EU: Vzdelanosť klesá

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2024, ktorý predstavila Európska komisia pri príležitosti Dňa vzdelávania o klíme, podrobne dokumentuje vývoj základných zručností mladých Európanov v jednotlivých členských štátoch. Venuje sa aj vzdelávaniu zameranému na udržateľnosť. Väčšina vzdelávacích systémov v členských štátoch Európskej únie už začala podporovať školy pri zavádzaní témy udržateľného rozvoja do výučby. Celkové skóre v čítaní, matematike a prírodných vedách u 15-ročných žiakov v celej únii dosiahlo historicky najnižšie hodnoty. Zatvorenie škôl počas pandémie COVID-19 len urýchlilo klesajúce trendy. Každý tretí študent nezvláda základné matematické výpočty a každý štvrtý má vážne problémy s čítaním a prírodnými vedami. Analýza zároveň ukazuje, že mladí ľudia zo sociálne znevýhodneného prostredia majú až šesťnásobne vyššiu pravdepodobnosť slabého výkonu v porovnaní s ich rovesníkmi.

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy Slovensko

Učenie sa zamerané na udržateľnosť

• Ciele súvisiace s udržateľnosťou sú vo veľkej miere zakotvené v aktualizovanej stratégii globálneho vzdelávania na roky 2025 – 2030, ktorú vláda prijala v septembri 2024.

• V medzinárodnej štúdii o občianskom vzdelávaní a výchove k občianstvu (ICCS) z roku 2022 sa poukázalo na nedostatky pri vykonávaní politík, pokiaľ ide o učenie sa zamerané na udržateľnosť.

• Udržateľnosť je vo všeobecnosti súčasťou počiatočného vzdelávania učiteľov a kontinuálneho profesijného rozvoja.

• Monitorovanie uplatňovania udržateľnosti v školách by sa mohlo posilniť.

Vzdelávanie a starostlivosť v rannom detstve

•  Kapacita VSRD sa na Slovensku zlepšuje a prebiehajú ambiciózne reformy.

•  Slovensko má najnižšiu mieru zápisu detí do 3 rokov do VSRD v EÚ.

• Nedostatočná atraktívnosť učiteľského povolania a nedostatok kvalifikovaných a motivovaných učiteľov ovplyvňujú kvalitu poskytovania VSRD.

Školské vzdelávanie

• Približne tretina žiakov zo Slovenska nemá minimálnu úroveň znalostí v matematike, čítaní a prírodných vedách, čo môže mať negatívny vplyv na budúce zručnosti pre konkurencieschopné hospodárstvo.

• Znížili sa aj najlepšie výsledky a v čítaní patria k najnižším v EÚ.

• Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšími rozdielmi vo výsledkoch v závislosti od sociálno-ekonomického prostredia žiakov, čo poukazuje na problémy v oblasti rovnosti a kvality v systéme vzdelávania a odbornej prípravy.

• Okrem toho slovenský vzdelávací systém vykazuje znaky včasného sledovania a zoskupovania žiakov podľa ich schopností.

• Pohoda žiakov v škole, duševné zdravie a vzťahy s ostatnými ovplyvňujú študijné výsledky.

• Jeden z piatich študentov uviedol, že sa často stretáva so šikanovaním, ktoré postihuje žiakov bez ohľadu na sociálno-ekonomické charakteristiky ich školy.

• Zhoršujúce sa výsledky v programe PISA 2022 možno len čiastočne pripísať zatváraniu škôl a dištančnému učeniu sa počas pandémie.

• Vo februári 2024 predložilo ministerstvo školstva na verejnú diskusiu návrh realizačného plánu na roky 2024 – 2026, ktorým sa aktualizuje národný program rozvoja výchovy a vzdelávania.

Odborné vzdelávanie a príprava (OVP)

• Slovensko má pomerne rozsiahly sektor OVP, ktorý predstavuje silný pilier vzdelávacieho systému.

• Programy OVP, ktoré neposkytujú žiadne ďalšie možnosti vzdelávania, boli zrušené, čím sa zvýšila priepustnosť sústav vzdelávania.

• Slovensko sa snaží zlepšiť kvalitu OVP aj s podporou fondov EÚ.

• Ďalej by sa mohol preskúmať potenciál OVP na zlepšenie situácie dlhodobo nezamestnaných, ľudí s nízkou kvalifikáciou a znevýhodnených skupín prostredníctvom zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie.

Vysokoškolské vzdelanie

• Miera dosiahnutého terciárneho vzdelania sa za posledné desaťročie výrazne zvýšila.

• Miera mobility absolventov na Slovensku je vyššia ako priemer EÚ.

• Z programu obnovy a odolnosti sa podporujú reformy zamerané na zlepšenie kvality vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom zavedenia financovania založeného na výkonnosti.

