Elektromobil alebo klasika?

Výsledky troch najnovších medzinárodných štúdií, ktoré sa venovali analýze emisného vplyvu celého životného cyklu vozidiel od ťažby surovín a výroby cez používanie až po ich recykláciu, sa zhodujú na tom, že batériové elektromobily (BEV) majú oproti spaľovákom (ICE) výrazne nižšiu emisnú stopu – úspora môže už dnes dosiahnuť až 74 %. Tvrdenie, že elektromobily sú pre životné prostredie rovnako zlé alebo dokonca horšie ako spaľováky, je teda na základe týchto vedeckých zistení podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) nepravdivé.

Konkrétne ide o štúdiu spoločnosti Ricardo pre Medzinárodnú automobilovú federáciu (FIA), ďalej report Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT) a napokon štúdiu Ekologický vplyv vozidiel, ktorá vznikla na pôde Vysokého učenia technického v Brne (VUT). Autorský tím vedený slovenským výskumníkom sa v analýze sústredil na špecifické podmienky krajín V4 a prináša cenné údaje o regionálnych ekologických dopadoch elektromobilov. Štúdia zdôrazňuje zásadný vplyv tzv. energetického mixu jednotlivých krajín na to, aký významný je ekologický prínos prechodu na elektromobil. Kým v Poľsku, kde sa väčšina elektrickej energie vyrába z uhlia, sa reálny ekologický prínos dosiahne až po prejdení 50 tisíc kilometrov, Slovensko s prevažujúcim podielom jadrovej a obnoviteľnej energie exceluje vďaka výrazne nižším emisiám počas prevádzky BEV. Zistenia VUT potvrdzujú, že BEV majú v porovnaní s ICE na Slovensku emisnú stopu nižšiu o 60 až 70 %. Po slovenských cestách tak stačí prejsť s elektromobilom len 23 tisíc kilometrov, aby sa „vymazali“ emisie navyše, vytvorené pri výrobe batérie pre elektromobil.

Okrem štúdie z Brna analyzovala SEVA aj najnovšie zahraničné reporty, ktoré takisto potvrdzujú výrazne nižšiu uhlíkovú stopu BEV v porovnaní s ICE. Podľa reportu Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT) sú emisie skleníkových plynov pri BEV až o 74 % nižšie oproti ICE, zatiaľ čo štúdia vypracovaná spoločnosťou Ricardo pre FIA prišla k záveru, že BEV v Európe znižujú emisie o 63 % a do roku 2050 môže pokles dosiahnuť až 80 %.

Aktuálne: Nedostatočná kyberbezpečnosť

Inteligentné zariadenia na Slovensku používajú najmä domácnosti so študentmi. Respondenti v prieskume agentúry AKO pre Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti potvrdili najmä využívanie mobilov s prístupom k internetu (91,5%), pričom v domácnostiach narástol tiež počet inteligentných televízorov (61,7%). Vzrástol aj počet hodín trávených používaním mobilného telefónu – na viac než 6 hodín denne. Medzi najčastejšie zdieľané zariadenia s ostatnými členmi rodiny patrí pracovný notebook: až 28% opýtaných zdieľa s rodinou pracovný prenosný počítač a takmer 32% respondentov zdieľa pracovné tablety. Súkromný mobilný telefón však naopak nezdieľa až 84,9% opýtaných.

Polovica opýtaných uviedla, že majú len základné digitálne zručnosti (kopírovanie, mazanie súborov, posielanie mailov). Tie však môžu priamo súvisieť aj so správaním v zamestnaní, kde pokiaľ zamestnávateľ pri práci s dátami vyžaduje náročnejšie úkony, môže sa stretnúť s ich neporozumením a vytvára sa tak potencionálny priestor pre útočníka. Iba 8,5 % opýtaných totiž pozná metódy šifrovania informácií, ochrany dát a ich zabezpečeného prenosu. Odborníci zároveň upozorňujú, že ľudia majú pri otázkach tohto typu tendenciu svoje schopnosti nadhodnocovať. Z výsledkov prieskumu ďalej vyplýva nárast obavy z umelej inteligencie. Medziročne totiž narástol percentuálny podiel ľudí, ktorí sa AI obávajú z 39,4% na 50,5%.

