DiscoverEU: Vyše 35 000 bezplatných poukazov

Tisíce 18-ročných získajú možnosť objavovať Európu bez akýchkoľvek nákladov v rámci iniciatívy DiscoverEU. K dispozícii je 35 500 cestovných poukazov. Aby sa mladí ľudia narodení medzi 1. januárom a 31. decembrom 2006 mohli o ne uchádzať, musia najprv odpovedať na kvíz pozostávajúci z piatich otázok o EÚ spolu s dodatočnou otázkou na Európskom portáli pre mládež. Uchádzači budú zoradení na základe odpovedí a cestovné poukazy budú distribuované na základe tohto poradia. Výzva je otvorená pre mladých ľudí z Európskej únie a krajín pridružených k programu Erasmus+ vrátane Islandu, Lichtenštajnska, Severného Macedónska, Nórska, Srbska a Turecka do 16. októbra do 12.00 hod. SEČ.

Úspešní uchádzači budú mať možnosť cestovať po celej Európe maximálne 30 dní v období od 1. marca 2025 do 31. mája 2026. Môžu si buď naplánovať svoje vlastné trasy, alebo sa inšpirovať existujúcimi trasami, ako je „Cesta dobrého pocitu“, ktorá sa zameriava na fyzické a duševné zdravie počas cestovania. Účastníci sa môžu inšpirovať aj kultúrnou trasou DiscoverEU, iniciatívou Európskeho roka mládeže 2022, ktorá spája rôzne kultúrne destinácie so zameraním na architektúru, hudbu, výtvarné umenie, divadlo, módu a dizajn. Môžu navštíviť Európske hlavné mestá kultúry , lokality na zozname svetového dedičstva UNESCO, lokality so značkou „Európske dedičstvo“ alebo lokality so značkou „Access City Award“, čo sú mestá, ktoré zameriavajú svoje úsilie na to, aby sa stali prístupnejšími pre osoby so zdravotným postihnutím. Okrem bezplatného cestovného lístka získajú aj zľavovú kartu s vyše 40 000 ponukami na verejnú dopravu, kultúru, ubytovanie, stravovanie, šport a ďalšie služby. Národné agentúry programu Erasmus+ okrem toho organizujú informačné stretnutia pred odchodom a stretnutia DiscoverEU, vzdelávacie programy trvajúce jeden až tri dni.

V súlade so zameraním programu Erasmus+ na sociálne začlenenie je účastníkom so zdravotným postihnutím alebo zdravotnými problémami k dispozícii osobitná podpora. Akcia DiscoverEU zameraná na inklúziu umožňuje organizáciám pracujúcim s mladými ľuďmi s nedostatkom príležitostí požiadať o granty, pričom účastníkom poskytuje dodatočnú podporu, ako sú dodatočné finančné prostriedky a možnosť cestovať so sprevádzajúcimi osobami. Hoci iniciatíva DiscoverEU podporuje udržateľné cestovanie železničnou dopravou, pre mladých ľudí z najvzdialenejších regiónov, zámorských krajín a území, odľahlých oblastí a ostrovov sú k dispozícii osobitné opatrenia.

Upozorňujeme: Podozrivé návštevy

Podomový predaj zameraný predovšetkým na zraniteľných spotrebiteľov, najmä na seniorov sa síce vďaka medializácii a úprave legislatívy podarilo obmedziť, nie však úplne odstrániť. Návštevy s „výhodnými“ ponukami na rôzne produkty či dodávky energií nie sú také časté ako predtým, avšak stále je potrebné byť obozretný a neznáme osoby domov ideálne vôbec nepúšťať. Okrem „bežných“ rizík, kedy môžu byť spotrebitelia okradnutí, im pritom hrozí aj podpísanie nevýhodných zmlúv.

Univerzálnou radou zostáva zvážiť, koho si domov pozvať, prípadne komu otvoriť. Ak sa za dverami objaví nepozvaný (a neznámy) hosť, je dobré si overiť, kto to vlastne je a potom sa rozhodnúť, či ho domov vôbec vpustiť. Môže ísť o kontrolu okien alebo kotla, ale tiež môže dôjsť k situácii, že príde niekto „s výhodnou ponukou“. V skutočnosti to však spravidla až taká výhodná ponuka nie je, pretože spotrebiteľ zaplatí viac ako za iný porovnateľný produkt. „Pokiaľ nebola návšteva vopred ohlásená, je lepšie cudzie osoby domov vôbec nevpúšťať, prípadne aspoň kontrolovať, čo všetko u vás robia. Ak niekto prichádza s ponukou výhodného nákupu, je lepšie si ponuku vopred overiť na internete a porovnať s konkurenciou, v prípade trvajúceho záujmu si potom dohovoriť stretnutie. Nie je tiež vhodné ihneď podpísať akékoľvek dokumenty,“ radí Eduarda Hekšová.

