Bankroty: Najviac dlžníkov z Košického a Bratislavského kraja

V novembri 2024 na Slovensku zbankrotovalo 589 dlžníkov. Po marci t. r., kedy zbankrotovalo 573 obyvateľov Slovenska, ide zatiaľ o druhý najnižší počet v tomto roku. V medzimesačnom porovnaní je to pokles o takmer 19 %. Najviac, až 101 dlžníkov, pochádzalo z Košického kraja, nasledoval Bratislavský kraj s 93 a Banskobystrický kraj s 87 občanmi. Najmenej dlžníkov (43) pochádzalo zo Žilinského kraja.

Vyššie zastúpenie mali už tradične muži, bolo ich 360, čiže viac ako 61 %. Zbankrotovaných žien bolo 229. Len 6 žien a 11 mužov mali vysokoškolské vzdelanie. Z analytických dát CRIF – Slovak Credit Bureau vyplýva, že dlhodobo najviac dlžníkov je v produktívnom veku, v novembri ich bolo najviac vo vekovom intervale 30 – 39 rokov, a to u oboch pohlaví, u mužov 30 %, u žien takmer 28 %. Ľudia bez domova tvorili viac ako 12 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov, čo bolo menej ako v posledných dvoch mesiacoch. Medzi zbankrotovanými dlžníkmi bolo aj 6 manželských párov a 14 ľudí s rodinnými väzbami.

Z 589 dlžníkov si v novembri formu konkurzu zvolilo 581 občanov, čo je viac ako 98 %. Zvyšných 8 ľudí sa rozhodlo pre splátkový kalendár. Z celkového množstva bankrotov bolo 547 vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov a 42 na majetok podnikateľov. Zároveň bolo pre nepoctivý zámer v novembri zrušené jedno oddlženie a do Registra diskvalifikácií pribudli z toho istého dôvodu štyria dlžníci. V novembri zároveň súdy zrušili 615 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach: z nich bolo 571 zrušených pre nedostatok majetku a 44 po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Financie: Stresujúci faktor

Podľa prieskumu 365.bank takmer štvrtina Slovákov tvrdí, že väčšinou dobre nespáva. Dôvodom sú okrem zdravia (38 %) aj finančné problémy, ktoré priznáva viac ako štvrtina dospelej populácie. Pätina sa potýka so vzťahovými problémami a zlá ekonomická situácia vytvára obavy približne desatine populácie. Zaujímavosťou pritom je, že kým komplikácie vo vzťahu uvádzalo ako dôvod horšieho spánku viac žien, zlú ekonomickú situáciu, či vojnu a neistú situáciu vo svete zas spomínali viac muži.

Na otázku, čo v súvislosti s financiami spôsobuje Slovákom najčastejšie stres a obavy, viac ako polovica tvrdí, že sú to práve náklady na život. V rebríčku ich dobieha nedostatočný príjem (41 %), nasleduje nedostatok úspor (20 %) a hypotéka (14 %). Prieskum 365.bank tiež ukázal, že až 41 % opýtaných, ktorí uviedli, že dobre nespávajú, nemá žiadnu finančnú rezervu. Celkovo pritom nemá finančný „vankúš“ v odporúčanej výške aspoň šiestich mesačných platov až dve tretiny populácie.

Jedným z dôvodov pritom môže skutočnosť, že ľudia na prostriedky, ktoré by mali slúžiť len na nečakané výdavky či udalosti, ako je strata zamestnania alebo práceneschnopnosť, pravidelne siahajú. Táto potreba môže súvisieť s vysokými výdavkami na život a spotrebu, akými sú rastúce ceny potravín, energií, liekov a podobne. Z prieskumu 365.bank tiež vyplynulo, že na „železné“ rezervy siaha pravidelne na týždennej alebo mesačnej báze tretina ľudí. Ďalšia štvrtina tak spraví každý kvartál. Podľa odborníkov je však lepšie optimalizovať výšku svojej spotreby, resp. mesačných nákladov, než ukrajovať z úspor. Uložiť ich na vkladový produkt s viazanosťou môže pomôcť na tieto prostriedky nesiahať.

