Upozorňujeme: SMS o pokutách

Slovensko zaplavili nové podvodné SMS správy, ktoré pod falošnou hlavičkou polície vymáhajú údajne nezaplatené pokuty. Obsahujú odkaz na webstránku, ktorá sa snaží napodobniť vzhľad oficiálneho webu Ministerstva vnútra SR. Súčasťou správ býva tiež falošné číslo spisu, vymyslený dôvod pokuty, napríklad nesprávne parkovanie alebo prekročenie rýchlosti, a výzva na okamžitú úhradu prostredníctvom on-line platobnej brány. Po zadaní údajov z platobnej karty prichádzajú obete o peniaze z účtu.

Polícia nikdy nezasiela výzvy na úhradu pokút prostredníctvom SMS správ. Ak ste dostali pokutu, informácia o nej vám príde poštou do vlastných rúk. Aj v tomto prípade platí, aby ste si dôkladne všímali adresy webstránok, na ktoré falošné správy odkazujú. Oficiálna stránka Ministerstva vnútra SR je www.minv.sk. Falošné stránky zvyčajne obsahujú drobné úpravy v názve domény, ktoré môžu byť na prvý pohľad nenápadné, napríklad "minvsk.info". Nikdy však nezadávajte údaje z platobnej karty na neznámych alebo podozrivých stránkach.

V prípade, že ste dostali podozrivú správu, polícia radí okamžite ju vymazať a na odkazy neklikať. Ak sa už niekto stal obeťou podvodu, mal by čo najskôr kontaktovať políciu na čísle 158, alebo sa dostaviť na najbližší policajný útvar. Aj v prípade pochybnosti o pravosti akejkoľvek komunikácie môžete rovnako kontaktovať políciu.

EU: Kľúčové investície

Európsky priemysel zvýšil v minulom roku svoje investície do výskumu a vývoja (R& D) o 9,8 %, čím prekonal rast podnikových investícií do výskumu a vývoja v USA (+ 5,9 %) a Číne (+ 9,6 %) po prvýkrát od roku 2013. V roku 2023 bola Európska únia na druhom mieste na svete v oblasti súkromných investícií do výskumu a vývoja (18,7 %) za USA (42,3 %), ale pred Čínou (17,1 %), Japonskom (8,3 %) a krajinami vo zvyšku sveta (13,6 %). Napriek spomaleniu globálneho rastu R&D (+7,8 % v porovnaní s +12,6 % v roku 2022) investovalo prvých 2000 spoločností do R&D v roku 2023 rekordných 1257,7 miliardy EUR. Prvých 50 spoločností, medzi nimi 11 spoločností z EÚ, prispelo 40,1 % investícií, čo poukazuje na silnú koncentráciu výskumu a vývoja v najväčších subjektoch.

EÚ vedie investície do výskumu a vývoja v automobilovom priemysle, ktoré spolu s IKT a zdravím poháňajú globálny rast v oblasti výskumu a vývoja. V poslednom desaťročí štyri sektory – softvér, hardvér IKT, zdravotníctvo a automobilový priemysel – predstavovali viac ako tri štvrtiny celosvetových investícií do výskumu a vývoja. Softvérový sektor IKT rástol najrýchlejšie na svete s 10-ročnou kumulovanou ročnou mierou rastu 13,3 %, za ním nasledovali zdravotníctvo (7 %), hardvér IKT (6,9 %) a automobilový priemysel (6,3 %). Investície do výskumu a vývoja v oblasti IKT a zdravia sa v súčasnosti spomaľujú z prudkého nárastu po pandémii COVID-19.