Vzdelávanie dospelých

• Účasť na vzdelávaní dospelých sa na Slovensku zlepšila.

• Dlho očakávaný zákon o vzdelávaní dospelých má byť prijatý v septembri 2024, účinnosť nadobudne v januári 2025.

• Na odstránenie rozdielov v kvalifikácii medzi dostupnou pracovnou silou a požiadavkami trhu práce je nevyhnutné zamerať sa najmä na skupiny s nižšou kvalifikáciou.

SR: Ceny nehnuteľností opäť vyššie

Byty a domy na Slovensku podľa štatistického úradu už druhý štvrťrok po sebe zdraželi. Počas leta sa medziročný rast zrýchlil na viac ako 6 %, medzikvartálne zdražovanie dosiahlo takmer 3 %. Staršie nehnuteľnosti rástli oveľa rýchlejšie než novostavby. Rast cien sa vyhol len dvom z ôsmich krajov Slovenska. V dlhodobom porovnaní (s priemerom roka 2010 - bázický index) boli v 3. štvrťroku 2024 ceny nehnuteľností vyššie o 89,5 %.

Realizačné ceny nehnuteľností na Slovensku sa v 3. štvrťroku 2024 medzikvartálne zvýšili v priemere o 2,9 %. Tempo zdražovania sa udržalo na približne rovnakej úrovni ako v jarných mesiacoch (počas 2. štvrťroka 2024). Aktuálny nárast cien sa prejavil pri oboch typoch nehnuteľností. Kým na jar dynamickejšie rástli ceny nových nehnuteľností, v lete nabralo na rýchlosti naopak zdražovanie existujúcich nehnuteľností. Ceny novostavieb v 3. štvrťroku stúpli oproti druhému kvartálu len o 0,8 %, existujúce nehnuteľnosti o 3,3 %. Nárast priemerných cien všetkých nehnuteľností bol zaznamenaný v 6 z 8 slovenských krajov, v poklese zotrvali len ceny bytov a domov v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Najdynamickejšie zdražovanie na úrovni 7 % sa prejavilo v Bratislavskom kraji. V ostatných krajoch sa priemerné zvýšenie cien oboch typov nehnuteľností pohybovalo od 0,2 % v Trenčianskom kraji po 4,2 % nárast v Prešovskom kraji. Najdynamickejšie regionálne zdraženie exitujúcich nehnuteľností sa prejavilo v Bratislavskom kraji (o 7,7%) a novostavby najviac zdraželi v Trenčianskom kraji (o 4,9%). Vo vybraných regiónoch SR ceny v porovnaní s predošlým štvrťrokom aj klesali. Pri existujúcich nehnuteľnostiach to bolo v 3 krajoch - Nitrianskom, Banskobystrickom a Trenčianskom kraji a nové nehnuteľnosti zlacneli v 2 krajoch - Nitrianskom a Banskobystrickom kraji.

V medziročnom porovnaní sa zdražovanie nehnuteľností na Slovensku zdynamizovalo, v priemere sa v 3. štvrťroku 2024 domy a byty predávali drahšie o 6,2 %. V druhom kvartáli tohto roka bol nárast na úrovni 4 %. Výsledok výraznejšie ovplyvnilo zvýšenie cien existujúcich nehnuteľností, ktoré boli aktuálne drahšie ako pred rokom o 6,6 %, zatiaľ čo nové nehnuteľnosti zdraželi o 4,1 %. Ceny nehnuteľností určených na bývanie medziročne vzrástli v 6 z 8 krajov SR. Súčasne v 2 krajoch byty a domy v priemere zlacneli, a to v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. V obidvoch týchto krajoch klesli alebo zostali takmer nezmenené ceny existujúcich aj nových nehnuteľností. Z hľadiska regionálneho vývoja najvýraznejší nárast, až o 21 %, zaznamenal Žilinský kraj, a to predovšetkým zásluhou zdražovania starších nehnuteľností. Ich ceny boli takmer o štvrtinu vyššie ako pred rokom. Nové nehnuteľnosti v tomto regióne stúpli o 9 %. Na druhom mieste sa umiestnil Košický kraj s medziročným rastom cien o 8,6 %. Ceny starších nehnuteľností tu medziročne vzrástli o vyše 9 % a nové nehnuteľnosti o viac ako 6 %. Na treťom mieste podľa tempa rastu cien bol Bratislavský kraj so 6 % priemerných nárastom cien. Existujúce aj nové nehnuteľnosti sa v regióne okolo hlavného mesta predávali drahšie ako pred rokom o vyše 5 %.

