Služby

piatok 18. októbra 2024

AI: Agenti na predaj auta

Spoločnosť AURES Holdings, prevádzkovateľ siete AAA AUTO a Mototechna, za deväť mesiacov tohto roku predala 83 219 vozidiel, čo je 11 % nárast oproti rovnakému obdobiu roku 2023. V tomto roku predala doteraz tiež viac ako dvojnásobok elektrických áut než za celý rok 2023. Rekordné výsledky boli dosiahnuté aj vďaka plnému nasadeniu technológií umelej inteligencie (AI) po predchádzajúcom niekoľkomesačnom testovaní.

Medziročne výrazne narástol predaj vozidiel s alternatívnymi pohonmi – v skupine sa predaj hybridov zvýšil o 73 %, elektromobilov dokonca o 166 %, aj keď stále z pomerne nízkeho základu. Za 9 mesiacov tohto roka bolo predaných celkom 602 elektromobilov, čo je medziročne viac ako dvojnásobný nárast. Na Slovensku je zatiaľ najväčší záujem o modely Tesla M 3, VW e-Golf, Š. Citigo-e, BMW i3 a VW e-up!

V tomto roku sa zásadným faktorom v raste objemu zobchodovaných vozidiel stalo plné nasadenie nástrojov generatívnej AI na výkupe, v marketingu aj predaji. „Od apríla 2024 sme v AURESE v call centre nasadili agentov s umelou inteligenciou. Tí spracovávajú podnety od zákazníkov, ktorí nám chcú predať svoje vozidlá. Títo AI Agenti úspešne vykúpili viac ako 1 800 vozidiel v celkovej hodnote vyše 21 miliónov eur. V máji sme počet agentov rozšírili a dosiahli vďaka tomu mesačný objem výkupu v hodnote takmer 5 miliónov eur. Len v auguste spracovali AI Agenti viac ako 14 000 dopytov, čím sa vyrovnali výkonnostným ukazovateľom ľudských operátorov call centra. Priemerná doba kontaktu s predávajúcimi sa výrazne skrátila, a to zo 4,5 hodiny na iba 37 minút,“ uviedol Petr Vaněček. Pokiaľ ide o využitie AI v marketingu, AURES ju využíva na tvorbu popisov jednotlivých vozidiel na svojom webe. Popisy vytvorené generatívnou AI sú aktuálne nasadené pri 80 % ponúkaných vozidiel. Celkovo AI vytvorila texty k vyše 43 000 vozidlám. Na tieto účely už AI vygenerovala viac ako deväť miliónov slov.

štvrtok 17. októbra 2024

Inflácia: V septembri 2,6 %

September priniesol na Slovensku veľmi mierny pokles inflácie. Podľa štatistického úradu bol nepatrný nárast cien oproti augustu o 0,1 % dôsledkom najmä zvýšenia poplatkov za vzdelávanie a stravovanie v školských jedálňach. Tie však v septembri kompenzovali nižšie ceny mäsa či pohonných látok. V medziročnom porovnaní celkovú infláciu ovplyvňovali najmä drahšie potraviny a vzdelávanie, ale aj lacnejšie pohonné látky. Pri septembrovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 2,6 % dosiahla jadrová inflácia na Slovensku 2 % a čistá inflácia 1,6 %. Medzimesačne zostala jadrová inflácia a čistá inflácia nezmenená. Spolu za deväť mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v septembri medzimesačne vzrástli v priemere o 0,1 % a medziročne o 2,6 %. V porovnaní s augustom sa ceny zvýšili od 0,1 % do 3,9 %. Najvyššie medzimesačné zvýšenie cien zaznamenalo vzdelávania. V ďalších odboroch – zdravotníctvo, rekreácia a kultúra, ale najmä v odbore doprava – sa ceny medzimesačne znížili. Bez zmeny oproti augustu zostali len celkové priemerné ceny potravín a nealkoholických nápojov, pošty a spojov. Bol to výsledok zlacnenia najmä mäsa a chleba s obilninami. Ich nižšie ceny dokázali vyvážiť medzimesačné zdražovanie v skupine olejov a tukov (o 7,3 %), tu predovšetkým masla (o 9,4 %), a tiež v skupine ovocie. Znížili sa aj ceny nealko nápojov o 0,2 %. Poplatky spojené so stravovaním v školských jedálňach a ceny závodného stravovania vzrástli o 2,5 %, za bývanie a energie o 0,3 %. Obyvatelia si v porovnaní s augustom priplatili najmä za skutočné nájomné (2,6 %), údržbu a opravy obydlia, za vodné, stočné a zber odpadu, ale aj za imputované nájomné. Naopak klesli len ceny pevných palív, pohonných hmôt o 4,4 % a dopravných služieb o 2,1 %, ale aj za organizované zájazdy v závere letnej sezóny.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v septembri úroveň rastu 2,6 %. Medziročne vyššie ceny boli od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 10,9 % v odbore vzdelávanie. Lacnejšie ako pred rokom boli iba ceny v odbore doprava. Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie malo zvyšovanie cien vo vzdelávaní a potravín s nealko nápojmi o 3,1 %. Najviac výsledok ovplyvnili najmä o štvrtinu medziročne drahšie oleje a tuky a mierne zdraženie do 6 % zeleniny, ale aj chleba a obilnín, či mlieka, syrov a vajec. Lacnejšie ako minulý rok sa predávalo iba mäso (o 0,9 %). V odbore bývanie s energiami pretrváva medziročne len minimálne zvýšenie cien o 0,8 %. Rast cien skutočného nájomného, vodného a stočného, údržby a opráv obydlia bol mierne kompenzovaný medziročne nižšími cenami za imputované nájomné a pevné palivá. Významný vplyv na infláciu mal pokles cien v doprave, a to predovšetkým pohonných látok, ktoré boli v septembri medziročne lacnejšie o 13,5 %. Dokázali kompenzovať aj rast cien za dopravné služby (o 14,9 %) a dopravné prostriedky (1,4 %). Súčasne infláciu podporil efekt zvýšenia cien vybraných odborov z predošlých mesiacov, ktorý sa prejavuje vždy celý nasledujúci rok, napríklad drahšie alkoholické nápoje, zdravotnícke výrobky a služby, ako aj vyššie ceny dovolenkových zájazdov, ale tiež rôznych služieb – stravovacích, ubytovacích, kaderníckych, ale aj sociálnych služieb.