V automobilovom odvetví, ktoré je baštou EÚ, predstavovali spoločnosti so sídlom v EÚ 45,4 % celosvetových investícií do výskumu a vývoja v tomto odvetví v roku 2023 a investovali viac ako dvojnásobok v porovnaní so svojimi americkými a japonskými partnermi a viac ako trojnásobok v porovnaní s čínskymi konkurentmi. Na druhej strane investície do výskumu a vývoja softvérových spoločností EÚ v oblasti IKT zostali v celosvetovom meradle okrajové, zatiaľčo firmy so sídlom v USA predstavujú 70 % celosvetového výskumu a vývoja v tomto odvetví a Čína založila významné spoločnosti investujúce do výskumu a vývoja. Spoločnosti z USA takisto predstavujú 43,3 % celkového výskumu a vývoja v odvetví hardvéru IKT, kde veľkí aktéri z Kórejskej republiky a Taiwanu získavajú globálny význam vo výrobe polovodičov.

Zdravotníctvo má zároveň najväčší počet spoločností v roku 2000 so 437 spoločnosťami vrátane menších biotechnologických spoločností. Medzi nimi je 238 spoločností so sídlom v USA, ktoré majú vedúce postavenie v oblasti výskumu a vývoja v oblasti zdravia (52 % celkového počtu na svete), zatiaľčo počet čínskych spoločností v sektore zdravotníctva sa za 10 rokov zvýšil z 13 na 63, čím sa zatvorili v EÚ (64 firiem v roku 2023). Globálne investície do odvetvia energetiky zaznamenali v roku 2023 nárast o 21 % na 23,8 miliardy EUR, čím prekonali odvetvie letectva a obrany a tesne pod úrovňou chemického odvetvia.

V 19 členských štátoch investovalo 800 najväčších spoločností so sídlom v EÚ v roku 2023 do výskumu a vývoja 247,7 miliardy EUR, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 8,7 %. Na čele zoznamu EÚ 800 je automobilový priemysel, ktorý predstavuje 34,2 % podnikových investícií do výskumu a vývoja v EÚ, za ktorým nasleduje sektor zdravotníctva (19,3 %), hardvér IKT (14 %) a softvér IKT (7,8 %). Niektoré spoločnosti z EÚ v odvetví polovodičov, automobilových súčiastok a biotechnológií/farmaceutických výrobkov zaznamenali mimoriadny nárast investícií do výskumu a vývoja, ktoré za posledné desaťročie vzrástli dvakrát až päťdesiatkrát. Takéto zvýšenie investícií naznačuje pokračujúcu diverzifikáciu a značný potenciál rastu v týchto oblastiach.

Medzi najväčšími spoločnosťami z EÚ 800 je 99 malých a stredných podnikov (MSP) s menej ako 250 zamestnancami. Väčšina z nich (74) je v sektore zdravotníctva a sídli vo Švédsku, Francúzsku, Dánsku a Nemecku. Francúzske MSP majú vedúce postavenie v oblasti investícií do výskumu a vývoja (34 % z celkového objemu), za nimi nasleduje Švédsko (21,3 %) a Holandsko (16,6 %). Tieto MSP investovali v roku 2023 do výskumu a vývoja 2,4 miliardy EUR, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 3,7 %. V roku 2023 mali len štyria z 2 000 najväčších podnikových investorov v oblasti výskumu a vývoja na svete ústredie v jednom z rozširujúcich sa členských štátov EÚ-15 (po jednom v Portugalsku, Maďarsku, Slovinsku a na Malte). Viac ako polovica zo 14000 dcérskych spoločností spoločností v krajinách EÚ, ktorých sa týka rozširovanie účasti, je v Česku (34,1 %) a Poľsku (16,6 %), čo poukazuje na význam týchto špičkových inovátorov so sídlom v iných krajinách EÚ pre niektoré z krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti.

e-Goverment: Digitálne občianske a vodičské

Od januára t. r. sa na Slovensku zavádzajú a testujú digitálne verzie občianskych a vodičských preukazov. Používanie digitálnych dokladov bude pre občanov dobrovoľné. Predpokladom na vytvorenie digitálnej verzie dokladu bude jeho prvotné vydanie vo fyzickej forme. Občanovi bude teda naďalej vydaný občiansky preukaz alebo vodičský preukaz ako klasická plastová kartička a elektronická verzia bude jeho doplnkom. Digitálny doklad bude rovnopisom, inak povedané doslovným odpisom fyzického dokladu. To znamená, že ak napríklad dôjde k zadržaniu vodičského preukazu, nebude možné používať ani jeho elektronickú verziu.