Vianoce 2024: Darčeky od 150 do 300 eur

Takúto sumu plánuje minúť viac ako tretina Slovákov na tohtoročné vianočné darčeky. Na porovnanie, susedia Česi budú mať Vianoce o niečo štedrejšie, keďže najviac z nich dá na darčeky v prepočte od 200 do 400 eur. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre spoločnosť Home Credit, väčšina Slovákov nakupuje veci pre blízkych pod stromček v e-shopoch, štvrtina naopak skôr preferuje kamenné predajne. Najviac ľudí zháňa časť darčekov v zľave a druhú časť za bežnú cenu, no je tu 15 percent takých, čo vyslovene všetky kupujú len vo výpredajoch. TOP 5 vianočných darčekov Slovákov tvorí oblečenie, kozmetika, hračky, knihy a elektronika.

Celková suma, ktorú dá najviac Slovákov (36 %) za všetky vianočné darčeky, sa pohybuje v rozmedzí od 150 do 300 eur. O niečo menej – 100 až 150 eur, minie 13 % a s výdavkami do 100 eur sa chce zmestiť rovnako 13 % opýtaných. Na druhej strane, je tu pätina ľudí (21 %), ktorí si dovolia dať za darčeky od 300 do 500 eur a 7 % sa dostane s týmito výdavkami na úroveň od 500 do 1 000 eur. Maximálny limit na darčeky v sume do 100 eur majú najčastejšie mladí ľudia vo veku od 18 do 26 rokov (25 %). Naopak, s útratou nad 300 eur počítajú najčastejšie domácnosti s mesačným príjmom 2 000 eur (44 percent). Vyzerá to tak, že susedia Česi budú mať Vianoce o čosi štedrejšie. Najviac z nich (32 %) minie za darčeky v prepočte od približne 200 do 400 eur. V ČR je priemerná mesačná mzda v hospodárstve vyše 1 830 eur, no na Slovensku 1 520 eur. Životná úroveň viacerých Slovákov núti k tomu, aby aj vianočné darčeky nakupovali v zľavách, no pre mnohých to zase nie je podstatné. Najviac je takých (54 %), ktorí zháňajú časť darčekov v zľave a druhú časť za bežnú cenu. Pätina ich kupuje vo výpredaji len vtedy, ak naň náhodou narazia a 9 % respondentov zľavy nijako neovplyvňujú. Je tu však 15 % ľudí, ktorí vyberajú všetky darčeky iba za akciové ceny. Zámer nakupovať darčeky len v zľavách deklarujú častejšie ľudia s čistým osobným príjmom do 600 eur (23 %), vo veku 18 – 26 rokov (22 %), z východného Slovenska (20 %) a so základným vzdelaním (35 %).

A čo si nájdu ľudia na Slovensku najčastejšie pod vianočným stromčekom? V prípade presnej polovice populácie to bude oblečenie. Tesne za ním je kozmetika (49 %), nasledujú hračky (40 %), knihy (39 %), elektronika (24 %), hotovosť (23 %), poukážky (18 %), darčekové balíčky (17 %), športové vybavenie (16 %), zážitky (12 %), šperky a hodinky (10 %), jedlo (7 %) a dovolenka (5 %). Jeden zo sto sa môže tešiť na živý darček v podobe domáceho zvieratka. Z roka na rok pribúda ľudí, ktorí nakupujú darčeky prostredníctvom e-shopov. Najviac je takých (46 %) , ktorí väčšinu kúpia práve v internetovom obchode a zbytok v kamenných predajniach. Na druhej strane, iba v klasických obchodoch darčeky zháňa 9 % a iba v e-shopoch štyria zo sto opýtaných. Treba ale pripomenúť, že každoročne rastie i počet pokusov o čoraz sofistikovanejšie podvody. Odporúčajú sa preto nákupy v overených e-shopoch. Najbezpečnejšie sú platby pri európskych e-shopoch, pretože tieto platby sú zabezpečené silným dvojfaktorovým overením klienta. Takúto ochranu však nemusia mať e-shopy mimo Európy. Najbezpečnejšou formou úhrady platieb sú kreditné a debetné karty. Určite je však vhodné neukladať si údaje o platobnej karte v internetovom obchode pre ďalšie nákupy.

Ako naložiť s nechcenými darčekmi? Počas každého Štedrého večera sa pri rozbaľovaní darčekov bežne stáva, že kupujúci sa jednoducho netrafia do vkusu či veľkosti obdarovaných. V takom prípade prichádza na rad riešenie citlivej situácie – čo s tým urobiť? Ako ukázal prieskum pre Home Credit, najviac je takých, ktorí si darček nechajú a nič nepovedia (40 %). Pre pätinu respondentov „žiadny darček nie je nevhodný“ a 16 % si ho neskôr vymení za iný. Sú tu však aj 4 % ľudí, ktorým „sa to nemôže stať, lebo si darček vyberajú sami“.