EU: Podpora dekarbonizácie

Európska komisia oznámila dve nové výzvy s rozpočtom 3,4 miliardy EUR na urýchlenie zavádzania inovačných technológií dekarbonizácie v Európe vrátane batérií pre elektrické vozidlá. Zároveň spúšťa druhú aukciu Európskej vodíkovej banky s cieľom urýchliť výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov v Európskom hospodárskom priestore (EHP) s rozpočtom 1,2 miliardy EUR z fondov EÚ a vyše 700 miliónov EUR od troch členských štátov. Výzvy na predkladanie návrhov aj aukcie sú financované z inovačného fondu, pričom sa využívajú príjmy zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Výzva na predkladanie návrhov v oblasti batérií a aukcia vodíkovej banky budú zahŕňať aj osobitné kritériá odolnosti na ochranu Európy pred závislosťou od jediného dodávateľa.

Výzva na predkladanie návrhov v oblasti emisne neutrálnych technológií v hodnote 2,4 miliardy EUR (výzva IF24) podporuje projekty dekarbonizácie rôzneho rozsahu, ako aj projekty zamerané na výrobu komponentov pre energiu z obnoviteľných zdrojov, uskladňovanie energie, tepelné čerpadlá a výrobu vodíka. Projekty, ktoré sa sa budú posudzovať na základe ich potenciálu znížiť emisie skleníkových plynov, stupňa inovácie, vyspelosti projektu, opakovateľnosti a nákladovej efektívnosti. Členské štáty môžu po prvýkrát v rámci inovačného fondu doplniť výzvu IF 24 v oblasti emisnej neutrálnosti o vnútroštátne systémy financovania. Výzva vo výške 1 miliardy EUR na výrobu batériových článkov pre elektrické vozidlá (IF24 Battery) po prvýkrát podporí projekty, ktoré dokážu vyrábať inovatívne batériové články pre elektrické vozidlá alebo zavádzať inovačné výrobné techniky, procesy a technológie. Komisia a Európska investičná banka zároveň iniciovali nové partnerstvo na podporu investícií do odvetvia výroby batérií v EÚ. V rámci tohto partnerstva dôjde z Inovačného fondu k navýšeniu prostriedkov programu InvestEU o 200 miliónov EUR (úverová záruka) na podporu inovačných projektov v celom reťazci výroby batérií s cieľom riešiť výzvy v oblasti financovania tým, že sa v nasledujúcich troch rokoch umožnia ďalšie operácie EIB v oblasti rizikového dlhu.

Komisia spúšťa aj druhú aukciu v rámci Európskej vodíkovej banky prostredníctvom inovačného fondu (aukcia IF24). Z príjmov zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) sa vyčlení 1,2 miliardy EUR na podporu výrobcov vodíka kategorizovaného ako palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu (RFNBO) so sídlom v Európskom hospodárskom priestore (EHP). S rozpočtom zvýšeným o 400 miliónov EUR v porovnaní s prvou aukciou IF23 bude nová aukcia IF24 podporovať projekty výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov bez ohľadu na odvetvie, v ktorom sa bude spotrebúvať, s osobitným rozpočtom vo výške 1 miliardy EUR; ako aj výroba vodíka v rámci projektov s odberateľmi v námornom odvetví s vyčleneným rozpočtom 200 miliónov EUR.