streda 16. októbra 2024

Superodpočet: Aj vyše 31 miliónov

Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau si za rok 2022 superodpočet uplatnilo 465 subjektov v celkovom objeme takmer 217 miliónov eur, čím ušetrili na daniach z príjmov viac než 45 miliónov eur. V roku 2021, kedy ešte platila sadzba 200 %, bolo subjektov až 504,0 medziročne sa tak znížil počet o 8 %. Z pohľadu objemu ide až o 25 % pokles, v rekordnom roku 2021 bolo formou superodpočtu uplatnených viac ako 283 miliónov eur s úsporou na dani takmer 60 miliónov eur.

Napriek nižšiemu počtu subjektov takmer 53 % z nich čerpalo superodpočet vyšší ako 100-tisíc eur, z toho 36 superodpočtov bolo miliónových. Týchto 36 subjektov súhrnne realizovalo 345 projektov, za ktoré si uplatnili v daňových priznaniach superodpočet vo výške takmer 145 miliónov, čiže pokryli dve tretiny z celkového objemu superodpočtu. Na čele rebríčka sa aj v roku 2022 ocitli: Slovnaft s viac ako 31 miliónovým superodpočtom, Železiarne Podbrezová s viac ako 22 miliónmi a U. S. Steel Košice s viac ako 12 miliónmi. Veľkú päťku uzatvára spoločnosť Siemens Healthcare s viac ako 12 miliónovým a spoločnosť Siemens s 9 miliónovým objemom. Zaujímavá je aj šiesta priečka s nováčikom, automobilkou PCA Slovakia, ktorá si uplatnila vyše 5 miliónové výdavky na projekty výskumu a vývoja. V pomere k tržbám je však rekordérom firma na siedmej priečke - eseročka rychlotest-covid, ktorá okrem iného zarobila na COVID testovaní a vývoji testov. Atypické je, že objem jej superodpočtu vo výške takmer 3,5 milióna eur dosahuje takmer polovicu úrovne jej tržieb, a to už druhý rok po sebe. Superodpočet si však uplatnila najmä na projekty vývoja softvérov na podporu kryptobúrz, kryptopeňaženiek a automatizácie komunikácie s burzami.