Zavádzanie elektronických preukazov je úzko prepojené s európskou legislatívou a cieľmi Európskej únie v oblasti digitálnej identity. V prvej fáze zavádzania digitálnych dokladov ich bude možné predkladať len polícii pri plnení jej úloh okrem hraničnej kontroly, týka sa to teda najmä poriadkovej, dopravnej a železničnej polície. S rozšírením funkcionalít a dostupnosti pre ďalšie subjekty sa ráta v ďalších fázach. 

Schválené zmeny vytvárajú legislatívne predpoklady na generovanie digitálnych dokladov v mobilných zariadeniach a ich overovanie kontrolnými orgánmi. Na vytvorenie digitálneho dokladu sa použije aplikácia Doklady v mobile v správe Ministerstva vnútra SR, ktorá zabezpečí okrem iného i jeho potrebnú verifikáciu. Do budúcnosti sa pripravuje aj scenár, kedy k verifikácii dokladu bude môcť dôjsť aj v prípade nedostupnosti či nemožnosti použiť internetové pripojenie (offline scenár)

Financie: Očakávame zhoršenie

V roku 2025 spojenom s konsolidáciou verejných financií až 46 percent Slovákov počíta so zhoršením svojej finančnej situácie. Na druhej strane 15 percent si myslí, že budú na tom s peniazmi lepšie. Každopádne až 83 percent ľudí očakáva, že v tomto roku budú mať ich domácnosti vyššie výdavky ako v roku 2024. Traja z desiatich rátajú s mesačným navýšením od 50 do 100 eur, rovnaký počet Slovákov od 100 do 200 eur a pätina v rozmedzí od 200 do 500 eur. Najviac sa majú podľa ich vyjadrení na zdražovaní podieľať vyššie ceny potravín a energií. Ako ďalej ukázal prieskum pre spoločnosť Home Credit*, viac ako polovica opýtaných sa domnieva, že príjmy ich domácností sa medziročne nezmenia, je tu však aj tretina takých, ktorí veria v ich zvýšenie.

Takmer polovica ľudí na Slovensku, presne 46 percent, očakáva v tomto roku zhoršenie svojej finančnej situácie, z toho 13 percent počíta dokonca s výrazným zhoršením. Štyria z desiatich sa domnievajú, že budú na tom s financiami rovnako ako vlani. Na druhej strane, 11 percent počíta s miernym zlepšením a 4 percentá s výrazným. Najväčšími optimistami sú mladí vo veku 18 až 26 rokov, naopak, so zhoršením častejšie rátajú starší od 54 do 65 rokov, výraznejšie aj obyvatelia stredného Slovenska, no i vysokoškolsky vzdelaní a ľudia z veľkých miest. Až 83 percent respondentov očakáva, že v tomto roku budú mať ich domácnosti vyššie výdavky ako v roku 2024, z toho 42 percent výrazne vyššie. Ďalších 13 percent počíta s približne rovnakými nákladmi, no a naopak - 4 percentá Slovákov zase čakajú ich zníženie. Keď sa na to pozrime podrobnejšie, najviac je takých (29 %), ktorí si myslia, že ich mesačné výdavky porastú v rozmedzí od 50 do 100 eur, rovnaký počet (29 %) počíta s rastom 100 až 200 eur. S menším nárastom mesačných výdavkov, a to od 20 do 50 eur, ráta 16 percent a naopak s výraznejším - 200 až 300 eur počíta 14 percent ľudí. Za očakávanými vyššími výdavkami je podľa vyjadrení ľudí predovšetkým zvýšenie cien potravín, čo si myslí 81 percent, následne je to navýšenie poplatkov za energie, o ktorom hovorí 77 percent a následne ide o rast cien vo všeobecnosti v prípade 71 percent občanov. Nasledujú vyššie ceny za dopravu, zdravotnú starostlivosť či nájomné.

