piatok 7. marca 2025

EU: Automotive Action Plan

Balík strategických opatrení má pomôcť európskemu automobilovému priemyslu obstáť v globálnej konkurencii. Zahŕňa podporu výroby batérií a budovania nabíjacej infraštruktúry, zrýchlenie zavádzania autonómnych vozidiel, reguláciu firemných flotíl a ochranu európskeho trhu pred neférovou konkurenciou. Odvetvie totiž prechádza hĺbkovou transformáciou – inovácie, elektrifikácia, digitalizácia a technológie autonómnej jazdy sú v ostrom kontraste s doteraz zaužívaným systémom fungovania tradičných európskych automobiliek.

Automobilový sektor je kľúčovým motorom nielen slovenskej ekonomiky, ale celkovo európskej prosperity. Na HDP Európskej únie sa podieľa sumou približne 1 bilión eur a zabezpečuje priamu a nepriamu zamestnanosť pre 13 miliónov Európanov. Okrem toho predstavuje významnú časť súkromných investícií do výskumu a vývoja. AAP je súčasťou iniciatívy Clean Industrial Deal, zameranej na podporu konkurencieschopnosti, odolnosti a dekarbonizácie európskeho priemyslu, s dôrazom na energeticky náročné odvetvia a čisté technológie.

Opatrenia Európskej komisie:
  • programy zamerané na zvýšenie dopytu po elektrických vozidlách;
  • podpora výroby batérií v EÚ a ich následnej recyklácie;
  • zlepšenie dostupnosti nabíjacej infraštruktúry, prioritný prístup operátorov k distribučným elektrickým sieťam;
  • rýchlejšia implementácia autonómnych (samo-jazdiacich) automobilov;
  • opatrenia na rýchlejšiu adopciu elektromobilov v rámci firemných flotíl;
  • postupne zvyšovanie požiadaviek na „lokálne“ zloženie batérií a elektromobilov, čo má podporiť domácu výrobu v EÚ;
  • a ďalšie...
Asi najviac z predloženého Akčného plánu budú podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu rezonovať zmeny v emisných pravidlách a hlavne miliardových pokutách, ktoré automobilkám hrozili už na konci tohto roka. Na maximálnych flotilových emisných cieľoch každej automobilky s postupným znižovaním každých päť rokov sa nič nemení. Stále platí, že v roku 2025 má každá automobilka tieto emisie znížiť o ďalších 15 % a takto postupne smerovať k nulovým emisiám v roku 2035. Komisia však vyriešila enormný tlak výrobcov tak trochu šalamúnsky – emisné limity ostali v platnosti v pôvodnej výške, avšak ich plnenie sa nebude vyhodnocovať po ukončení roka, ale kumulatívne v trojročnom cykle 2025-27. V praxi tak získavajú automobilky väčšiu flexibilitu, keď budú môcť prípadne nesplnené limity za tento rok dohnať vyšším predajom nízkoemisných vozidiel v nasledujúcich dvoch rokoch. Výrobcovia budú mať viac času predstaviť európskej verejnosti ďalšie atraktívne a cenovo dostupné modely.

štvrtok 6. marca 2025

Digitalizácia: Nadšenie, nezáujem aj obťažovanie

Presun ľudských aktivít do on-line prostredia prináša demokratizáciu a širšiu sociálnu participáciu, pričom môže uľahčiť integráciu znevýhodnených skupín. Zároveň však digitalizácia vyvoláva obavy z oslabenia sociálnych kontaktov, polarizácie názorov až po elektronické obťažovanie a šírenie konšpiračných teórií. Výrazným problémom zostáva aj prehlbujúca sa nerovnosť medzi tými, ktorí majú prístup k internetu, a tými, ktorí ho nemajú, ako aj medzi rôznymi generáciami, vzdelanostnými kategóriami, sociálnymi triedami či regiónmi.