Najčastejšie uvádzaným poznaným výrazom je SPAM – stretlo sa s ním vyše 90 % opýtaných. Za ním nasleduje CLOUD, ktorý poznajú dve tretiny opýtaných. Viac ako tretina však uvádza, že nikdy nepočula termín malvér, autentifikácia a phishing. Takmer dve tretiny opýtaných uviedlo, že používajú aspoň základné opatrenia na zlepšenie kyberbezpečnosti – antivírus (67,2 %), zabezpečenie zariadení heslom (70 %), aktualizácie zariadení a aplikácií (60,8 %). Svoje dáta zálohuje viac ako tretina respondentov. Oproti minulému roku sa zvýšilo percento ľudí používajúcich heslá a rovnako sa zvýšil počet ľudí, ktorí svoje dáta zálohujú. Najmladší (do 33 rokov) používajú nadpriemerne silnejšie opatrenia, t.j. uplatňujú vyššiu úroveň „kybernetickej hygieny“ ako skôr narodení. Mladšie generácie majú vo všeobecnosti prirodzenejšie digitálne zručnosti a prejavujú vyššie povedomie o IKT a kybernetickej bezpečnosti. Až dve tretiny rodičov deti v digitálnom svete vôbec nekontroluje. Z 30,7 % opýtaných, ktorí deti kontrolujú, uviedlo len 39,3 % využívanie monitorovacieho režimu (tzn. kontrola navštevovaného obsahu) a 25,9 % reštriktívny režim (tzn. obmedzenie času a aktivít dieťaťa), pričom kombinovaný režim uviedlo 33,9 %. Pri porovnaní s totožným prieskumom verejnej mienky z roku 2023 ide o pokles kontroly detí zo strany rodičov.

Najmenej overujeme informácie z novín a časopisov (62,9 %), tlačových agentúr (62,4%) a televízneho spravodajstva (62,3 %). Kritickejšie pristupujú opýtaní k zdieľaným informáciám na sociálnych sieťach. Odpoveď „overujem vždy“ však uviedlo len 16,1%. Len pätina ľudí si overuje generický obsah na sociálnych sieťach. Polovica opýtaných ľudí považuje zdieľaný obsah na sociálnych sieťach automaticky za pravdivý.

EU: Vzdelanosť klesá

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2024, ktorý predstavila Európska komisia pri príležitosti Dňa vzdelávania o klíme, podrobne dokumentuje vývoj základných zručností mladých Európanov v jednotlivých členských štátoch. Venuje sa aj vzdelávaniu zameranému na udržateľnosť. Väčšina vzdelávacích systémov v členských štátoch Európskej únie už začala podporovať školy pri zavádzaní témy udržateľného rozvoja do výučby. Celkové skóre v čítaní, matematike a prírodných vedách u 15-ročných žiakov v celej únii dosiahlo historicky najnižšie hodnoty. Zatvorenie škôl počas pandémie COVID-19 len urýchlilo klesajúce trendy. Každý tretí študent nezvláda základné matematické výpočty a každý štvrtý má vážne problémy s čítaním a prírodnými vedami. Analýza zároveň ukazuje, že mladí ľudia zo sociálne znevýhodneného prostredia majú až šesťnásobne vyššiu pravdepodobnosť slabého výkonu v porovnaní s ich rovesníkmi.

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy Slovensko

Učenie sa zamerané na udržateľnosť

• Ciele súvisiace s udržateľnosťou sú vo veľkej miere zakotvené v aktualizovanej stratégii globálneho vzdelávania na roky 2025 – 2030, ktorú vláda prijala v septembri 2024.

• V medzinárodnej štúdii o občianskom vzdelávaní a výchove k občianstvu (ICCS) z roku 2022 sa poukázalo na nedostatky pri vykonávaní politík, pokiaľ ide o učenie sa zamerané na udržateľnosť.

• Udržateľnosť je vo všeobecnosti súčasťou počiatočného vzdelávania učiteľov a kontinuálneho profesijného rozvoja.

• Monitorovanie uplatňovania udržateľnosti v školách by sa mohlo posilniť.