Hoci s vyššími mesačnými výdavkami počíta veľká väčšina ľudí, očakávania lepších zárobkov sú v oveľa nižšej miere. Presne 54 percent Slovákov očakáva, že príjmy ich domácnosti v roku 2025 zostanú približne rovnaké ako v roku 2024. Navýšenie mesačných príjmov očakáva 33 percent osôb, z toho výrazne 6 percent, naopak zníženie čaká 12 percent. Respondenti, ktorí počítajú s rastom príjmov domácnosti, rátajú najčastejšie so sumou mesačne od 50 do 100 eur, ktorých je 27 percent, potom je tu 23 percent s očakávaním rastu od 100 do 200 eur a 18 percent verí v navýšenie od 20 do 50 eur za mesiac. Máme tu však aj 12 percent ľudí, ktorí dúfajú v nárast príjmu domácnosti o 200 až 300 eur, no a dvaja zo sto opýtaných dokonca počítajú s navýšením príjmu domácnosti o viac ako tisícku. U tých, ktorí očakávajú vyššie prímy, je za tým hlavne zvýšenie platu v súčasnom zamestnaní (59 %), nasleduje získanie lepšej práce alebo kariérny postup (17 %) a potom sú to iné príjmy, trebárs z vedľajšej práce (16 %). Na druhej strane tí, ktorí počítajú s poklesom príjmu domácnosti, najčastejšie (27 %) hovoria o sume 100 až 200 eur, následne je to 19 percent domnievajúcich sa, že im príjem v rodine mesačne klesne o 200 až 300 eur a podobný počet predpokladá výpadok v rozmedzí 300 až 500 eur. Najčastejšie spomínaným faktorom v tomto ohľade je strata zamestnania alebo skrátenie pracovného úväzku (31 %), nasleduje výpadok vedľajšieho príjmu (21 %) a potom zdravotné problémy (20 %). Slováci, ktorí neočakávajú zlepšenie finančnej situácie v roku 2025, by najčastejšie potrebovali navýšenie príjmov domácnosti o 100 až 300 eur (46 %), aby tým eliminovali očakávané finančné „straty.“ Ďalších 15 percent hovorilo v prieskume o potrebe 300 až 500 eur a 14 percentám opýtaných by stačilo aj 50 až 100 eur.

* Reprezentatívny prieskum od 11. do 15. 11. 2024 na vzorke 1005 respondentov realizovala agentúra Ipsos prostredníctvom aplikácie Instant Research exkluzívne pre Home Credit Slovakia, a.s.

HP Wolf Security: Nedostatočné zabezpečenie koncových zariadení

Zlé alebo nedôsledné zabezpečenie hardvéru a firmvéru počítačov, notebookov a tlačiarní oslabuje kybernetickú bezpečnosť firiem na dlhé roky. Správa HP Wolf Security vychádza z globálnej štúdie, ktorej sa zúčastnilo vyše 800 profesionálov zodpovedných za IT a bezpečnosť (ITSDM) a viac ako 6 000 zamestnancov pracujúcich aj na diaľku (WFA). Podľa 81 % ITSDM je nevyhnutné zamerať sa na bezpečnosť hardvéru a firmvéru, aby sa predišlo možnosti zneužitia zraniteľných zariadení. Napriek tomu až 68 % respondentov priznáva, že investície do tejto oblasti sú pri plánovaní celkových nákladov na vlastníctvo zariadenia (TCO) často zanedbávané. Táto nedbalosť si následne vyžiada nákladné riešenie vzniknutých bezpečnostných problémov.

Kľúčové zistenia z jednotlivých fáz životného cyklu zariadenia:

1. Výber dodávateľa –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ 34 % respondentov priznalo, že ich dodávateľ počítačov, notebookov alebo tlačiarní v posledných piatich rokoch neprešiel auditom kybernetickej bezpečnosti. 18 % uviedlo, že v dôsledku závažného zlyhania s dodávateľom ukončilo zmluvu. 60 % odborníkov na IT a bezpečnosť poukazuje na to, že zanedbanie problematiky kyberbezpečnosti pri nákupe zariadenia je pre firmu rizikové.

