V kresťanskej tradícii sa Veľká noc začala sláviť už v 2. storočí, pričom prvé zmienky o nej pochádzajú z homílie Melitona Sardského. Symbolika sviatku sa spája s prechodom z otroctva do slobody, čo sa v kresťanstve interpretuje ako prechod z hriechu do života v Božej milosti. Okrem náboženského významu sa Veľká noc spája aj s pohanskými oslavami jari, čo vysvetľuje mnohé ľudové tradície, akými sú zdobenie kraslíc, šibanie korbáčom či oblievanie vodou.
Na Slovensku sú veľkonočné tradície hlboko zakorenené v kultúre a spájajú sa s kresťanskými aj pohanskými zvykmi. Medzi najznámejšie patrí šibačka a oblievačka, ktoré sa konajú na Veľkonočný pondelok. Muži šibú ženy korbáčmi z vŕbového prútia, čo má symbolizovať zdravie a mladosť, a oblievajú ich vodou, aby boli po celý rok svieže. Ďalšou tradíciou je vynášanie Moreny, ktoré sa koná pred Veľkou nocou. Morena, symbol zimy a smrti, je v podobe slamennej figuríny vynesená k potoku a utopená, čím sa privoláva jar. Zdobenie kraslíc je tiež neodmysliteľnou súčasťou sviatkov – vajíčka sa farbia a zdobia rôznymi technikami, pričom sú symbolom života a plodnosti.
Veľká noc je tiež spojená s tradičnými jedlami ako j veľkonočný syrek, paska či pečené jahňa. Počas Zeleného štvrtka sa tradične jedli zelené jedlá, špenát či žihľava, ktoré mali zabezpečiť zdravie.
Nech veľkonočné zvony sladko zvonia a naplnia celý svet radosťou a pokorou,
nech rozozvučia hory, údolia a nech šíria ich krásny spev čo najďalej.
Nech vám zaželajú aj v mene našich stránok tie najkrajšie veľkonočné sviatky.