Upozorňujeme: Bisfenoly v bielizni

Výskum v rámci európskeho projektu ToxFree Life – Život bez toxických látok pre všetkých, na ktorom sa podieľali aj Arnika a d´Test, priniesol znepokojivé výsledky. Každý tretí testovaný produkt spodnej bielizne obsahuje nebezpečné bisfenoly a každý dvadsiaty dokonca v miere prekračujúcej bezpečnú hranicu. Najviac problematická je bielizeň zo syntetických materiálov, pričom bavlnená bielizeň dopadla výrazne lepšie.

Do testovania bolo zahrnutých 166 vzoriek bielizne zakúpenej naprieč piatimi európskymi štátmi: 79 výrobkov bolo dostupných na slovenskom a českom trhu, zvyšok pochádzal z Rakúska, Maďarska a Slovinska. Aj tieto výrobky si však môžete priviezť zo zahraničnej cesty, alebo si ich pár kliknutiami zaobstarať v e-shope. Zvlášť problematická je skutočnosť, že 82 % bielizne zo syntetických vlákien obsahovala bisfenoly. Najviac na to doplácajú ženy, keďže dámska bielizeň je častejšie vyrobená zo syntetických látok. Pánska alebo detská spodná bielizeň býva z väčšej časti bavlnená a vykazovala tak v teste podstatne lepšie výsledky – tri štvrtiny dievčenskej spodnej bielizne a štyri pätiny chlapčenskej a pánskej boli bez bisfenolov.

Úrady o rizikách spojených s bisfenolmi vedia a postupne ich regulujú. Ide o skupinu chemických zlúčenín primárne využívaných pri výrobe plastov (konkrétne polykarbonátu) a epoxidových živíc. Oba tieto materiály figurujú v širokej škále bežného spotrebného tovaru od plastových riadov po vnútorné nátery konzerv a naraziť na ne môžeme aj v textíliách. Vzhľadom na ich časté priemyslové využitie dnes nájdeme stopy bisfenolov vo vode, v živočíchoch aj ľudskom organizme naprieč všetkými vekovými skupinami. Niektoré bisfenoly sú známe ako endokrinné disruptory, látky narušujúce hormonálny systém človeka a iných živočíchov. Výskumy pri nich preukázali množstvo negatívnych dôsledkov, napríklad zvýšené riziko potratu, vzniku rakoviny prsníkov a prostaty, obezity alebo metabolických porúch, nepriaznivo pôsobia na vývoj malých detí a na imunitný systém.

V Európskej únii je ich obsah regulovaný v materiáloch určených na styk s potravinami. Použitie bisfenolu A (BPA), najznámejšieho zástupcu skupiny, je od roku 2018 obmedzené napríklad aj v hračkách určených pre deti do troch rokov. Podstatne menej pozornosti je zo strany úradov venovaných textilu. „Paradoxne je bielizeň na bábikách regulovaná prísnejšie ako tá ľudská, teda aj zdravie bábik je viac chránené ako zdravie skutočných detí, žien a mužov,“ popisuje súčasný stav Hana Hoffmannová. Nosením aj najhoršie hodnotenej bielizne (celkovo Hunkenmöller Invisible short basic tan z Rakúska, na slovenskom a českom trhu potom Dedoles veselé bezšvové dámske nohavičky a pánske Adidas Trunk boxerky 3 pack) si síce človek neprivodí akútne problémy. Je však potrebné zvážiť, akému množstvu nežiadúcich látok sme denne celkovo vystavení. Bavlna sa v testovaní z hľadiska chemikálií preukázala ako najbezpečnejší materiál. Žiadny bavlnený produkt neobsahoval vysoké množstvo bisfenolov. Podľa zistených dát nezáleží na tom, či bavlnené nohavičky alebo boxerky kúpite v značkovom obchode alebo v supermarkete.

Bezemisné vozidlá: Nepeňažný príjem

Nové legislatívne opatrenie na podporu elektromobility zníži už aj na Slovensku od 1. januára 2025 sadzbu zdanenia nepeňažného príjmu z používania služobných batériových elektrických vozidiel (BEV) a plug-in hybridov (PHEV) aj na súkromné účely zamestnancov z aktuálneho 1 % na 0,5 % obstarávacej ceny vozidla mesačne. Podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) toto opatrenie prinesdie konkrétne úspory zamestnancom aj zamestnávateľom.

