Podľa výskumu Digitálne spoločnosti internet na Slovensku za posledných 12 mesiacov takmer neustále využíva 40 % dospelej populácie a 30 % niekoľkokrát denne. Naopak 16,5 % dospelých na Slovensku internet počas tohto obdobia nevyužilo ani raz. Pre väčšinu ide o vedomé rozhodnutie – internet nepoužívajú, keďže ho nepovažujú za dôležitý či užitočný, nepohodlne sa im používa, nehodí sa k ich veku alebo je pre nich finančne nedostupný. Len menšia časť uviedla ako dôvod nedostupnosť internetu, slabé pripojenie či obavy o bezpečnosť a súkromie. Nerovný prístup k digitálnym technológiám, tzv. digitálna priepasť (digital divide), môže vytvárať nové nerovnosti, a tak ešte zvyšovať existujúce nerovnosti a sociálne rozdiely. Zistené odpovede dokazujú, že fenomén digitálnej priepasti je prítomný aj na Slovensku. Potvrdzuje to aj demografický profil ľudí, ktorí v posledných 12 mesiacoch internet nepoužili – ide najmä o staršie ženy s nižším vzdelaním, dôchodcov, dlhodobo chorých, osoby na invalidnom dôchodku či ľudí, ktorí sa sami zaraďujú do nižších sociálnych vrstiev. V tejto skupine majú vyššie zastúpenie aj príslušníci a príslušníčky národnostných či etnických minorít a obyvateľstvo vidieckych oblastí. Z hľadiska rodinného stavu prevažujú vdovy a vdovci.
Takmer polovica respondentov (44 %) vníma zodpovednosť za ochranu osobných údajov na internete ako individuálnu záležitosť samotných používateľov, ďalších 32 % ju pripisuje internetovým firmám, ktoré tieto údaje spravujú, zatiaľčo len pätina respondentov a respondentiek sa domnieva, že regulácia by mala byť v rukách vlády. Až 81 % opýtaných vníma technológie ako spôsob na uľahčenie života, 15 % k nim zaujíma neutrálny postoj a len 4 % ich hodnotí negatívne. Zaujímavé je, že práve medzi tými, ktorí sú voči technologickému rozvoju skeptickí, si takmer polovica z nich myslí (47 %), že za ochranu osobných údajov by mala zodpovedať vláda. Napriek deklarovanému dôrazu na osobnú zodpovednosť naznačuje správanie používateľov často opak. Väčšina nečíta obchodné podmienky on-line služieb, v ktorých sú uvedené aj pravidlá spracovania osobných údajov. A aj tí, ktorí si ich prečítajú, im často úplne nerozumejú. Napriek tomu až 75 % slovenských respondentov v prieskume uviedlo, že by svoje osobné údaje súkromným spoločnostiam výmenou za služby neposkytlo. Tento rozpor môže súvisieť s tzv. paradoxom súkromia (privacy paradox) – fenoménom, pri ktorom ľudia síce verbálne zdôrazňujú dôležitosť ochrany súkromia, no v praxi svoje údaje poskytnú, ak ich o to požiada konkrétna on-line služba.
V rámci tzv. on-line populácie zažilo nejaký druh elektronického obťažovania 19 % respondentov a respondentiek. Teda takmer každý piaty človek z tých, ktorí využívajú internet, zažije v on-line prostredí nejaký typ urážlivého správania, ktoré ho ohrozuje alebo znepokojuje (napr. urážanie, sexuálne obťažovanie, kyberšikanu, on-line špehovanie, šírenie osobných informácií, krádež identity, atď.). Viac ako štvrtina dospelých ľudí na Slovensku zároveň tvrdí, že poznajú niekoho iného, kto zažil on-line obťažovanie (26,8 %). Viac ako dve pätiny obyvateľov zase uvádzajú, že on-line obťažovanie nezažili a zároveň o žiadnej osobe, ktorá by ho zažila, nevedia (61 %). Zásadná súvislosť sa prejavuje medzi intenzitou zapojenia do politických diskusií na sociálnych sieťach a pravdepodobnosťou zažitia on-line obťažovania. Až 73 % ľudí, ktorí sa denne alebo takmer denne zapájajú do diskusií o politických názoroch, mali skúsenosť s on-line obťažovaním. Medzi menej aktívnymi diskutujúcimi tento podiel klesá na 22 % a u tých, ktorí politické témy na sociálnych sieťach nikdy nekomentujú, len na 14 %. Podľa výskumných zistení nie je on-line obťažovanie viazané na politické rozdelenie medzi koalíciou a opozíciou, ale skôr na konkrétne voličské skupiny. Vo výraznejšej miere sa s takýmito negatívnymi skúsenosťami stretáva voličstvo strán Progresívne Slovensko, SNS či REPUBLIKA, zatiaľčo voliči a voličky strany Smer zažívajú podobné skúsenosti menej často. Tento rozdiel však nemusí nevyhnutne znamenať, že voličstvo niektorých strán je častejšie terčom negatívnych reakcií. Možné vysvetlenie spočíva aj v rozdielnej citlivosti na obťažujúce prejavy a v subjektívnom vnímaní osôb. Otázne však ostáva, či je on-line obťažovanie faktorom, ktorý by odradzoval ľudí od využívania sociálnych médií. Hoci na to neexistuje jednoznačná odpoveď, dáta naznačujú, že skôr nie. Jedinci so skúsenosťou s on-line obťažovaním vo výraznejšej miere preferujú sociálne médiá.
Výskum Digitálne spoločnosti (Digital Societies) je výskumným modulom The International Social Survey Programme (ISSP). Na Slovensku ho realizovala Katedra sociológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Dotazníkový zber prebiehal v rámci projektu APVV-22-0242, na ktorom spolupracuje Sociologický ústav SAV, v.v.i. a Univerzita Komenského v Bratislave. Výskum sa uskutočnil od septembra do decembra 2024 na reprezentatívnej vzorke 1 202 dospelých obyvateľov a obyvateliek Slovenska prostredníctvom dotazníkového opytovania. Výskum pre projekt zabezpečila agentúra MNFORCE. Zameral sa na aktuálne témy spojené s digitálnymi technológiami a venoval sa rôznym aspektom digitalizácie individuálneho a spoločenského života.
