výraznejšie, o vyše 6 %, vzrástli aj mzdy v priemysle, doprave vrátane skladovania a tiež v predaji a oprave motorových vozidiel.

Zamestnanosť v júli 2024 medziročne vzrástla v polovici zo sledovaných odvetví. Najviac stúpla vo vybraných trhových službách o 5,1 %. Zvýšila sa aj v ubytovaní o 3,4 %, informáciách a komunikácii o 1,9 %, v stavebníctve a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev vzrástla iba do 1 %. Najväčšie zamestnávateľské odvetvie priemysel naďalej evidoval medziročný úbytok zamestnancov, aktuálne o 2,4 %. Nižšiu zamestnanosť ako pred rokom mal aj veľkoobchod, predaj a oprava motorových vozidiel, doprava so skladovaním a tiež maloobchod.

V súhrne za 7 mesiacov roka 2024 rástli nominálne aj reálne mzdy vo všetkých 10 sledovaných odvetviach. Rast nominálnych miezd nad 10 % evidovali maloobchod, doprava so skladovaním a tiež priemysel. Reálne mzdy rástli v rozpätí od 2,1 % v informáciách a komunikácii a rovnako aj vo vybraných trhových službách do 7,8 % v maloobchode. Ich rast nad 7 % vykázala doprava vrátane skladovania a tiež priemysel. Od začiatku roka 2024 zamestnanosť medziročne rástla v 6 z 10 odvetví, najrýchlejšie vo vybraných trhových službách o 4,8 % a informáciách a komunikácii o 3,5 %. Medziročne nižšie počty zamestnancov evidoval priemysel, veľkoobchod, doprava vrátane skladovania ako aj maloobchod.

On-line: Dražba domén .sk

Od 1. októbra 2024 bude možné získať unikátne .sk domény, ktoré mali od vzniku samostatného Slovenska až doteraz špecifický status. Ide napr. o domény 1.sk, 7.sk, či ta.sk. Uvoľňované budú primárne systémom dražby v aukcii. V prípade záujmu viacerých osôb o tú istú doménu bude medzi nimi prebiehať privátna aukcia. Prvé verejné aukcie budú spustené 15. novembra 2024. Ďalšia skupina bude uvoľnená 15. januára 2025, a potom každého ďalšieho 15-teho až do uvoľnenia všetkých unikátnych .sk domén v zozname pre aukcie.

Podmienkou je registrácia na aukčnom portáli sk-nic.sk/aukcie/ spravovanom SK-NIC, a.s., správcom domény najvyššej úrovne .sk. Vytvorením účtu môžete dražiť ktorúkoľvek doménu v ponuke, sledovať ju, dostávať notifikácie, uhradiť výhry a podobne. Na zúčastnenie sa v aukcii však musíte mať na účte dostatočnú výšku finančných prostriedkov na pokrytie tzv. aukčnej zábezpeky. Aktuálne je to 500 EUR. Prostriedky si je možné pridať on-line prevodom prostredníctvom bankového účtu či kreditnej karty. Odporúča sa pridať si primerane vysokú sumu, malé (eurové) obnosy môžu vyvolať zbytočné bankové alebo administratívne poplatky. V samotnej aukcii stačí dorovnať vyvolávaciu cenu alebo „prehodiť“ iného účastníka aukcie o minimálnu sumu podania. Môžete si nastaviť aj tzv. „strážny automat“, ktorý bude za vás automaticky prihadzovať do vami určenej maximálnej výšky. Aukcia prebieha až do termínu svojho ukončenia.

Vyvolávacia cena unikátnych 1-, 2- a 3-znakových .sk domén:

pre 2-znakové .sk domény je 1 000 EUR (bez DPH),

pre 1-znakové nečíselné .sk domény je 1 500 EUR (bez DPH),

a pre 1-znakové číselné a viac ako 2-znakové .sk domény je 2 000 EUR (bez DPH).

Aukcia trvá 7 dní. Dražiť môžete akékoľvek množstvo domén, ktoré sú aktívne v aukcii. Systém však pre každú vašu aktívnu aukciu zablokuje z vášho kreditu na účte aukčnú zábezpeku, a to až do ukončenia aukcie. Na viac aukcií tak musíte mať v systéme k dispozícii dostatočný kredit. Ak aukciu vyhráte, zábezpeka sa rovno odpočíta od víťaznej sumy. Ak nebudete úspešný, zábezpeka sa vráti ako kredit na váš účet. Po výhre v aukcii sa ďalej riaďte pokynmi, ktoré prídu na váš e-mail zadaný v aukčnom systéme. Nárok na vyhratú doménu máte 14 dní. Dovtedy musíte uhradiť sumu, za ktorú ste ju vydražili. Ak to nespravíte, vaša výhra bude zrušená. Po úhrade sumy máte následne 1 mesiac, teda 30 dní, aby ste si vybrali registrátora a zaregistrovali si vyhratú doménu. Ak tak neurobíte, o svoje právo nenávratne prídete. Držiteľ, na ktorého sa doména vyhratá v aukcii následne zaregistruje, musí mať identické údaje ako výherca v aukčnom systéme. To však neobmedzuje neskorší prevod na iného držiteľa domény.

