Umelá inteligencia: Ľahší život

Iba zlomok Európanov verí, že dokáže využívať umelú inteligenciu v bežnom každodennom živote. Podľa výsledkov nového prieskumu Samsung Electronics medzi viac ako 11 000 respondentmi v 10 európskych krajinách viac ako polovica ľudí (53 %) túži po tom, aby im umelá inteligencia uľahčila každodenné fungovanie, vylepšila možnosti zábavy a celkovo zvýšila kvalitu života. Len 15 % Európanov však uviedlo, že vedia využívať výhody umelej inteligencie v každodennom živote a 38 % sa v súčasných debatách o umelej inteligencii podľa vlastných slov príliš neorientuje. Na otázku, do akej miery novú technológiu chápu, odpovedali s najväčšou sebadôverou respondenti v Poľsku (23 %), zatiaľčo najmenšiu sebadôveru dali najavo Briti (11 %). 

Viac ako polovica Európanov (53 %) by si priala, aby im technológie AI uľahčovali život, predovšetkým prostredníctvom fyzických úkonov, napríklad upratovaním. Na ďalších miestach sa ocitla okrem iného pomoc s úsporou nákladov na domácnosť (21 %). Avšak len niečo cez tretinu respondentov (38 %) uviedlo, že na rastúcu úlohu umelej inteligencie pozerajú so skutočným záujmom. Pre Európanov je veľkou prioritou konektivita – 42 % respondentov uviedlo, že by umelá inteligencia mala prispieť k lepšiemu prepojeniu prístrojov v domácnosti. Rovnaký počet ľudí (42 %) sa domnieva, že im umelá inteligencia domáci život vylepší a skoro štvrtina (24 %) považuje za najdôležitejšiu vlastnosť AI riadenie inteligentnej domácnosti:

• Od umelej inteligencie ľudia očakávajú predovšetkým pomoc pri upratovaní a vysávaní – 33 % respondentov vyjadrilo záujem o inteligentné riešenia, ktoré by tieto práce zastali za nich.
• Okrem toho sa 28 % respondentov zaujíma o umelú inteligenciu, ktorá by pomáhala s čistením kuchynských spotrebičov a 25 % hľadá pomoc s umývaním riadu.
• 23 % respondentov má záujem o inteligentné funkcie pri varení a nakupovaní.

Tieto funkcie majú v predstavách používateľov prednosť pred tradičnejšími úlohami, ku ktorým patrí napríklad správa rodinných účtov a financií – tam by pomoc umelej inteligencie privítalo len 21 % respondentov. Zároveň používatelia prejavujú obavy o zabezpečenie nových technológií. Pre 37 % respondentov sú zásadnou požiadavkou pravidelné bezpečnostné aktualizácie, pre 34 % nepretržitý aktívny monitoring hrozieb a pre 27 % je najdôležitejšou funkciou umelej inteligencie kompletná ochrana, pokiaľ sa inteligentné systémy majú stať skutočnou súčasťou každodenného života. Z používateľského hľadiska je teda nutné, aby technológie s umelou inteligenciou neboli len inovatívne, ale aj bezpečné.

Zhruba dve tretiny (66 %) Európanov by chceli tráviť viac času činnosťami, ktoré ich bavia a tešia a 37 % z nich si myslí, že im v tom môže pomôcť umelá inteligencia. Pre 41 % je potom inteligentná technológia možnosťou, ako vylepšiť kreatívnu činnosť. Používatelia túžia po vylepšení obľúbených zážitkov, medzi ktoré patrí cestovanie, hranie alebo sledovanie televízie. To sa prejavuje aj vo výsledkoch prieskumu – medzi najžiadanejšie funkcie umelej inteligencie patrí prekladanie a tlmočenie v reálnom čase (23 %) alebo inteligentné režimy optimalizujúce rozlíšenie obrazu (27 %), prípadne umožňujúce odhaliť ruchy v pozadí a prispôsobiť tomu kvalitu zvuku pri sledovaní filmov či ďalšieho obsahu (27 %). Dôležitým trendom je aj personalizácia, najmä v oblasti zdravia a wellness. Polovica respondentov (50 %) by radšej chorobám predchádzala, než ich následne liečila. Konkrétne 32 % respondentov prejavilo záujem o úpravu jedálnička na mieru pomocou umelej inteligencie, 24 % by si prialo personalizované plány cvičenia a 34 % túži po úprave životného štýlu na základe zdravotných údajov. Podobný počet ľudí (31 %) sa zaujíma o využitie umelej inteligencie pri sledovaní a vylepšovaní spánkových návykov.