„Napríklad pri služobnom elektromobile s obstarávacou cenou 40 000 € vrátane DPH a jeho používaní aj na súkromné účely klesne počas jeho typického štvorročného obdobia vo firme mesačný nepeňažný príjem zamestnanca z 325 € na 162,5 €. Pre zamestnávateľa to znamená úsporu na odvodoch, ktoré sa znížia v priemere zo 117,65 € na 58,83 € mesačne, čo za štyri roky firme ušetrí až 2 823,60 € len na odvodoch. Spolu s nižšími prevádzkovými nákladmi sa tak prevádzka elektromobilov stáva ešte atraktívnejšou. Benefitovať ale bude aj zamestnanec: V našom modelovom príklade zaplatí v priemere o 48,50 € mesačne menej na daniach a odvodoch, čo počas štyroch rokov predstavuje úsporu až 2 329 €. Znamená to, že dosiahne vyšší čistý príjem bez navýšenia hrubej mzdy“, vysvetľuje Juraj Ďuratný.

Slovensko prijatím tohto opatrenia podľa SEVA len dobieha vyspelé európske krajiny ale napríklad aj Českú republiku, ktoré už podobné kroky zaviedli. V Nemecku zaviedli sadzbu 0,5 % už v roku 2019, aby ju o rok neskôr pre čisto elektrické vozidlá znížili dokonca len na 0,25 %. Opatrenie môže priniesť stimul na stagnujúci trh s vozidlami všeobecne, teda nielen v predaji elektromobilov. Pomoc pre trh prichádza v čase, keď sa registrácie nových vozidiel celkovo v Európskej únii spomaľujú.

AKO SA VYPOČÍTAVA NEPEŇAŽNÝ PRÍJEM: Ak firma umožní zamestnancovi používať služobné vozidlo aj na súkromné účely, je to z pohľadu zákona a daňových pravidiel vnímané ako nepeňažný príjem. Aby štát vedel tento príjem ohodnotiť a zdaniť, určil jeho výšku na jedno percento obstarávacej ceny vozidla mesačne. Táto suma sa každý mesiac pripočíta k hrubému platu zamestnanca. To znamená, že z tejto sumy ako zamestnanec, tak aj zamestnávateľ platia odvody a zamestnanec aj daň z príjmu fyzickej osoby.

SR: Škola vzdeláva, ale nevychováva

Slováci vnímajú kvalitu vzdelávania na Slovensku veľmi kriticky. Výsledky najnovšieho prieskumu pre Centrum environmentálnej a etickej výchovy (CEEV) Živica odhaľujú výrazný pokles ich dôvery v zameranie školského vzdelávania. Zatiaľčo v roku 2018 nadpolovičná väčšina respondentov verila, že školy pripravujú deti na život po roku 2030 dobre, dnes je tento názor v menšine. Zvýšila sa požiadavka na aktualizáciu učebných osnov, väčší dôraz na nové profesie a rozvoj kľúčových kompetencií ako komunikačné zručnosti, spolupráca či kritické myslenie.

Kým v roku 2018 na otázku „Ako dobre škola pripravuje deti na život po roku 2030“ vyše polovica respondentov odpovedala dobre, tento rok to je už len 22 % a naopak 55 % respondentov odpovedalo „nie veľmi dobre“. Vyše polovica respondentov si v roku 2024 želá viac zosúladiť učebné osnovy s potrebami budúcnosti a zamerať sa na nové typy povolaní, ktoré budú potrebné v budúcnosti, čo boli priania aj väčšiny respondentov v roku 2018. Oproti výskumu z roku 2018 významne narástla dôležitosť zamerania sa na mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, spolupráca a kritické myslenie.

Podľa prieskumu v súčasnosti stále prevláda názor, že ideálny učiteľ/učiteľka by mali byť mladší. V roku 2019 si to myslelo až 70% ľudí, dnes už len 58% respondentov. Ideálny/na učiteľ/ka má mať podľa verejnosti rovnaký prístup ku všetkým žiakom a nechávať žiakov, aby sami prišli na riešenie a učivo tak pochopili. Naďalej prevláda obraz spravodlivej, inovatívnej učiteľky či učiteľa, ktorý zároveň aj vychováva a zaujíma sa aj o osobné problémy žiakov.

