Upozorňujeme: Lyofilizované jahody

Lyofilizácia je špeciálny druh sušenia, pri ktorom sa voda neodstraňuje pomocou vysokej teploty, ale naopak pôsobením mrazu. Tento postup je veľmi šetrný a často sa využíva pri sušení citlivých farmaceutických materiálov a aj potravín. Mrazom sušené, tzv. lyofilizované jahody sa považujú za zdravú pochúťku, športovci si nimi spestrujú svoj špeciálny jedálniček. Podľa zistení spotrebiteľskej organizácie dTest v nich však možno nájsť okrem vitamínov aj pesticídy, kvasinky a plesne.

Prvá vec, ktorú laboratórium zisťovalo, bol obsah vitamínu C. Podľa údajov databázy zloženia potravín by 100 g čerstvých jahôd malo obsahovať približne 60 mg vitamínu C. Sušené jahody by ho tak po odstránení vody mohli mať až 600 mg/100 g. „Realita je však veľmi rozdielna a rozkolísaná. Obsah vitamínu C sa pohyboval od 362 mg/100 g po 72,5 mg/100 g. O dôvodoch až päťnásobného rozdielu v obsahu vitamínu C môžeme len špekulovať. Ako vysvetlenie sa ponúka napríklad použitá odroda jahôd alebo spôsob ich pestovania. Obaly nám nič z toho bohužiaľ neprezradili,“ uviedla Hana Hoffmannová. Najznepokojivejšie výsledky však priniesla analýza rezíduí pesticídov, pri ktorej v laboratóriu pátrali po pozostatkoch viac ako siedmich stoviek rôznych látok používaných na ochranu rastlín pred škodcami akéhokoľvek druhu. V každom výrobku zhodnotili počet nájdených látok a následne skontrolovali, či ide o prostriedky schválené v Európskej únii a či namerané koncentrácie neprekračujú povolené limity. Nechceným rekordmanom sa stala značka Allnature. V jej jahodách zaznamenali v laboratóriu rezíduá 30 rôznych pesticídov naraz. Vysoký počet látok ukrývali tiež značky Farmland, Vilgain (obe po 28) a aj výrobky Emco Mrazom sušené jahody a GymBeam Lyofilizované jahody (obe po 26).

V zozname zachytených látok sa objavili aj tie, ktorých používanie európska legislatíva neumožňuje. Konkrétne išlo o trojicu prostriedkov proti hmyzu (insekticídov) cyenopyrafén, dinotefurán a tolfenpyrad. Ich prítomnosť naznačuje, že jahody pricestovali na náš trh z neeurópskych krajín. Použitie cyenopyrafénu pri pestovaní jahôd spomínajú čínske vedecké články. Dinotefurán sa môže používať napríklad v USA, ale podľa tamojších pravidiel sa ním nemôžu ošetrovať jahody. A tolfenpyrad je japonský vynález určený pôvodne na ochranu čaju. Európske úrady používanie ani jednej z týchto látok neschválili, avšak tolerujú ich stopy. Za pozornosť stoja aj informácie o obsahu cukru. Lyofilizované jahody sa často považujú za lepšiu alternatívu sladkostí. Sú vyrobené iba z ovocia, napriek tomu však obsahujú pomerne vysoké percento (v priemere 51 %) prirodzene sa vyskytujúceho cukru. Obzvlášť rodičia by tak mali mať na pamäti, že aj lyofilizované jahody sú svojím spôsobom dezert.

EU: Trusted Investors Network

Európska komisia uviedla sieť dôveryhodných investorov, ktorá združuje skupinu investorov pripravených spolu s Európskou úniou investovať do inovatívnych špičkových technologických spoločností v Európe. Investície pochádzajú z fondu Európskej rady pre inováciu (EIC), ktorý je súčasťou programu EÚ pre výskum a inováciu Horizont Európa. Prvú skupinu tvorí 71 investorov z celej Európy vrátane fondov rizikového kapitálu, verejných investičných bánk, nadácií a podnikových rizikových fondov. Spoločne predstavujú aktíva v hodnote vyše 90 miliárd EUR.