2. Zapojenie a konfigurácia –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ viac ako polovica (53 %) ITSDM hovorí, že používajú zdieľané heslá systému BIOS alebo ich nemajú dostatočne silné. Okrem toho 53 % z nich priznáva, že počas celej doby, kedy zariadenie využívajú, menia heslá do BIOSu len zriedka.

3. Priebežná správa –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ cez 60 % ITSDM nevykonáva aktualizácie firmvéru notebookov alebo tlačiarní okamžite, akonáhle ich výrobca dá k dispozícii a ďalších 57 % priznáva, že u nich aktualizácie firmvéru vyvolávajú FOMU (strach z vykonania aktualizácií). Napriek tomu 80 % ľudí zodpovedných vo firmách za bezpečnosť verí, že s rozvojom umelej inteligencie bude rýchlejší aj vývoj útokov, čo zvyšuje význam rýchlych aktualizácií.

4. Monitorovanie a náprava –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ straty a krádeže zariadení stoja organizácie každoročne odhadom 8,6 miliardy dolárov. Každý piaty zamestnanec pracujúci na diaľku (WFA) počítač stratil alebo mu bol odcudzený. Následne trvalo v priemere 25 hodín, kým o tom informoval svoje IT oddelenie.

5. Druhý život a vyraďovanie z prevádzky –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ takmer polovica (47 %) ITSDM uvádza, že obavy o bezpečnosť dát sú hlavnou prekážkou opätovného použitia, predaja alebo recyklácie počítačov či notebookov. U tlačiarní je to prekážka pre 39 % respondentov.

Výsledky prieskumu tiež ukazujú potrebu zapájať expertov na IT a bezpečnosť do procesu zadávania zákaziek – a to už pri stanovovaní požiadaviek na nakupované zariadenia, ale aj pri overovaní deklarovaného zabezpečenia kupovaných produktov:

• 52 % ITSDM uvádza, že nákupné tímy len zriedka spolupracujú s oddelením IT a kyberbezpečnosti, keď si overujú tvrdenia dodávateľov.

• 45 % ITSDM priznáva, že musia veriť tvrdeniam dodávateľov o zabezpečení hardvéru a firmvéru, pretože nemajú prostriedky na ich overenie.

• 48 % ITSDM dokonca tvrdí, že nákupné tímy často pôsobia ako „bezbranné obete“, pretože veria všetkému, čo dodávatelia uvádzajú.

IT profesionáli majú tiež obavy z obmedzených možností ako inštalovať a konfigurovať zariadenia až na úroveň hardvéru a firmvéru:

• 78 % ITSDM chce, aby bezkontaktný onboarding prostredníctvom cloudu zahŕňal konfiguráciu zabezpečenia hardvéru a firmvéru, čo by zvýšilo úroveň zabezpečenia.

• 57 % ITSDM cíti frustráciu z toho, že nemôžu pripájať a konfigurovať zariadenia prostredníctvom cloudu.

• Takmer polovica (48 %) WFA sa sťažovala, že proces inštalácie a konfigurácie po doručení počítača narúšal ich prácu.

Až 71 % odborníkov na IT a bezpečnosť tvrdí, že nárast práce na diaľku sťažuje zabezpečenie, odráža sa na produktivite pracovníkov a umožňuje ich rizikové správanie:

• Každý štvrtý zamestnanec sa radšej zmieri so zle fungujúcim notebookom, než aby požiadal IT oddelenie o jeho opravu alebo výmenu, pretože si nemôže dovoliť prestoje v práci

• 49 % zamestnancov, ktorí si niekedy nechali svoj notebook opravovať uviedlo, že zásah trval dlhšie ako 2,5 dňa. Mnohí preto museli používať na prácu svoj osobný notebook, čím sa stiera hranica medzi osobným a pracovným využitím