Konkurzy: Poklesy striedajú nárasty

September priniesol na Slovensku v porovnaní s augustom 40 % pokles počtu vyhlásených konkurzov. V konkurznom konaní sa ocitlo 24 právnických subjektov, z toho takmer 92 % boli eseročky. Pritom až 67 % subjektov, ktoré v septembri začali čeliť konkurzu, nemali žiadneho zamestnanca. Podľa dát z registra CRIBIS bolo zároveň v septembri zastavených 15 konkurzných konaní pre nedostatok majetku a 16 bolo úplne zrušených z rovnakého dôvodu. V medzikvartálnom porovnaní nenastala žiadna zmena, počet konkurzov zostal vzácne rovnaký – presne 80.

„Od začiatku roka sa počet vyhlásených konkurzov vyvíja nerovnomerne, poklesy striedajú nárasty. Pokiaľ si však porovnáme september 2024 a 2023, tam zaznamenávame nárast o viac ako 14 %, presne pred rokom bolo konkurzov 21,“ približuje štatistiku Ing. Jana Marková. Spomedzi odvetví bolo najviac konkurzov (5) vyhlásených v administratívnych a podporných službách, zhodne po 4 v priemyselnej výrobe a v stavebníctve. Z geografického hľadiska bolo najviac konkurzov v Bratislavskom kraji (8), nasledoval Košický (6) a Banskobystrický kraj (3). Trnavský a Nitriansky kraj mali zhodne po dva konkurzy, ostatné kraje mali každý len jeden konkurz.

Reštrukturalizácii čelilo v septembri až päť spoločností. V medzikvartálnom porovnaní ide o 300 % nárast. V medziročnom porovnaní – so septembrom 2023 - je nárast až o 400 %, vtedy reštrukturalizácii čelila len jedna spoločnosť. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom ide o 150 % nárast, v auguste 2024 súdy povolili dve reštrukturalizácie. Najväčší počet zamestnancov (25 – 49) majú firmy ANEKO SK, a.s., z Nitrianskeho kraja, ktorá sa zaoberá výrobou plastových komponentov pre stavebníctvo a firma VARIAKOV, a.s., z Košického kraja, ktorá vyrábala kovové konštrukcie. Najväčší obrat spomedzi firiem v reštrukturalizácii má eseročka NOURUS - MÄSO z Nitrianskeho kraja, jej výnosy minulý rok dosiahli viac ako 35 miliónov eur.

GDPR: Dôležité šifrovanie

V ére digitalizácie a narastajúceho množstva osobných údajov uložených v elektronických systémoch sa šifrovanie dát stáva nevyhnutným nástrojom pre firmy, ktoré chcú zaistiť súlad s nariadením GDPR. Ochrana súkromia a bezpečnosť osobných údajov sú dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, najmä vzhľadom na rastúci počet kybernetických útokov a únikov citlivých dát. Podľa GDPR nariadení sú firmy zodpovedné za ochranu osobných údajov, ktoré zhromažďujú a spracovávajú. Je nevyhnutné, aby boli tieto osobné údaje bezpečne uchovávané a spracované, čo zahŕňa aj ich ochranu pred neoprávneným prístupom. Šifrovanie osobných údajov je jednou z najúčinnejších metód, ako zabezpečiť ich dôvernosť a minimalizovať riziká v prípade bezpečnostných incidentov.

Je však stále dosť firiem, ktoré dôležitosť šifrovania podceňujú. Poľský dozorný orgán zistil, že polovica malých a stredných podnikov odovzdáva osobné údaje zamestnancov účtovníckym firmám, pričom až 23 % z nich priznáva, že citlivé údaje zamestnancov odovzdávajú bez zabezpečenia. Len 31 % respondentov posiela šifrované emaily s chránenou prílohou. „Zistenie poľského regulátora je zarážajúce, no nie nečakané. Dovolím si povedať, že na Slovensku by situácia tiež nebola lepšia, pretože mnohé firmy si stále neuvedomujú, čo všetko sú osobné údaje a ani dôležitosť ich ochrany. Jedinou záchranou pre slovenské firmy je skutočnosť, že vďaka nízko nastaveným pokutám sa GDPR u nás oplatí viac porušovať ako dodržiavať,“ približuje Jakub Berthoty.

Šifrovanie správ pritom poskytuje ochranu pred kybernetickými útokmi a minimalizuje škody v prípade úniku dát. Ak sú totiž osobné údaje šifrované, firma môže byť čiastočne alebo úplne oslobodená od povinnosti nahlásiť porušenie ochrany údajov orgánom a dotknutým osobám a dozorné orgány na túto skutočnosť prihliadajú aj pri šetrení daných incidentov.