Napriek rastúcemu záujmu o zdravotné funkcie s umelou inteligenciou zostáva medzi ľuďmi, ktorí v súčasnosti inteligentné technológie nevyužívajú, istá skepsa – len 17 % z nich uviedlo, že uvažujú o využití zdravotných monitorovacích funkcií s umelou inteligenciou v každodennom živote. Podobne to vyzerá aj v oblasti domácej zábavy – napriek všeobecnému záujmu o inteligentné vylepšovanie obrazu a zvuku televízorov vyhlásilo 28 % respondentov, že ich žiadne funkcie umelej inteligencie v tomto ohľade nezaujímajú, čo zrejme svedčí o nedostatku informácií o potenciáli nových technológií.

Tieto čísla svedčia nielen o význame neustáleho vývoja inteligentných technológií, ale aj o potrebe lepšej komunikácie o ich prednostiach a spoľahlivosti, najmä v zdravotnom odbore. Zároveň sa preukázal význam robustných bezpečnostných opatrení, pravidelných aktualizácií a transparentnej komunikácie, ktorá je nutná pri budovaní a udržiavaní dôvery zákazníkov.

EU: Žiadne pesticídy

Európsky parlament zamietol dve rozhodnutia Európskej komisie povoľujúce dovozné tolerancie (známe aj ako maximálne hladiny rezíduí) pre cyprokonazol a spirodiklofén vo veľkom množstve produktov, akými sú obilniny, semená, mäso, pečeň a obličky, ako aj pre benomyl, karbendazim a tiofanát‐ metyl v alebo na určitých produktoch, ako citróny, limetky, mandarínky a okra/lady's prsty. Používanie všetkých týchto pesticídov je už v Európskej únii zakázané.

Sprievodné uznesenia zdôrazňujú, že agroprodukty dovážané z krajín mimo EÚ musia spĺňať rovnaké normy ako produkty vyrobené v EÚ, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky. Povolenie vyšších maximálnych hladín rezíduí pri dovoze by tiež ohrozilo zdravie občanov v Európe a vo výrobných krajinách. Na odmietnutie rozhodnutí bola potrebná absolútna väčšina najmenej 359 poslancov.

Európska komisia teraz musí stiahnuť svoje návrhy. Poslanci ju vyzývajú, aby predložila nový návrh na zníženie všetkých maximálnych hladín rezíduí na hranicu stanoviteľnosti (najnižšie množstvo, pri ktorom sa dá zistiť) alebo na štandardnú hodnotu 0,01 mg/kg pre všetky použitia a aby zamietla všetky žiadosti pre dovozné tolerancie.

Radíme: Poistenie

Správne poistenie môže výrazne pomôcť aj pri zvládaní následkov živelnej pohromy. Od poškodenia majetku cez stratu osobných vecí až po náklady na rekonštrukciu – poskytne finančnú istotu a umožní rýchlu obnovu domova. Ako čo najrýchlejšie získať finančnú kompenzáciu a vrátiť sa do bežného života? A na čo by sa ľudia mali v zmluve zamerať?

