Podľa indexu rodovej rovnosti z roku 2024, ktorý zostavuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), dosiahlo posilnenie postavenia žien pri hospodárskom rozhodovaní 57,6 bodu zo 100, čo je o 2,9 bodu viac ako v roku 2023. Od roku 2010 sa toto zastúpenie vo väčšine členských štátov EÚ zlepšilo, no sú medzi nimi veľké rozdiely a v niektorých pokrok stagnuje. Napríklad v krajinách so záväznými rodovými kvótami tvorili v roku 2024 ženy 39,6 % členov vrcholových orgánov najväčších kótovaných spoločností, zatiaľ čo v krajinách s miernymi opatreniami to bolo 33,8 % a v krajinách, ktoré neprijali žiadne opatrenia, len 17 %.
Dnes už členské štáty musia mať pravidlá smernice transponované do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Ide o najmä o:
• konkrétne záväzné opatrenia pri výberových konaniach na členov predstavenstva s transparentnými a rodovo neutrálnymi kritériami,
• pravidlo uprednostnenia kandidáta nedostatočne zastúpeného pohlavia, ak sú kandidáti oboch pohlaví rovnako kvalifikovaní,
• odtajnenie kvalifikačných kritérií, ak o to požiada neúspešný uchádzač,
• individuálne záväzky kótovaných spoločností dosiahnuť rodovú rovnováhu medzi výkonnými riadiacimi pracovníkmi,
• podávanie správ o zložení vrcholových orgánov a prípadných prekážkach splnenia cieľa smernice, ako aj o náležitých protiopatreniach,
• účinné, primerané a odrádzajúce sankcie pre spoločnosti, ktoré si neplnia povinnosti spojené s transparentnosťou výberových konaní a podávaním správ. Súčasťou sankcií, určovaných členskými štátmi, môžu byť pokuty a vyhlásenie neplatnosti alebo zrušenie vymenovania sporných riadiacich pracovníkov.
• V smernici sa od členských štátov zároveň vyžaduje, aby uverejnili zoznam spoločností, ktoré dosiahli ciele rodovej rovnováhy, a aby menovali aspoň jeden orgán, ktorý bude propagovať, analyzovať, monitorovať a podporovať rodovú rovnováhu vo vrcholových orgánoch.