Uzavretie takejto zmluvy síce spotrebiteľa zaväzuje, napriek tomu nie je situácia úplne beznádejná. Dôležité je prípadný problém bezodkladne riešiť. Spotrebitelia majú okrem iného možnosť odstúpiť od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho do 14 dní od prevzatia tovaru alebo od uzavretia zmluvy o poskytnutí služby. Ak však bola zmluva uzatvorená pri nevyžiadanej návšteve alebo v súvislosti s ňou, alebo na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou, spotrebitelia majú právo odstúpiť od zmluvy do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy. Ak si však predávajúci nesplnil svoju informačnú povinnosť a neinformoval spotrebiteľa o práve na odstúpenie od zmluvy, lehota na odstúpenie sa predlžuje až o 12 mesiacov.

EU: Sme pripravení na núdzové situácie?

V nedávnom osobitnom prieskume Eurobarometra sa obyvateľov 27 členských štátov Európskej únie pýtali, ako vnímajú vystavenie rizikám katastrof a tiež úroveň vedomostí a zdroje, ktoré využívajú na získanie informácií o rizikách katastrof. Prieskum sa ďalej zaujímal, ako dobre sú pripravení na katastrofy a ako veľmi dôverujú pohotovostným službám a úradom. Takmer štyria z desiatich ľudí pritom potvrdili, že nemajú čas ani finančné zdroje na prípravu na katastrofy alebo núdzové situácie!

Obyvatelia EÚ sa podľa výsledkov prieskumu cítia najviac vystavení extrémnym poveternostným javom, akými sú búrky, suchá a vlny horúčav. Respondenti sa cítia najviac vystavení lesným požiarom v Portugalsku a na Cypre a záplavám v Bulharsku. Reakcie boli výrazne odlišné vo Švédsku, Dánsku a Česku, kde sú kybernetické hrozby na prvom mieste. V Nemecku je politické alebo geopolitické napätie, v Estónsku narušenia kritickej infraštruktúry a vo Fínsku núdzové situácie v oblasti ľudského zdravia na vrchole zoznamu vnímanej osobnej expozície.

Na úrovni EÚ takmer dve tretiny respondentov uviedli, že potrebujú viac informácií na prípravu na katastrofy a núdzové situácie. Okrem toho viac ako tretina občanov uviedla, že majú ťažkosti pri hľadaní relevantných informácií od verejných orgánov a záchranných služieb. Občania EÚ tiež potvrdili, že dôverujú záchranným službám pri riešení katastrofických situácií a poskytovaní informácií a varovaní. Zároveň hovoria, že lepšia príprava zvýši ich individuálnu odolnosť.

Pokiaľ ide o úlohu komunít, ľudia sa pri zvládaní katastrofy vo veľkej miere spoliehajú na rodinných príslušníkov a priateľov, dokonca viac ako na pohotovostné služby, mimovládne organizácie a miestne úrady alebo vládne agentúry. Takmer dve tretiny občanov EÚ uvádzajú, že sa nikdy nezapojili do dobrovoľníckej práce na podporu organizácií reagujúcich na núdzové situácie alebo komunitných iniciatív na zvýšenie odolnosti voči katastrofám, zatiaľčo len 7 % z nich je v súčasnosti zapojených do rovnakého druhu práce.

AI: Lepší prístup k práci

Využitie umelej inteligencie (AI) medzi znalostnými pracovníkmi vzrástlo z minuloročných 38 % na 66 % v roku 2024. Tohtoročný Work Relationship Index ďalej ukázal, že univerzálnou potrebou znalostných pracovníkov je osobný prístup v zamestnaní. Odhalil aj svetlý bod: ženy na vedúcich pozíciách si veria viac ako ich mužské náprotivky. Majú väčšiu sebadôveru ako v tzv. tvrdých zručnostiach (technických, počítačových, prezentačných atď.), kde mužov predbehli o 11 bodov, tak v tzv. mäkkých zručnostiach, kde je rozdiel medzi mužmi a ženami dokonca 13 bodov.