Predkladatelia projektov v oblasti emisne neutrálnych technológií a výziev na predkladanie návrhov v oblasti batérií musia do 24. apríla 2025 do 17.00 hod. (SEČ) podať žiadosť v prípade oboch výziev v rámci inovačného fondu prostredníctvom portálu financovania a ponúk EÚ. Očakáva sa, že úspešní žiadatelia podpíšu dohody o grante do prvého štvrťroka 2026. Pokiaľ ide o aukciu obnoviteľného vodíka, uchádzači musia podať žiadosť prostredníctvom portálu EÚ pre financovanie a ponuky do 20. februára 2025. Úspešní uchádzači podpíšu dohody o grante do deviatich mesiacov od uzávierky výzvy. Komisia ponúka aj mechanizmus „aukcie ako služba“,ktorý členským štátom umožňuje financovať projekty, ktoré predložili ponuku v aukcii, ale neboli vybrané na podporu z inovačného fondu z dôvodu rozpočtových obmedzení.

Radíme: Nákupy na splátky

Stále častejšie môžu spotrebitelia naraziť na rozličné ponuky odložených platieb, rozložených platieb či nákupov na splátky. Niektoré vyskočia na spotrebiteľov pri výbere tovaru na webe predajcu, iné zase priamo v internetovom bankovníctve. Že ide o formu spotrebiteľského úveru však nemusí byť každému spotrebiteľovi úplne jasné, upozorňuje dTest.

Úver či pôžička sú klasicky poskytované bankou. Ak úver ponúka obchodník, označuje sa ako spotrebiteľský úver. Podľa zákona však pojem spotrebiteľský úver zahŕňa aj peňažnú pôžičku, odloženú platbu alebo inú obdobnú finančnú pomoc, teda odložené platby, rozložené platby či nákupy na splátky. Ich obsahom je totiž úver vo výške kúpnej ceny tovaru či hodnoty nákupu, či už si ho spotrebiteľ berie od predávajúceho alebo banky. Spotrebiteľ má povinnosť úver splácať v dohodnutých splátkach a zaplatiť úroky alebo iné poplatky. Ak by však bol úver dohodnutý úplne bez úrokov a poplatkov, alebo je v zmluve napríklad dohodnuté, že úver má byť splatený v lehote neprevyšujúcej tri mesiace, nejde už o spotrebiteľský úver v zmysle zákona. Rovnako však ako pri klasickom úvere hrozí sankcia, ak sa splátky včas nezaplatia. „Tie môžu mať pre spotrebiteľa vážne následky, najmä ak sa ocitol v zlej finančnej situácii. Vo chvíli, keď spotrebiteľ nedisponuje dostatkom peňazí ani na úhradu splátky, môže mu vzniknúť povinnosť zaplatiť navyše ešte zmluvnú pokutu, úroky z omeškania či náklady na výzvu na zaplatenie“, varuje Eduarda Hekšová. Niekedy je od spotrebiteľa požadované, aby namiesto jednotlivých splátok splatil celý dlh ihneď.

Spozornieť by mali spotrebitelia tiež pri internetových stránkach, ktoré vyzerajú veľmi výhodne a sľubujú jednoduché odloženie či rozloženie platieb bez úrokov. Ako výstražné znamenie môžu poslúžiť nekoherentné vety či hrúbky v texte spôsobené automatickým, strojovým prekladom. Pri takýchto ponukách je riziko, že samotná služba nebude dôveryhodná, alebo že ich poskytovanie služieb či zákaznícka podpora pre Slovensko nebude úplne spoľahlivá. Hoci na prvý pohľad vyzerajú výhodne, ak sa s platbou oneskoríte, môže vám byť okrem zákonných úrokov z omeškania naúčtovaná aj zmluvná pokuta a ďalšie poplatky. Dlhy sa môžu na seba nabaľovať ako snehová guľa a spotrebiteľovi hrozí, že skončí v dlhovej pasci. Dostať sa z takejto situácie môže byť postupom času ťažšie a ťažšie, čo platí najmä keď si spotrebiteľ vezme úver na splatenie iného dlhu. Riskuje totiž, že nebude schopný splatiť ani nový úver, opäť dostane sankcie za nesplácanie a dlhy budú pretrvávať. A čím je zadlženosť spotrebiteľa vyššia a horšia je jeho schopnosť dlhy splácať, tým drahšie a nevýhodnejšie pre neho bude brať si nové úvery.