Vzdelávanie a starostlivosť v rannom detstve

•  Kapacita VSRD sa na Slovensku zlepšuje a prebiehajú ambiciózne reformy.

•  Slovensko má najnižšiu mieru zápisu detí do 3 rokov do VSRD v EÚ.

• Nedostatočná atraktívnosť učiteľského povolania a nedostatok kvalifikovaných a motivovaných učiteľov ovplyvňujú kvalitu poskytovania VSRD.

Školské vzdelávanie

• Približne tretina žiakov zo Slovenska nemá minimálnu úroveň znalostí v matematike, čítaní a prírodných vedách, čo môže mať negatívny vplyv na budúce zručnosti pre konkurencieschopné hospodárstvo.

• Znížili sa aj najlepšie výsledky a v čítaní patria k najnižším v EÚ.

• Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšími rozdielmi vo výsledkoch v závislosti od sociálno-ekonomického prostredia žiakov, čo poukazuje na problémy v oblasti rovnosti a kvality v systéme vzdelávania a odbornej prípravy.

• Okrem toho slovenský vzdelávací systém vykazuje znaky včasného sledovania a zoskupovania žiakov podľa ich schopností.

• Pohoda žiakov v škole, duševné zdravie a vzťahy s ostatnými ovplyvňujú študijné výsledky.

• Jeden z piatich študentov uviedol, že sa často stretáva so šikanovaním, ktoré postihuje žiakov bez ohľadu na sociálno-ekonomické charakteristiky ich školy.

• Zhoršujúce sa výsledky v programe PISA 2022 možno len čiastočne pripísať zatváraniu škôl a dištančnému učeniu sa počas pandémie.

• Vo februári 2024 predložilo ministerstvo školstva na verejnú diskusiu návrh realizačného plánu na roky 2024 – 2026, ktorým sa aktualizuje národný program rozvoja výchovy a vzdelávania.

Odborné vzdelávanie a príprava (OVP)

• Slovensko má pomerne rozsiahly sektor OVP, ktorý predstavuje silný pilier vzdelávacieho systému.

• Programy OVP, ktoré neposkytujú žiadne ďalšie možnosti vzdelávania, boli zrušené, čím sa zvýšila priepustnosť sústav vzdelávania.

• Slovensko sa snaží zlepšiť kvalitu OVP aj s podporou fondov EÚ.

• Ďalej by sa mohol preskúmať potenciál OVP na zlepšenie situácie dlhodobo nezamestnaných, ľudí s nízkou kvalifikáciou a znevýhodnených skupín prostredníctvom zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie.

Vysokoškolské vzdelanie

• Miera dosiahnutého terciárneho vzdelania sa za posledné desaťročie výrazne zvýšila.

• Miera mobility absolventov na Slovensku je vyššia ako priemer EÚ.

• Z programu obnovy a odolnosti sa podporujú reformy zamerané na zlepšenie kvality vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom zavedenia financovania založeného na výkonnosti.

Vzdelávanie dospelých

• Účasť na vzdelávaní dospelých sa na Slovensku zlepšila.

• Dlho očakávaný zákon o vzdelávaní dospelých má byť prijatý v septembri 2024, účinnosť nadobudne v januári 2025.

• Na odstránenie rozdielov v kvalifikácii medzi dostupnou pracovnou silou a požiadavkami trhu práce je nevyhnutné zamerať sa najmä na skupiny s nižšou kvalifikáciou.

SR: Ceny nehnuteľností opäť vyššie

Byty a domy na Slovensku podľa štatistického úradu už druhý štvrťrok po sebe zdraželi. Počas leta sa medziročný rast zrýchlil na viac ako 6 %, medzikvartálne zdražovanie dosiahlo takmer 3 %. Staršie nehnuteľnosti rástli oveľa rýchlejšie než novostavby. Rast cien sa vyhol len dvom z ôsmich krajov Slovenska. V dlhodobom porovnaní (s priemerom roka 2010 - bázický index) boli v 3. štvrťroku 2024 ceny nehnuteľností vyššie o 89,5 %.