Z pohľadu celkovej daňovej úspory v celej doterajšej histórii superodpočtu, jednoznačne najúspešnejší je U. S. Steel Košice. Za šesť rokov, v ktorých si uplatnil v daňovom priznaní superodpočet, ušetril vďaka nemu na daniach viac ako 30 miliónov eur. Na druhom mieste v celkovej daňovej úspore je eseročka Continental Tires Slovakia s 9 miliónmi za 5 rokov a na treťom Slovnaft s takmer 8,7 miliónmi za dva roky – 2021 a 2022, predtým si totiž superodpočet neuplatňoval. Viac ako polovicu objemu superodpočtu si uplatnili firmy v rukách zahraničných vlastníkov, v roku 2021 to bolo až takmer 63 %. Ide ale o historicky najnižší podiel týchto subjektov na objeme superodpočtu a medziročne mierne kleslo aj ich zastúpenie na počte subjektov – na štvrtinu. V kategórii miliónových superodpočtov je ich však medzi 36 subjektmi až 22 a čerpali spolu viac ako 70 % z celkového objemu miliónových superodpočtov. Akciovky tento raz dosiahli podiel na počte len necelých 15 %, čo je historické minimum. V objeme superodpočtu si však výrazne polepšili, pripadá na ne takmer 40 %, kým v roku 2021 len necelá štvrtina. Mikropodniky do 10 zamestnancov si udržali približne rovnaké zastúpenie – necelých 30 % na počte subjektov. Ich zastúpenie na objeme superodpočtu je prirodzene najnižšie spomedzi veľkostných kategórií, ale zaujímavosťou je, že napriek zníženiu sadzby si v roku 2022 ako jediná veľkostná kategória uplatnili v absolútnych číslach väčší superodpočet ako v roku 2021 (rast z 12 mil. eur na 13,5 mil. eur).

Prvenstvo si zachovala v početnosti aj objeme priemyselná výroba - jej podiel na počte subjektov sa mierne znížil z takmer 40 % na 38,5 % a jej podiel na objeme superodpočtu zasa mierne vzrástol z vyše 64 % na 65,5 %. Jej 179 subjektov si uplatnilo v roku 2022 súhrnne superodpočet 142 miliónov eur. Dominantné je aj jej každoročné zastúpenie v TOP 10: v roku 2022 jej patrí v rebríčku až 8 priečok, v roku 2021 o jednu menej. V početnosti si tento raz nepatrne polepšila IT sekcia a sekcia odborných, vedeckých a technických činností, v objeme uplatneného superodpočtu to platí pre IT sekciu a sekciu obchodu. Hlavná divízia IT sekcie – počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby mala zastúpenie 109 subjektov, ktoré si spoločne uplatnili takmer 35 miliónov eur (16 % podiel), čím sa táto divízia aj objemom čerpaného superodpočtu priblížila najúspešnejšej priemyselnej divízii – výroba a spracovanie kovov. Tej však na rovnaký objem uplatneného superodpočtu stačili traja zástupcovia. V regionálnych štatistikách si v roku 2022 znovu výraznejšie posilnil pozíciu Bratislavský kraj a 40-percentným podielom na počte subjektov získal historicky najvyššie zastúpenie. V objeme uplatneného superodpočtu sa stal ešte dominantnejší – s podielom takmer 47 %, na čom má zásluhu aj TOP čerpateľ roka 2022 - Slovnaft.

utorok 15. októbra 2024

EU: Vysoké životné náklady

Hlavnými faktormi pri rozhodovaní o účasti v tohtoročných európskych voľbách boli rastúce ceny a životné náklady – tie motivovali 42% v občanov v celej Európskej únii a 54% na Slovensku – a ekonomická situácia – kvôli nej sa rozhodlo ísť voliť 41% obyvateľov a 50% občanov na Slovensku. Tretinu respondentov z celej EÚ (34%) a temer polovicu opýtaných na Slovenska (43%) priviedla do volebných miestností medzinárodná situácia.

Na Slovensku dominovala aj téma sociálnej ochrany, sociálneho zabezpečenia a prístupu k zdravotnej starostlivosti - ako hlavný motivačný faktor ju uviedlo 37% respondentov na Slovensku a 24% v celej EÚ. Tretina Slovákov (33%) a o niečo menej Európanov (28%) prišlo voliť kvôli obrane a bezpečnosti EÚ a 32% opýtaných z celej EÚ a rovnaké percento zo Slovenska pritiahla k volebným urnám problematika demokracie a právneho štátu. Podobné témy by do volebných miestností pritiahli aj občanov, ktorí sa na júnových európskych voľbách nezúčastnili. Až 46% respondentov z celej EÚ a 38% zo Slovenska, ktorí nevolili, by prišlo voliť najmä kvôli rastúcim cenám a životným nákladom, ekonomická situácia by motivovala k účasti 36% opýtaných z EÚ a 29% zo Slovenska.