• 12 % zamestnancov si nechalo opraviť pracovné zariadenie neautorizovaným poskytovateľom, čo mohlo ohroziť bezpečnosť systému a sťažiť IT oddelenie kontrolu nad stavom zariadenia

Monitorovanie a náprava hrozieb pre hardvér a firmvér sú kľúčové pre ochranu citlivých dát a kritických systémov. Napriek tomu 79 % odborníkov zodpovedných za IT bezpečnosť priznáva, že ich znalosti zabezpečenia hardvéru a firmvéru zaostávajú za povedomím o softvérovej bezpečnosti. Navyše im chýbajú pokročilé nástroje na získavanie prehľadu a kontroly nad zabezpečením zariadenia:

• 63 % ITSDM tvrdí, že sa stretávajú s mnohými slepými miestami v zraniteľnosti a so zlými konfiguráciami zariadenia.

• 57 % nedokáže analyzovať vplyv skorších bezpečnostných udalostí na hardvér a firmvér a určiť tak ohrozené zariadenia.

• 60 % respondentov tvrdí, že detekcia a zmiernenie hardvérových alebo firmvérových útokov je nemožné, a za jedinú možnú cestu považujú nápravu až po prieniku.

Obavy o bezpečnosť systémov tiež bránia firmám v opakovanom použití, recyklácii a ďalšom predaji vyradených zariadení:

• 59 % ITSDM tvrdí, že je príliš ťažké dať takýmto zariadeniam druhý život, preto ich často ničia z obáv o bezpečnosť dát.

• 69 % respondentov tvrdí, že majú na sklade značné množstvo zariadení, ktoré by mohli byť znovu využité alebo darované, ak by ich dokázali bezpečne vymazať.

• 60 % ITSDM priznáva, že ich neschopnosť recyklovať a znovu používať dokonale použiteľné notebooky vedie k nárastu množstva elektronického odpadu.

Ďalšou komplikáciou je, že mnoho zamestnancov si starú pracovnú techniku ponecháva. Tým znemožňujú jej ďalšie využitie, ale vzniká tiež riziko scudzenia dát, pretože tieto „osirelé“ zariadenia stále môžu obsahovať firemné informácie:

• 70% WFA má doma alebo vo svojej kancelárii aspoň jeden starý pracovný počítač alebo notebook

• 12 % WFA opustilo zamestnanie bez toho, aby svoje zariadenie hneď vrátili a takmer polovica z nich tvrdí, že tak neurobili nikdy.

Viac ako dve tretiny (69 %) organizácií tvrdia, že ich prístup k správe zabezpečenia hardvéru a firmvéru zariadení rieši iba malú časť ich životného cyklu. Odporúčania HP Wolf Security pre správu zabezpečenia platformy v celom životnom cykle zahŕňajú:

• Výber dodávateľa: zaistite spoluprácu nákupného oddelenia s IT a bezpečnostnými tímami pri stanovovaní požiadaviek na zabezpečenie a odolnosť nových zariadení, overovanie tvrdení dodávateľov a overovanie štandardov bezpečnosti u dodávateľov.

• Onboarding a konfigurácia: hľadajte riešenia, ktoré umožňujú bezpečné bezkontaktné nasadenie zariadenia a pripojenie používateľov, zaistite bezpečnú správu firmvéru bez spoliehania sa na slabú autentizáciu.

• Priebežná správa: nájdite nástroje, ktoré IT oddeleniu pomôžu vzdialene monitorovať a upravovať konfiguráciu zariadenia a rýchlo nasadiť aktualizácie firmvéru, aby sa znížil priestor pre útoky.

• Monitoring a náprava: zaistite, aby IT a bezpečnostné tímy mohli vzdialene nájsť, zablokovať a vymazať dáta zo zariadenia – dokonca aj z tých, ktoré sú vypnuté – tým sa zníži riziko spojené so stratenými alebo odcudzenými zariadeniami. Zvýšte odolnosť sledovaním protokolov o audite zariadenia, aby ste identifikovali bezpečnostné riziká ako odhaľovanie neoprávnených zmien hardvéru či firmvéru a príznakov zneužitia.