Realizačné ceny nehnuteľností na Slovensku sa v 3. štvrťroku 2024 medzikvartálne zvýšili v priemere o 2,9 %. Tempo zdražovania sa udržalo na približne rovnakej úrovni ako v jarných mesiacoch (počas 2. štvrťroka 2024). Aktuálny nárast cien sa prejavil pri oboch typoch nehnuteľností. Kým na jar dynamickejšie rástli ceny nových nehnuteľností, v lete nabralo na rýchlosti naopak zdražovanie existujúcich nehnuteľností. Ceny novostavieb v 3. štvrťroku stúpli oproti druhému kvartálu len o 0,8 %, existujúce nehnuteľnosti o 3,3 %. Nárast priemerných cien všetkých nehnuteľností bol zaznamenaný v 6 z 8 slovenských krajov, v poklese zotrvali len ceny bytov a domov v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Najdynamickejšie zdražovanie na úrovni 7 % sa prejavilo v Bratislavskom kraji. V ostatných krajoch sa priemerné zvýšenie cien oboch typov nehnuteľností pohybovalo od 0,2 % v Trenčianskom kraji po 4,2 % nárast v Prešovskom kraji. Najdynamickejšie regionálne zdraženie exitujúcich nehnuteľností sa prejavilo v Bratislavskom kraji (o 7,7%) a novostavby najviac zdraželi v Trenčianskom kraji (o 4,9%). Vo vybraných regiónoch SR ceny v porovnaní s predošlým štvrťrokom aj klesali. Pri existujúcich nehnuteľnostiach to bolo v 3 krajoch - Nitrianskom, Banskobystrickom a Trenčianskom kraji a nové nehnuteľnosti zlacneli v 2 krajoch - Nitrianskom a Banskobystrickom kraji.

V medziročnom porovnaní sa zdražovanie nehnuteľností na Slovensku zdynamizovalo, v priemere sa v 3. štvrťroku 2024 domy a byty predávali drahšie o 6,2 %. V druhom kvartáli tohto roka bol nárast na úrovni 4 %. Výsledok výraznejšie ovplyvnilo zvýšenie cien existujúcich nehnuteľností, ktoré boli aktuálne drahšie ako pred rokom o 6,6 %, zatiaľ čo nové nehnuteľnosti zdraželi o 4,1 %. Ceny nehnuteľností určených na bývanie medziročne vzrástli v 6 z 8 krajov SR. Súčasne v 2 krajoch byty a domy v priemere zlacneli, a to v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. V obidvoch týchto krajoch klesli alebo zostali takmer nezmenené ceny existujúcich aj nových nehnuteľností. Z hľadiska regionálneho vývoja najvýraznejší nárast, až o 21 %, zaznamenal Žilinský kraj, a to predovšetkým zásluhou zdražovania starších nehnuteľností. Ich ceny boli takmer o štvrtinu vyššie ako pred rokom. Nové nehnuteľnosti v tomto regióne stúpli o 9 %. Na druhom mieste sa umiestnil Košický kraj s medziročným rastom cien o 8,6 %. Ceny starších nehnuteľností tu medziročne vzrástli o vyše 9 % a nové nehnuteľnosti o viac ako 6 %. Na treťom mieste podľa tempa rastu cien bol Bratislavský kraj so 6 % priemerných nárastom cien. Existujúce aj nové nehnuteľnosti sa v regióne okolo hlavného mesta predávali drahšie ako pred rokom o vyše 5 %.

Vianoce 2024: Darčeky od 150 do 300 eur

Takúto sumu plánuje minúť viac ako tretina Slovákov na tohtoročné vianočné darčeky. Na porovnanie, susedia Česi budú mať Vianoce o niečo štedrejšie, keďže najviac z nich dá na darčeky v prepočte od 200 do 400 eur. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre spoločnosť Home Credit, väčšina Slovákov nakupuje veci pre blízkych pod stromček v e-shopoch, štvrtina naopak skôr preferuje kamenné predajne. Najviac ľudí zháňa časť darčekov v zľave a druhú časť za bežnú cenu, no je tu 15 percent takých, čo vyslovene všetky kupujú len vo výpredajoch. TOP 5 vianočných darčekov Slovákov tvorí oblečenie, kozmetika, hračky, knihy a elektronika.