Kľúčom na riešenie vzniknutých škôd je poistná zmluva. Spotrebitelia by tak v prípade nejasností ohľadom ich poistenia mali siahnuť práve po nej a snažiť sa v nej čo najlepšie zorientovať. V prípade, že zmluvu neviete nájsť, odporúča sa kontaktovať priamo poisťovňu, prípadne nahliadnuť aj do emailovej schránky, kde je tiež možné znenie zmluvy dohľadať. Ideálne je disponovať aspoň číslom poistnej zmluvy, ktoré uľahčí nasledujúcu komunikáciu s poisťovňou. Spotrebitelia môžu mať dohodnutú poistku vo forme poistenia nehnuteľnosti alebo domácnosti, pričom to, ktorý z týchto typov poistenia majú dohodnutý, hrá významnú úlohu. Poistenie nehnuteľnosti sa vzťahuje na škody na samotnej stavbe, akými sú strecha, steny či podlahy, a môže zahŕňať aj garáž alebo vedľajšie stavby. Naopak, poistenie domácnosti pokrýva vybavenie domu, ako je nábytok či elektronika. Pokiaľ spotrebitelia čerpajú na nehnuteľnosť hypotéku, je pravdepodobné, že budú mať dohodnuté minimálne poistenie nehnuteľnosti, ktoré banky zvyčajne povinne vyžadujú.

V zmluve by ľudia mali primárne dohľadať, proti akým rizikám sú poistení. „V prípade škôd spôsobených vodou je dôležité rozlišovať medzi poistením proti záplavám a povodniam, pretože poisťovne tieto pojmy rozlišujú a každý z nich sa vzťahuje na odlišné situácie,“ vysvetľuje Eduarda Hekšová. Záplava je väčšinou definovaná ako následok prietrže mračien, topenia ľadov či iného tečúceho vodného zdroja, zatiaľ čo povodeň znamená rozliatie rieky alebo vodného toku z brehov. Okrem toho existuje aj poistenie proti zatečeniu atmosférických zrážok, ktoré pokrýva situácie, keď voda prenikne do budovy v dôsledku intenzívnych dažďov, často cez strechu alebo steny. Poisťovne pri uzatváraní zmlúv tiež zohľadňujú, či sa nehnuteľnosti nenachádzajú v oblasti s rizikom povodní. Na zistenie tohto rizika niektoré poisťovne pracujú s povodňovými mapami. Pri vyššom riziku poisťovne vyžadujú vyššie poistné, prípadne stanovenie ďalšej tzv. výluky či inej podmienky. V krajnom prípade, v najrizikovejších oblastiach, poisťovne vôbec nemusia nehnuteľnosť poistiť. Spotrebitelia by mali tiež skontrolovať, aké sa v zmluve nachádzajú výluky, teda situácie, ktoré poistenie nepokryje. Tieto výluky sú obvykle formulované ako „Poistenie sa nevzťahuje na...“. Ak ľudia uzavreli zmluvu tesne pred tým, než bola ich nehnuteľnosť zasiahnutá povodňou, mali by určite skontrolovať aj ochrannú lehotu poisťovne. Táto lehota určuje, po akej dobe od uzavretia zmluvy má poisťovňa povinnosť poskytnúť poistné plnenie v prípade škody. Väčšinou ide o lehotu 10 dní od uzatvorenia zmluvy.

V prípade, že nehnuteľnosť bola poškodená v dôsledku povodní, je dôležité všetko dôkladne zdokumentovať ešte pred samotným upratovaním. A keď sú ľudia v bezpečí, môžu poistnú udalosť nahlásiť svojej poisťovni: telefonicky alebo on-line. Niektoré poisťovne ponúkajú aj vlastné aplikácie, ktoré umožňujú jednoduché vkladanie fotografií a videí priamo z telefónu. Na nahlásenie obvykle postačí číslo poistnej zmluvy a stručný popis udalosti. Ľudia by tak nemali s nahlásením čakať až do okamihu, keď budú schopní vyčísliť škodu, pretože niektoré poisťovne môžu skrátiť poistné plnenie, ak je škoda oznámená neskôr bez reálneho dôvodu. Po nahlásení škody poisťovňa oznámi číslo poistnej udalosti, pod ktorým je možné následne dokladať ďalšie dokumenty preukazujúce škodu na majetku. Poisťovňa potom klienta kontaktuje s informáciami o tom, aké ďalšie dokumenty je potrebné predložiť. V prípade veľkých škôd je možné, že bude vyžadovaná návšteva likvidátora. „Ani v prípade, že spotrebiteľa čaká návšteva likvidátora, nie je nutné všetko nechávať v pôvodnom stave. Je možné začať odpratávať všetko, čo by mohlo ohroziť bezpečnosť alebo spôsobiť ďalšiu škodu. Je však dôležité myslieť na to, že všetko, čo ľudia odpracú, je potrebné pre účely poisťovne zdokumentovať,“ dodáva Eduarda Hekšová. Po prešetrení udalosti poisťovňa rozhodne o výplate poistného plnenia. Tento proces môže trvať niekoľko dní až týždňov v závislosti od zložitosti prípadu, závažnosti škody a rýchlosti dodania potrebných dokumentov na posúdenie. Je možné požiadať aj o zálohu z celkovej čiastky, ktorú poisťovňa vyplatí okamžite. Vždy však záleží na konkrétnych podmienkach uvedených v poistnej zmluve.