Účastníci sa zaviazali rešpektovať Chartu siete dôveryhodných investorov, v ktorej sa stanovujú spoločné hodnoty budovania spoločností v Európe a spoločné investície s fondom EIC. Členovia siete budú spolupracovať s podporou EIC s cieľom zvýšiť investície a vymieňať si najlepšie postupy pri investovaní do odvetvia špičkových technológií. Fond EIC doteraz investoval takmer 1 miliardu EUR do 251 najsľubnejších európskych startupov. Prilákal spoluinvestície vo výške viac než 4 miliardy EUR od približne tisíc investorov, pričom za každé investované euro získal viac než 4 EUR. Sieť dôveryhodných investorov ďalej posilní tieto spoločné investície a umožní spoločnostiam v oblastiach kritických technológií prístup k väčším investíciám potrebným na globálnu hospodársku súťaž.

Sieť je otvorená aj pre ďalších podobne zmýšľajúcich investorov, ktorí môžu kontaktovať tím fondu EIC prostredníctvom osobitnej mailovej schránky. Fond EIC je špecializovaný fond zriadený komisiou na investovanie do spoločností vybraných prostredníctvom programu EIC Akcelerátor. Podporuje ho Európska investičná banka ako jediný investičný poradca fondu a spravuje ho správca alternatívneho investičného fondu. Cieľom fondu je podporiť viac ako 500 spoločností v súčasnom období 2021 – 2027 a už investoval do 251 spoločností a ďalších 241 do investičného plánu.

SR: Rodové stereotypy

Rodová nerovnosť je dlhodobým spoločenským a ekonomickým problémom. Fenomén označovaný ako gender pay gap sa vzťahuje na rozdiely v priemerných mzdách žien a mužov za rovnakú alebo porovnateľnú prácu. Na Slovensku, tak ako v iných európskych krajinách, pretrvávajú rodové rozdiely v odmeňovaní aj napriek právnym predpisom, ktoré to zakazujú. Ako vnímajú rodovú nerovnosť samotní Slováci?

V prieskume Slovenskej akadémie vied takmer 50 % Slovákov (z 1369, ktorí odpovedali na otázku) rozhodne súhlasilo a súhlasilo s tvrdením, že ženám je často vyplácaná nižšia mzda za rovnako odvedenú prácu; 33,5 % Slovákov ani súhlasí a ani nesúhlasí s už uvedeným tvrdením. Nesúhlasí a rozhodne nesúhlasí s daným tvrdením 13,4 % Slovákov. Z opýtaných 16,8 % (z 1380, ktorí odpovedali na otázku) vyjadrilo názor, že sa ženy veľmi často alebo až vždy snažia získať moc tým, že prevezmú kontrolu nad mužmi; 49,4 % Slovákov si myslí, že sa o to snažia niekedy, 24,4 % odpovedalo, že sa snažia zriedkavo a 5,1 % Slovákov odpovedalo, že ženy sa nikdy nesnažia získať moc tým, že prevezmú kontrolu nad mužmi. A vyše 70 % Slovákov (z 1415, ktorí odpovedali na otázku) rozhodne súhlasí alebo súhlasí s tvrdením, že ženy by mali byť ochraňované mužmi. Ani súhlasí a ani nesúhlasí s tvrdením 23,5 % Slovákov a nesúhlasí a rozhodne nesúhlasí dokopy 5,9 % Slovákov.

Väčšina výsledkov prieskumu tak potvrdzuje, že v slovenskej spoločnosti stále pretrvávajú tradičné rodové stereotypy. Napríklad vysoká miera súhlasu s tým, že ženy by mali byť ochraňované mužmi, môže byť podľa Tatiany Pethö spojená s konzervatívnejšími hodnotami o úlohách mužov a žien. Takmer 50 % respondentov si už uvedomuje rodovú nerovnosť v oblasti platov, čo môže naznačovať, že diskusie o rovnakom odmeňovaní začínajú prenikať do širšieho verejného povedomia.

EU: Digitálna konektivita

Druhý pracovný program pre digitálnu časť Nástroja na prepájanie Európy (NPE) Digitalizácia vymedzuje rozsah pôsobnosti a ciele opatrení financovaných Európskou úniou na zlepšenie infraštruktúry digitálnej konektivity. Na tieto opatrenia sa v rokoch 2024 až 2027 poskytnú finančné prostriedky vo výške približne 865 miliónov EUR. Štvrtá výzva v rámci programu Digitálny nástroj na prepájanie Európy bude vyhlásená v nasledujúcich dňoch.