Celková suma, ktorú dá najviac Slovákov (36 %) za všetky vianočné darčeky, sa pohybuje v rozmedzí od 150 do 300 eur. O niečo menej – 100 až 150 eur, minie 13 % a s výdavkami do 100 eur sa chce zmestiť rovnako 13 % opýtaných. Na druhej strane, je tu pätina ľudí (21 %), ktorí si dovolia dať za darčeky od 300 do 500 eur a 7 % sa dostane s týmito výdavkami na úroveň od 500 do 1 000 eur. Maximálny limit na darčeky v sume do 100 eur majú najčastejšie mladí ľudia vo veku od 18 do 26 rokov (25 %). Naopak, s útratou nad 300 eur počítajú najčastejšie domácnosti s mesačným príjmom 2 000 eur (44 percent). Vyzerá to tak, že susedia Česi budú mať Vianoce o čosi štedrejšie. Najviac z nich (32 %) minie za darčeky v prepočte od približne 200 do 400 eur. V ČR je priemerná mesačná mzda v hospodárstve vyše 1 830 eur, no na Slovensku 1 520 eur. Životná úroveň viacerých Slovákov núti k tomu, aby aj vianočné darčeky nakupovali v zľavách, no pre mnohých to zase nie je podstatné. Najviac je takých (54 %), ktorí zháňajú časť darčekov v zľave a druhú časť za bežnú cenu. Pätina ich kupuje vo výpredaji len vtedy, ak naň náhodou narazia a 9 % respondentov zľavy nijako neovplyvňujú. Je tu však 15 % ľudí, ktorí vyberajú všetky darčeky iba za akciové ceny. Zámer nakupovať darčeky len v zľavách deklarujú častejšie ľudia s čistým osobným príjmom do 600 eur (23 %), vo veku 18 – 26 rokov (22 %), z východného Slovenska (20 %) a so základným vzdelaním (35 %).

A čo si nájdu ľudia na Slovensku najčastejšie pod vianočným stromčekom? V prípade presnej polovice populácie to bude oblečenie. Tesne za ním je kozmetika (49 %), nasledujú hračky (40 %), knihy (39 %), elektronika (24 %), hotovosť (23 %), poukážky (18 %), darčekové balíčky (17 %), športové vybavenie (16 %), zážitky (12 %), šperky a hodinky (10 %), jedlo (7 %) a dovolenka (5 %). Jeden zo sto sa môže tešiť na živý darček v podobe domáceho zvieratka. Z roka na rok pribúda ľudí, ktorí nakupujú darčeky prostredníctvom e-shopov. Najviac je takých (46 %) , ktorí väčšinu kúpia práve v internetovom obchode a zbytok v kamenných predajniach. Na druhej strane, iba v klasických obchodoch darčeky zháňa 9 % a iba v e-shopoch štyria zo sto opýtaných. Treba ale pripomenúť, že každoročne rastie i počet pokusov o čoraz sofistikovanejšie podvody. Odporúčajú sa preto nákupy v overených e-shopoch. Najbezpečnejšie sú platby pri európskych e-shopoch, pretože tieto platby sú zabezpečené silným dvojfaktorovým overením klienta. Takúto ochranu však nemusia mať e-shopy mimo Európy. Najbezpečnejšou formou úhrady platieb sú kreditné a debetné karty. Určite je však vhodné neukladať si údaje o platobnej karte v internetovom obchode pre ďalšie nákupy.

Ako naložiť s nechcenými darčekmi? Počas každého Štedrého večera sa pri rozbaľovaní darčekov bežne stáva, že kupujúci sa jednoducho netrafia do vkusu či veľkosti obdarovaných. V takom prípade prichádza na rad riešenie citlivej situácie – čo s tým urobiť? Ako ukázal prieskum pre Home Credit, najviac je takých, ktorí si darček nechajú a nič nepovedia (40 %). Pre pätinu respondentov „žiadny darček nie je nevhodný“ a 16 % si ho neskôr vymení za iný. Sú tu však aj 4 % ľudí, ktorým „sa to nemôže stať, lebo si darček vyberajú sami“.