EU: Podpora umelej inteligencie

Novú výzvu na zriadenie tovární umelej inteligencie zverejnila Európska komisia. Vzniknú v rámci siete špičkových európskych superpočítačov vysokovýkonnej výpočtovej techniky (HPC) a budú k dispozícii rôznym európskym používateľom, ktorými sú startupy, priemysel aj výskumní pracovníci. Pomôžu vývojárom testovať veľké modely generatívnej umelej inteligencie využívaním superpočítačov EuroHPC a poskytovaním prístupu k údajom, výpočtovým a úložným službám. Komisia zároveň zriadi Európsku radu pre výskum umelej inteligencie, v rámci ktorej môže Európa združovať zdroje a preskúmať, ako môže využiť nevyužitý potenciál údajov na podporu umelej inteligencie a iných technológií.

Továrne umelej inteligencie budú prepojené s iniciatívami členských štátov v oblasti umelej inteligencie. Profitovať budú aj z európskych testovacích a experimentálnych zariadení a centier digitálnych inovácií. Zámerom je podporovať vývoj a validáciu priemyselných a vedeckých aplikácií umelej inteligencie v kľúčových európskych odvetviach, ako zdravotníctvo, energetika, automobilový priemysel a doprava, obrana a letectvo, robotika a výroba, čisté a poľnohospodárske technológie.

Priebežná výzva, ktorú dnes vyhlásil spoločný podnik EuroHPC, bude nepretržite otvorená do 31. decembra 2025, pričom prvá lehota bude 4. novembra 2024 a následné konečné termíny každé tri mesiace, pokiaľ budú k dispozícii finančné prostriedky. Táto výzva bude podporená príspevkom EÚ vo výške takmer 1 miliardy EUR z programov Digitálna Európa a Horizont Európa a rovnakou sumou finančných prostriedkov od členských štátov.

Továrne umelej inteligencie sú jedným z hlavných bodov inovačného balíka komisie v oblasti umelej inteligencie, ktorý bol predložený v januári 2024, vrátane:

• Finančná podpora prostredníctvom programu Horizont Európa a programu Digitálna Európa zameraná na generatívnu umelú inteligenciu. Tým sa do roku 2027 vytvoria dodatočné celkové verejné a súkromné investície vo výške približne 4 miliardy EUR;

• Sprievodné iniciatívy na posilnenie okruhu talentov EÚ v oblasti generatívnej umelej inteligencie prostredníctvom činností v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, získavania zručností a rekvalifikácie;

• Ďalšie podnecovanie verejných a súkromných investícií do startupov a scaleupov v oblasti umelej inteligencie, a to aj prostredníctvom rizikového kapitálu alebo kapitálovej podpory (a to aj prostredníctvom nových iniciatív programu EIC Akcelerátor a Programu InvestEU);

• Urýchlenie vývoja a zavádzania spoločnýcheurópskych dátovýchpriestorov sprístupnených komunite umelej inteligencie, pre ktorú sú údaje kľúčovým zdrojom odbornej prípravy a zlepšovania ich modelov. Dnes bol uverejnený aj nový pracovný dokument útvarov Komisie o spoločných európskych dátových priestoroch, ktorý poskytuje správu o aktuálnom stave;

• Iniciatíva GenAI4EU, ktorej cieľom je podporiť vývoj nových prípadov použitia a nových aplikácií v 14 priemyselných ekosystémoch Európy, ako aj vo verejnom sektore. Oblasti uplatňovania zahŕňajú robotiku, zdravie, biotechnológie, výrobu, mobilitu, klímu a virtuálne svety;

• Veľká veľká výzva v oblasti umelej inteligencie: víťazmi vyhlásenými v júni 2024 sú štyri inovačné startupy v oblasti umelej inteligencie z Európy, ktoré sa podelia o cenu 1 milión EUR a 8 miliónov výpočtových hodín, čím sa posilní vedúce postavenie Európy v oblasti vývoja umelej inteligencie.