Najmenej dve tretiny znalostných pracovníkov si želá osobný prístup k svojim pracovným potrebám, vrátane vhodného prispôsobenia pracovného priestoru, prístupu k preferovaným technológiám a flexibilného pracovného prostredia. Osobný prístup je kľúčový pre zlepšovanie vzťahu k práci a má pozitívny vplyv na zamestnancov aj zamestnávateľov:

• 64 % znalostných pracovníkov uvádza, že lepšie prispôsobenie pracovného prostredia ich potrebám by ich motivovalo k väčšiemu zapojeniu sa do rozvoja firmy.

• 69 % znalostných pracovníkov verí, že by to prospelo ich celkovému well-beingu.

• 68 % znalostných pracovníkov uviedlo, že by mali silnejšiu motiváciu zotrvať dlhšie u súčasného zamestnávateľa.

Osobný prístup a pracovné prostredie šité na mieru je natoľko dôležité, že 87 % znalostných pracovníkov sa by kvôli nemu vzdalo časti svojho platu. Priemerne ide o 14 % platu, u generácie Z dokonca o 19 %.

Zamestnanci, ktorí AI používajú, hodnotia jej výhody a vplyv na svoj vzťah k práci takto:

• 73 % respondentov má pocit, že im umelá inteligencia uľahčuje prácu, a takmer 7 z 10 (69 %) ju využíva na zvýšenie svojej pracovnej produktivity.

• 60 % respondentov uvádza, že umelá inteligencia zohráva kľúčovú úlohu pri zlepšovaní rovnováhy medzi ich pracovným a súkromným životom.

• 68 % respondentov hovorí, že aj vďaka umelej inteligencii ich práca baví.

• 73 % verí, že lepšie porozumenie umelej inteligencii im uľahčí kariérny postup.

Zamestnanci, ktorí používajú AI, totiž vykazujú o 11 bodov vyššie skóre v indexe ako tí, ktorí s AI nepracujú. Je preto nutné umelú inteligenciu ponúknuť všetkým zamestnancom čo najskôr. Zamestnanci, ktorí s umelou inteligenciou nepracujú, sa tiež častejšie obávajú, že ich AI nahradia. Počet týchto zamestnancov za rok vzrástol o 5 % na tohtoročných 37 %.

Tohtoročný index vykazuje priemere len malé zmeny od toho minuloročného. Pri bližšom pohľade zistíme, že krajiny, kde index vzťahu k práci rástol, sa mierne zlepšili v šiestich kľúčových faktoroch zdravého vzťahu k práci: predovšetkým vo faktoroch Vedenia a Pocit naplnenia. Rozhodujúcim faktorom zdravých pracovných vzťahov je dôvera vo vrcholové vedenie. Vedúci pracovníci si síce uvedomujú dôležitosť tzv. mäkkých zručností ako napr. všímavosť, sebauvedomenie, komunikácia, kreatívne myslenie, odolnosť, empatia alebo emočná inteligencia, často však nemajú dôveru vo vlastnú schopnosť tieto zručnosti používať.

• Aj keď si viac ako 90 % vedúcich pracovníkov uvedomuje dôležitosť empatie, iba 44 % je presvedčených, že ju dokáže uplatniť.

• Aj keď 78 % zamestnancov veľmi oceňuje empatiu u svojich nadriadených, iba 28 % zamestnancov sa s ňou pravidelne stretáva.

On-line prieskum na základe zadania od spoločnosti HP realizovala agentúra Edelman Data & Intelligence (DXI) v období od 10. mája do 21. júna 2024 v 12 krajinách: USA, Francúzsku, Indii, Veľkej Británii, Nemecku, Španielsku, Austrálii, Japonsku, Mexiku , Brazílii, Kanade a Indonézii. Celkom bolo oslovených 15 600 respondentov: 12 000 pracovníkov s vysokou odbornosťou (1 000 v každej krajine), 2 400 osôb s rozhodovacou právomocou v oblasti IT (200 v každej krajine) a 1 200 vedúcich pracovníkov (100 v každej krajine).

Krádeže: Najžiadanejšie údaje

V roku 2023 kolovalo na dark webe aj iných komunikačných platformách cca 7,5 miliardy zneužiteľných informácií, čo je o takmer 45 % viac ako v roku 2022. Okrem toho bolo nahlásených celkovo 1,8 milióna prípadov úniku údajov, čo predstavuje nárast o takmer 16 % v porovnaní s rokom 2022. V globálnom rebríčku krajín s najčastejšími krádežami mailových adries spolu s heslami sa Slovensko umiestnilo na 17. mieste. Ide o maily s doménou „.sk“. V porovnaní s Českou republikou sme na tom lepšie, naši susedia sa s doménou „.cz“ vyšplhali až na 11. miesto. Neželané prvenstvo majú USA a globálne emailové účty s koncovkami „.com“ a „.net“. Na 2. mieste je Rusko s „.ru“, nasleduje Nemecko s “.de“ a Taliansko s „.it“.