Na budúcnosť EÚ hľadí optimisticky 65% respondentov z celej EÚ a 66% opýtaných na Slovensku. Európsku úniu vníma pozitívne 48% obyvateľov EÚ a 47% občanov SR, pričom negatívny pohľad na úniu má 16% opýtaných z celej EÚ a rovnaký podiel respondentov na Slovensku. Pozitívne je vnímané aj členstvo v EÚ. Sedem z desiatich Európanov (70% občanov EÚ) a až osem z desiatich Slovákov (80% občanov SR) je presvedčených, že ich krajina z členstva v únii profituje. Respondenti z celej EÚ uvádzali štyri hlavné dôvody, pre ktoré si myslia, že členstvo v EÚ je pre ich krajinu prospešné: zlepšenie spolupráce s ostatnými členskými štátmi (36%), ochrana mieru a posilňovanie bezpečnosti (32%), hospodársky rast (28%) a nové pracovné príležitosti (24%). Pohľad obyvateľov Slovenska je mierne odlišný: občania SR považujú za najdôležitejší benefit členstva v únii nové pracovné príležitosti (44%), nasleduje zlepšenie spolupráce s ostatnými členskými štátmi (33%), zlepšenie životnej úrovne (32%) a hospodársky rast (28%).

Povolebný prieskum verejnej mienky Eurobarometer uskutočnila pre Európsky parlament v dňoch 13. júna až 8. júla vo všetkých 27 členských štátoch EÚ agentúra Verian (bývalý Kantar Public). Prieskum sa realizoval formou osobných rozhovorov, v Česku, Dánsku, vo Fínsku a na Malte bol doplnený o video rozhovory (CAVI) s celkovým počtom 26.349 rozhovorov.

pondelok 14. októbra 2024

Bankroty: Mierny pokles

V septembri 2024 zbankrotovalo na Slovensku 618 dlžníkov. Po tmarci (573) a januári (616) ide o ich tretí najnižší mesačný počet v tomto roku. Formu konkurzu si zvolilo 613 dlžníkov, čo je viac ako 99 %. Len päť ľudí si vybralo splátkový kalendár. Podľa analýz CRIF – Slovak Credit Bureau za tretí kvartál 2024 zbankrotovalo celkovo 2 062 dlžníkov, čo je takmer o 22 % menej ako v druhom kvartáli, kedy zbankrotovalo až 2 641 subjektov. V medziročnom kvartálnom porovnaní s tretím kvartálom 2023 ide o takmer 14 % pokles. Priaznivejšie čísla sú citeľné aj v medzimesačnom skóre, v auguste 2024 skrachovalo 688 dlžníkov, čo je o 10 % viac oproti septembru
.

Pomer mužov a žien nebol vyrovnaný, vyše 62 % tvorili muži. U oboch pohlaví platí, že osobný bankrot využívajú v drvivej väčšine ľudia so základným a stredoškolským vzdelaním. V septembri bol ich podiel vyše 97 %. Dlhodobo taktiež platí, že najväčší dlžníci sú ľudia v produktívnom veku. Viac ako 30 % tvorili ľudia vo veku 30 - 39 rokov, 25 % bolo vo veku 40 – 49 rokov. Opäť stúpol počet dlžníkov bez domova, v tomto má september zatiaľ prvenstvo. Bolo ich až 89, čo je o 0,4 % viac ako v auguste, kedy sme zaznamenali výrazne vyšší podiel ako v predchádzajúcich mesiacoch. V prepočte na podiel z celkového množstva bankrotov je to viac ako 14,5 %. Medzi bezdomovcami bol aj jeden manželský pár vo veku 70+. Bankroty tragicky zasahujú do života celých rodín. Celkovo v septembri zbankrotovalo 11 manželských párov a 14 ľudí s rodinnými väzbami. Jedna príbuzenská väzba má pomyselné smutné septembrové prvenstvo – skrachoval manželský pár aj spolu so synom.

Pre nepoctivý zámer bolo zrušené jedno oddlženie a do Registra diskvalifikácií pribudlo z toho istého dôvodu 5 dlžníkov. V septembri zároveň súdy zrušili 839 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 773 zrušených pre nedostatok majetku a 66 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Z celkového množstva 618 bankrotov bolo 564, čo je viac ako 91 %, vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov a 54 na majetok podnikateľov. Najviac, až 126 septembrových dlžníkov je z Košického kraja, nasleduje Nitriansky kraj so 113 a Prešovský so 105 občanmi. Najlepšie bol na tom Bratislavský kraj len s 28 bankrotmi, čo je najlepší výsledok počas tohto roka v rámci všetkých krajov i mesiacov. Pre zaujímavosť – v septembri 2023 bolo v Bratislavskom kraji vyhlásených až 73 bankrotov.