• Druhý život a vyradenie z prevádzky: uprednostňujte zariadenia, ktoré umožňujú dôkladné vymazanie citlivých dát, aby mohli byť bezpečne vyradené. Pred opätovným použitím zariadenia skontrolujte ich históriu používania, aby ste zaistili transparentnosť správy a integritu hardvéru aj firmvéru.

Aktuálne: Čo s nevhodným vianočným darčekom?

Vianoce sú už za nami a s nimi aj tradičný sviatočný nákupný ošiaľ. Síce sa hovorí, že dávať darčeky je väčšia radosť, ako ich dostávať, v prípade nevhodne zvoleného darčeka nemusí mať radosť ani jeden. Namiesto toho, aby ste nevhodný či chybný darček nechali ležať v kúte, ponúka sa hneď niekoľko spôsobov, ako takúto situáciu vyriešiť.

Vrátenie darčeka bez dôvodu: Odstúpenie bez udania dôvodu je možné priamo zo zákona pri tovare zakúpenom v rámci tzv. dištančného predaja, typicky cez e-shop. Predávajúci vráti spotrebiteľovi kúpnu cenu a náklady na dodanie výmenou za tovar, avšak náklady na vrátenie tovaru ponesú spotrebitelia za predpokladu, že ich podnikateľ o tejto povinnosti informoval aspoň v obchodných podmienkach. Odstúpenie bez udania dôvodu možno využiť aj pri zmluvách uzavretých telefonicky alebo pri zmluvách, ktoré boli uzatvorené mimo obvyklých priestorov používaných na podnikanie predajcu. K uzavretiu mimo obchodných priestorov môže dôjsť len tak na ulici, či v rámci podomového predaja. To isté platí aj pre dočasne zriadené stánky, napr. na vianočných trhoch. Naopak, obvyklými priestormi podnikateľa sú spravidla jeho prevádzky a predajne, ale zaraďujú sa k nim aj trvale prevádzkované stánky, napr. v obchodných centrách. Ak darčeky zakúpite tu, právo na odstúpenie bez udania dôvodu nemáte.

Zradné výnimky: Napriek tomu, že je splnená podmienka distančného predaja či predaja mimo obchodných priestorov, existujú prípady, keď s odstúpením od zmluvy neuspejete. Toto právo nemožno uplatniť napríklad vtedy, ak ide o tovar upravený podľa vašich požiadaviek a prianí. Avšak napríklad výber z vopred stanovených možností, teda najmä výber farby a veľkosti zo vzorkovnice, do tejto kategórie nepatrí a odstúpeniu od zmluvy nič nebráni.

Výmenu či vrátenie ponúka sám podnikateľ: Aj keď ste nenakúpili tovar cez e-shop, alebo vám už ubehla lehota na odstúpenie od zmluvy, nehádžte flintu do žita. Veľa obchodov ponúka možnosť výmeny alebo vrátenia tovaru nad rámec zákona, a to aj po Vianociach. S touto ponukou sa možno stretnúť v kamenných aj internetových obchodoch. Zdôrazňujeme, že ide o dobrovoľnú službu, ktorú sa podnikateľ rozhodol svojim zákazníkom poskytnúť navyše. Ak takúto ponuku poskytne pri predaji tovaru, je pre neho záväzná, aj keď si predajca môže stanoviť rôzne obmedzenia. Tie sú väčšinou určené v obchodných podmienkach podnikateľa alebo v obchodnom oznámení (newsletteri). Podmienky výmeny tovaru nad rámec zákona tak odporúčame si vždy vopred starostlivo naštudovať, aby ste predišli prípadným komplikáciám. Ak podnikateľ možnosť vrátenia či výmeny výslovne neponúka, nemusí ísť nutne o beznádejnú situáciu. „Nie je vylúčené, že vám dobrý obchodník vyjde v ústrety a nepoužívaný tovar napríklad vymení za iný, ak mu predložíte účtenku,“ uzatvára Eduarda Hekšová z dTestu.