„Na krádež osobných údajov používajú kyberzločinci malvér a rôzne falošné aplikácie, ktoré je ťažké odlíšiť od skutočných, takže sa stávajú pascou pre používateľov. Hekeri zneužívajú nástroje umelej inteligencie na zacielenie na spotrebiteľov, veľmi časté sú podvodné emaily formulované dôveryhodným jazykom. Mnohí internetoví používatelia sú neopatrní – opakovane používajú rovnaké heslo pre rôzne účty a služby, ukladajú svoje prihlasovacie údaje priamo do prehliadača, čím sa zvyšuje ich zraniteľnosť,“ komentuje výsledky štúdie Cyber Observatory Beatrice Rubini. V roku 2023 sa zvýšila hodnota najmä mailových adries, pretože umožňujú prístup k rôznym službám. Podľa analýzy CRIF sú zaujímavé kombinácie údajov. Čoraz bohatšie súbory kontaktných a osobných informácií spresňujú profil obete. Celkovo sa závažnosť upozornení zaslaných v roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšila o 29 %, čo potvrdzuje, že zraniteľnosť voči podvodom pri úniku údajov sa zvyšuje. V každom desiatom prípade je okrem telefónneho čísla obete spárovaná aj mailová adresa s menom a priezviskom. Kombinácia tohto typu osobných údajov je zlatou baňou pre podvodníkov, ktorí dokážu pripraviť cielené a personalizované podvody. V roku 2023 došlo k medziročnému nárastu výskytu takýchto kombinácií viacerých osobných a kontaktných údajov o 45 %.

Aj v roku 2023 sa útočníci najčastejšie zameriavali na heslá, mailové adresy, používateľské mená, mená a priezviská a telefónne čísla. V porovnaní s rokom 2022 heslá predbehli mailové adresy a dostali sa na prvé miesto.

5 NAJZRANITEĽNEJŠÍCH TYPOV ÚDAJOV V ROKU 2023

Heslá

E-mailové adresy

Používateľské mená

Mená a priezviská

Telefónne čísla

Gmail, Yahoo a Hotmail sú tri najbežnejšie typy mailových účtov na dark webe. Najviac ukradnutých účtov sa týka zábavných stránok (57 %), nasledujú e-shopy (16 %) a sociálne siete (12 %). Riziko krádeže týchto údajov môže mať pre obete priame finančné dôsledky. Na štvrtom a piatom mieste boli krádeže účtov súvisiacich s platobnými službami (6 %) a finančnými webovými stránkami a fórami (5%), ako sú napr. aj bankové stránky.

Napriek digitálnej osvete pretrváva medzi používateľmi problém jednoduchých hesiel a ich opakovaného používania pre rôzne účty. Ako ukázal výskum najbežnejších hesiel ponúkaných spolu s osobnými údajmi na dark webe, číselná séria "123456", "123456789" a "12345" sú celosvetovým evergreenom. Dajú sa hacknúť za menej ako sekundu. Ako je to na Slovensku? Najčastejšie slovenské heslá nájdené na dark webe za rok 2023 boli kombinácie jednoduchých čísel "123456", "123456789", krstné mená "martin", "monika" a "dominika", ale aj výrazy ako "onedirection", "wattpad", "mamina" a "password".

Pokiaľ ide o kreditné karty, na dark webe sa okrem čísla kreditky objavujú aj CVV kódy a dátumy vypršania platnosti, a to až v 97 % prípadoch. Geograficky je nelegálnej výmene údajov najviac vystavená Severná Amerika s 55 % z celkového počtu, nasledovaná Európou s 24 %. Medzi krajinami, z ktorých najčastejšie pochádzajú ukradnuté údaje o kreditných kartách, sú na čele svetového rebríčka Spojené štáty, Francúzsko, Mexiko, Brazília a Rusko. Slovensko je až na 83.mieste.

CRIF Cyber Observatory taktiež zistilo, že až 91% emailových účtov na dark webe sa vzťahuje na osobné účty, zvyšok sú firemné účty, čo je ale o 2% viac ako v roku 2022. Ide o rôzne podnikateľské subjekty z rôznych oblastí, napadnuté sú aj mimovládne organizácie a štátne inštitúcie vrátane veľvyslanectiev, ministerských úradov a poštových služieb. Z analýzy vyplýva, že ciele kyberzločinu sú čoraz rozmanitejšie a imúnny nie je nikto.