Pokiaľ poisťovňa odmietne poskytnúť plnenie, je dôležité zoznámiť sa s dôvodom odmietnutia a skontrolovať, či zodpovedá poistným podmienkam. Ak spotrebitelia považujú odmietnutie za neopodstatnené, môžu podať odvolanie priamo proti rozhodnutiu poisťovne a prípadne sa môžu so sporom obrátiť na niektorý z príslušných subjektov zo zoznamu subjektov alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov uvedených na webe Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Ak tieto kroky zlyhajú, je možné obrátiť sa na poisťovňu s predžalobnou výzvou a prípadne podať žalobu na súd.

SR: Ako šetríme

Pätnásť percent Slovákov nemá žiadne finančné rezervy a ďalších osemnásť percent má úspory nižšie než mesačný príjem ich domácnosti. Štyria z desiatich vnímajú, že sa ich peňažné rezervy medziročne zúžili, na druhej strane pätina ľudí naopak deklaruje, že sa im finančne darí lepšie ako vlani. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre spoločnosť Home Credit (jún 2024, agentúra STEM/MARK) väčšina opýtaných si mesačne dokáže z výplaty odložiť menej než 120 eur, pätnásť percent si neodkladá nič, no sú tu aj tri percentá takých, ktorí si za mesiac vedia ušetriť aj vyše 1 000 eur.

Mať k dispozícii finančnú rezervu aspoň vo výške niekoľkých platov pre prípad neočakávaných výdavkov alebo pri krátkodobom výpadku príjmu je pre veľké množstvo Slovákov absolútne nereálnou skutočnosťou. „Ako nám ukázali výsledky prieskumu, tretina opýtaných ľudí nemá k dispozícii na horšie časy ani toľko peňazí, ako je výška ich jednomesačného príjmu domácnosti. Z toho pätnásť nemá vôbec žiadne finančné rezervy. Na druhej strane, úspory vo výške aspoň dvoch mesačných príjmov rodiny má štrnásť percent, dvanásť percent na úrovni troch a ďalších dvadsať percent disponuje peňažnou rezervou vo výške viac ako je ich päť mesačných príjmov do rodinnej kasy,“ približuje Jaroslav Ondrušek. Keď sa pozrieme na to, aké majú Slováci finančné rezervy v porovnaní s rokom 2023, tak štyria z desiatich hovoria o ich poklese, z toho 23 percent deklaruje výrazne nižšie medziročné úspory. Rovnako ako vlani je na tom približne tretina opýtaných (presne 34 %). V lepšej finančnej kondícii je naopak pätina Slovákov - medziročne si totiž polepšilo 20 percent, výrazne z toho ale len 5 percent.

