Na prvý pohlaď môže e-shop pôsobiť úplne seriózne. Dokonca svoje výrobky prezentuje ako rýdzo slovenskú produkciu a dopĺňa ich dojemným príbehom o tom, ako celý koncept obchodu vznikal. Všetko je podčiarknuté ilustračnými fotografiami, ktoré pôsobia profesionálne a nedávajú spotrebiteľovi dôvod pochybovať o solventnosti e-shopu. Navyše na stránke práve prebiehajú obrovské sezónne alebo dokonca likvidačné zľavy, takže ponuka vyzerá veľmi lákavo. Aj takýto e-shop však môže byť obyčajný podvod, ktorý sa snaží pripraviť spotrebiteľov o peniaze. Prezentácia slovenskej výroby ani vysoké zľavy, samozrejme, neznamenajú, že sa e-shop snaží spotrebiteľov podviesť. Zároveň by sa ale spotrebitelia nemali spoliehať len na informácie, ktoré im prevádzkovateľ e-shopu sám zámerne zdôrazňuje. Háčik je väčšinou inde ako na úvodnej stránke. Čomu teda venovať pozornosť?
Ako prvé by si mal podľa dTest spotrebiteľ overiť, od koho nakupuje. V sekcii „O nás“ alebo „Kontakty“ by mal nájsť informácie ako obchodný názov, adresa sídla alebo prevádzky a pri slovenskom subjekte aj IČO. Ak narazí iba na on-line formulár alebo mailovú adresu, môže ísť o prvý varovný signál. Výrazne sa tým znižuje šanca na úspešnú reklamáciu alebo vrátenie tovaru. Navyše v prípade, že tovar vôbec nedorazí, nemá kam odoslať písomnosti, dokonca si ani nemôže byť istý, či nakupuje u slovenského alebo zahraničného predajcu. Takéto e-shopy označujeme ako anonymné a v týchto prípadoch sa dôrazne odporúča nákup cez iný e-shop. Obchodné podmienky by okrem iného nemali obsahovať ustanovenia, ktoré by akokoľvek skracovali zákonné práva, napríklad že tovar zakúpený on-line je možné vrátiť iba do 5 dní namiesto 14, alebo že táto možnosť je úplne vylúčená. Hoci takéto ustanovenia nie sú platné, môžu byť ďalším signálom, že nejde o dôveryhodného predajcu.
Ak sa spotrebiteľovi podarí získať vyššie zmienené informácie, ale stále si nie je istý, či je nákup na danom e-shope bezpečný, mal by sledovať aj ďalšie faktory. Napríklad neštandardne vysoké zľavy, ktorých odpočet beží na výraznom časovači a nabáda na rýchly nákup s tým, že zostáva posledných desať minút, nemusí tiež vzbudzovať dôveru. Zvlášť ak sa spotrebiteľ na stránku pozrie nasledujúci deň a zistí, že zľavy stále platia. Myslieť by mal aj na to, že rôzne certifikáty alebo ocenenie typu „e-shop roka“ nemusia mať žiadnu výpovednú hodnotu. Recenzie je tiež vždy lepšie hľadať na nezávislých recenzných portáloch ako veriť tým, ktoré si e-shop zverejňuje sám na svojom webe alebo sociálnych sieťach. Tam totiž môže negatívne príspevky ľahko odstrániť. Spotrebitelia by si mali tiež vždy overiť, či sa e-shop nenachádza na zozname rizikových internetových obchodov Slovenskej obchodnej inšpekcie.
Ako však postupovať, ak spotrebiteľ tovar objednal, zaplatil, ale objednávka nikdy neprišla? Najprv by mal kontaktovať predajcu akýmkoľvek dostupným spôsobom, napríklad mailom alebo správou na sociálnych sieťach. Predmetom oznámenia môže byť dodatočná lehota na plnenie, prípadne odstúpenie od zmluvy v rámci 14-dňovej lehoty. Pokiaľ predajca nedodá tovar ani v stanovenej dodatočnej lehote, spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy. V prípade, že sú všetky pokusy o kontakt neúspešné a spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť dohľadať predávajúceho alebo ho identifikovať, napríklad pretože e-shop už nie je dostupný na pôvodnej doméne, môže sa obrátiť na svoju banku a požiadať o chargeback. Aj keď banka nemá povinnosť peniaze automaticky vrátiť, pokiaľ spotrebiteľ predloží potrebné dokumenty, napríklad potvrdenie o objednávke, existuje šanca, že banka reklamáciu platby uzná a peniaze vráti. Ak ani táto možnosť nevedie k vyriešeniu situácie, môže sa spotrebiteľ obrátiť na Políciu SR a podať trestné oznámenie pre podozrenie z podvodu.