Zlepšenie európskej infraštruktúry konektivity má zásadný význam na dosiahnutie cieľov európskeho digitálneho desaťročia do roku 2030 - prepojenie všetkých občanov a podnikov s 5G a gigabitovým pripojením. Nový digitálny pracovný program NPE bude podporovať opatrenia v týchto oblastiach:

1. Zavádzanie infraštruktúr 5G v Európe, spolufinancovanie rozsiahlych projektov podporujúcich zavádzanie gigabitových a samostatných infraštruktúr 5G, ako aj integráciu edge cloudu a výpočtových kapacít do vertikálnych odvetvových aplikácií ako zdravotníctvo, výroba, doprava a logistika.

2. Zavádzanie a významná modernizácia chrbticových sietí vrátane kvantových komunikačných sietí a podmorských káblov s cieľom zvýšiť výkonnosť, odolnosť a kapacitu sietí pripojiteľnosti v rámci členských štátov a medzi nimi, ako aj medzi EÚ a tretími krajinami.

3. Zavádzanie prevádzkových digitálnych platforiem pre dopravnú alebo energetickú infraštruktúru optimalizáciou využívania energie informačných a komunikačných technológií (IKT) a znížením jej vplyvu na životné prostredie. Tieto operačné digitálne platformy budú vychádzať z existujúcich a vznikajúcich európskych dátových infraštruktúr, cloud computingu a edge computingu a infraštruktúr pripojiteľnosti financovaných z programu Digitálna Európa a programu Horizont Európa a integrovať sa do nich.

Druhý pracovný program NPE v oblasti digitálnych technológií má takisto pomôcť stimulovať konkurencieschopnosť európskeho digitálneho ekosystému s cieľom riešiť kritické geopolitické a geoekonomické výzvy, na ktoré sa okrem iného poukazuje v bielej knihe Ako zvládnuť potreby digitálnej infraštruktúry Európy?. Cieľom NPE – Digitalizácia je takisto zvýšiť kapacitu, bezpečnosť a odolnosť digitálnych chrbticových sietí, najmä podmorských káblov. Okrem toho prispeje k mobilizácii verejných a súkromných zdrojov na riešenie nedostatku investícií, ktorý bráni zavádzaniu vysokovýkonných sietí nevyhnutných na zavádzanie pokročilých technológií občanmi a podnikmi.

SR: Verejné nabíjacie stanice

Výstavba verejných nabíjacích staníc pre elektromobily na Slovensku podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) mierne spomalila. Dôvodom je najmä nízky počet elektromobilov na našich cestách, čo znamená aj nižšiu mieru využitia nabíjačiek. Počet verejných nabíjacích bodov ku koncu septembra dosiahol 2 223 konektorov v 884 lokalitách, pričom celkový inštalovaný výkon vzrástol na 107 562 kW. Slovensko sa prvýkrát objavilo v pravidelnom hodnotení pripravenosti jednotlivých krajín na prechod k elektromobilite – tzv. index eReadiness 2024. Z 27 hodnotených krajín je od nás horšia len Južná Afrika. Dôvodom takéhoto hodnotenia však nie je primárne stav rozvoja nabíjacej infraštruktúry.

Spomalenie zaznamenané v poslednom kvartáli veľmi pravdepodobne súvisí aj s prípravami na budovanie nových staníc z Plánu obnovy a odolnosti: „Obidve výzvy pre firmy a samosprávy, spolu v objeme viac ako 16 miliónov eur, sú aktuálne už konečne vo fáze, kedy by sa mohla začať výstavba prvých verejných staníc z týchto zdrojov. Pevne verím, že sa to odrazí na pozitívnych výsledkoch najneskôr v druhom polroku 2025 a opäť sa vrátime k silnejšiemu rastu,“ dodáva Patrik Križanský. Zároveň začala aktívna príprava lokalít na prevádzku rýchlonabíjacích parkov na diaľniciach, čo je absolútna nevyhnutnosť pre pocit komfortu pri jazdách na dlhšie trasy. Slovensko sa zaviazalo, že ich vybudujeme do polovice roka 2026, s výstavbou sú však spojené investície do posilnenia distribučných sústav vo vybraných lokalitách (diaľničných odpočívadlách).

Index eReadiness 2024 od PwC je nástroj na meranie pripravenosti krajín na prechod na elektromobilitu a vypočítava sa na základe 14 kľúčových ukazovateľov, zoskupených do štyroch hlavných kategórií: vládne stimuly, infraštruktúra, ponuka a dopyt. Slovensko by tu mohlo dosiahnuť lepšie výsledky už na budúci rok. Vláda a parlament v rámci balíčka ekonomických zákonov nedávno prijala opatrenie, vďaka ktorému bude využívanie elektromobilov vo firmách výhodnejšie pre zamestnancov aj zamestnávateľov.