A koľko si teda Slováci presne dokážu mesačne odložiť peňazí? Opäť je tu pätnásť percent, ktorí si pravidelne neodkladajú žiadne peniaze. Trinásť percent si usporí z mesačného príjmu domácnosti od 80 do 200 eur, ďalších štrnásť percent od 120 do 200 eur a deväť percent od 200 do 320 eur. Desiati zo sto Slovákov si vedia odložiť do rezervy od 320 do 600 eur a traja zo stovky aj vyše 1 000 eur. „Pozitívne je, že v porovnaní s rokom 2023 aspoň o niečo ubudlo takých, čo si nedokážu odložiť ani euro, nakoľko vlani ich bolo o šesť percent viac ako tento rok. Taktiež mierene pribudlo tých, čo majú aspoň päť mesačných príjmov v zálohe. No stále je tu vyše dvadsať percent Slovákov, ktorí si vedia usporiť len do 80 eur mesačne,“ komentuje Jaroslav Ondrušek. Predpokladané mesačné príjmy a výdavky je vhodné udržiavať aspoň v miernom pluse v prospech príjmov. Napríklad z každej výplaty si odkložte vopred stanovenú čiastku, 5 až 10 percent na horšie časy.

Trend: Biznis s údajmi

Bezpečnosť pacientov dnes nie je len otázkou fyzickej starostlivosti – zdravie a životy pacientov môže ohroziť aj kybernetický útok. Každá zdravotnícka organizácia na svete čelí v priemere 2 018 kyberútokom týždenne, čo predstavuje medziročný nárast o tretinu. Zdravotníctvo je aktuálne tretím najčastejším cieľom kybernetických útokov. Svetový deň bezpečnosti pacientov (17. september) je tak príležitosťou, aby sme už hovorili aj o kybernetickej bezpečnosti pacientov.

Citlivé údaje o pacientoch sú veľmi žiadaným tovarom na darknete a zároveň slúžia ako nástroj na vydieranie nemocníc a zdravotných poisťovní. Zo strachu pred pokutami za porušenie ochrany osobných údajov, z obavy o bezpečnosť pacientov alebo z narušenia prevádzky mnohé obete radšej zaplatia vysoké výkupné. Keďže mnohé zdravotnícke organizácie nemajú dostatočné zdroje na zabezpečenie adekvátnej kybernetickej ochrany, stávajú sa lákavým cieľom pre kyberzločincov. Cena kybernetických nástrojov, údajov, prístupov a infraštruktúry je relatívne nízka, ale úspešný útok môže spôsobiť obrovské škody a ohroziť zdravie pacientov, pričom výkupné sa často pohybuje v miliónoch, niekedy až desiatkach miliónov dolárov. Na undergroundových fórach sa predáva aj prístup do zdravotníckych systémov. Niektorí hekeri fungujú ako sprostredkovatelia počiatočného prístupu – nakupujú prístupy do systémov, vyhodnocujú ich kvalitu, zneužívajú získané oprávnenia, mapujú siete a následne ich predávajú záujemcom.

Analýza verejne vydieraných obetí ukázala, že za posledný rok takmer 10 percent obetí patrilo do segmentu zdravotníctva. V začiatkoch ransomvérové skupiny vyhlasovali, že nebudú útočiť na subjekty zo zdravotníctva. Neskôr sa pravidlá zmenili tak, že útoky nemajú zahŕňať šifrovanie dát, aby nedošlo k obmedzeniu prevádzky, ale krádeže dát a vydieranie sú „v poriadku“. Ransomvérový gang ALPHV/BlackCat vyzval partnerov, aby sa zamerali práve na nemocnice a zdravotníctvo. Malo ísť o odvetu za policajný zásah proti infraštruktúre tejto skupiny. V dôsledku toho dosiahol podiel obetí zo zdravotníctva viac ako 15 percent za posledných 12 mesiacov. Zdravotníctvo dnes čelí obrovskému riziku a rukojemníkmi sú často pacienti. „Digitálna bezpečnosť pacientov sa opiera o technologické riešenia, ale zvyšovanie povedomia o hrozbách je nenahraditeľné. Rovnako ako pri ochrane zdravia, aj pri ochrane pred počítačovými vírusmi, hrozbami a útokmi je zásadná prevencia,“ uzatvára Tomáš Valenta zo spoločnosti Check Point Software Technologies.