Podľa výskumu Digitálne spoločnosti internet na Slovensku za posledných 12 mesiacov takmer neustále využíva 40 % dospelej populácie a 30 % niekoľkokrát denne. Naopak 16,5 % dospelých na Slovensku internet počas tohto obdobia nevyužilo ani raz. Pre väčšinu ide o vedomé rozhodnutie – internet nepoužívajú, keďže ho nepovažujú za dôležitý či užitočný, nepohodlne sa im používa, nehodí sa k ich veku alebo je pre nich finančne nedostupný. Len menšia časť uviedla ako dôvod nedostupnosť internetu, slabé pripojenie či obavy o bezpečnosť a súkromie. Nerovný prístup k digitálnym technológiám, tzv. digitálna priepasť (digital divide), môže vytvárať nové nerovnosti, a tak ešte zvyšovať existujúce nerovnosti a sociálne rozdiely. Zistené odpovede dokazujú, že fenomén digitálnej priepasti je prítomný aj na Slovensku. Potvrdzuje to aj demografický profil ľudí, ktorí v posledných 12 mesiacoch internet nepoužili – ide najmä o staršie ženy s nižším vzdelaním, dôchodcov, dlhodobo chorých, osoby na invalidnom dôchodku či ľudí, ktorí sa sami zaraďujú do nižších sociálnych vrstiev. V tejto skupine majú vyššie zastúpenie aj príslušníci a príslušníčky národnostných či etnických minorít a obyvateľstvo vidieckych oblastí. Z hľadiska rodinného stavu prevažujú vdovy a vdovci.

Takmer polovica respondentov (44 %) vníma zodpovednosť za ochranu osobných údajov na internete ako individuálnu záležitosť samotných používateľov, ďalších 32 % ju pripisuje internetovým firmám, ktoré tieto údaje spravujú, zatiaľčo len pätina respondentov a respondentiek sa domnieva, že regulácia by mala byť v rukách vlády. Až 81 % opýtaných vníma technológie ako spôsob na uľahčenie života, 15 % k nim zaujíma neutrálny postoj a len 4 % ich hodnotí negatívne. Zaujímavé je, že práve medzi tými, ktorí sú voči technologickému rozvoju skeptickí, si takmer polovica z nich myslí (47 %), že za ochranu osobných údajov by mala zodpovedať vláda. Napriek deklarovanému dôrazu na osobnú zodpovednosť naznačuje správanie používateľov často opak. Väčšina nečíta obchodné podmienky on-line služieb, v ktorých sú uvedené aj pravidlá spracovania osobných údajov. A aj tí, ktorí si ich prečítajú, im často úplne nerozumejú. Napriek tomu až 75 % slovenských respondentov v prieskume uviedlo, že by svoje osobné údaje súkromným spoločnostiam výmenou za služby neposkytlo. Tento rozpor môže súvisieť s tzv. paradoxom súkromia (privacy paradox) – fenoménom, pri ktorom ľudia síce verbálne zdôrazňujú dôležitosť ochrany súkromia, no v praxi svoje údaje poskytnú, ak ich o to požiada konkrétna on-line služba.

V rámci tzv. on-line populácie zažilo nejaký druh elektronického obťažovania 19 % respondentov a respondentiek. Teda takmer každý piaty človek z tých, ktorí využívajú internet, zažije v on-line prostredí nejaký typ urážlivého správania, ktoré ho ohrozuje alebo znepokojuje (napr. urážanie, sexuálne obťažovanie, kyberšikanu, on-line špehovanie, šírenie osobných informácií, krádež identity, atď.). Viac ako štvrtina dospelých ľudí na Slovensku zároveň tvrdí, že poznajú niekoho iného, kto zažil on-line obťažovanie (26,8 %). Viac ako dve pätiny obyvateľov zase uvádzajú, že on-line obťažovanie nezažili a zároveň o žiadnej osobe, ktorá by ho zažila, nevedia (61 %). Zásadná súvislosť sa prejavuje medzi intenzitou zapojenia do politických diskusií na sociálnych sieťach a pravdepodobnosťou zažitia on-line obťažovania. Až 73 % ľudí, ktorí sa denne alebo takmer denne zapájajú do diskusií o politických názoroch, mali skúsenosť s on-line obťažovaním. Medzi menej aktívnymi diskutujúcimi tento podiel klesá na 22 % a u tých, ktorí politické témy na sociálnych sieťach nikdy nekomentujú, len na 14 %. Podľa výskumných zistení nie je on-line obťažovanie viazané na politické rozdelenie medzi koalíciou a opozíciou, ale skôr na konkrétne voličské skupiny. Vo výraznejšej miere sa s takýmito negatívnymi skúsenosťami stretáva voličstvo strán Progresívne Slovensko, SNS či REPUBLIKA, zatiaľčo voliči a voličky strany Smer zažívajú podobné skúsenosti menej často. Tento rozdiel však nemusí nevyhnutne znamenať, že voličstvo niektorých strán je častejšie terčom negatívnych reakcií. Možné vysvetlenie spočíva aj v rozdielnej citlivosti na obťažujúce prejavy a v subjektívnom vnímaní osôb. Otázne však ostáva, či je on-line obťažovanie faktorom, ktorý by odradzoval ľudí od využívania sociálnych médií. Hoci na to neexistuje jednoznačná odpoveď, dáta naznačujú, že skôr nie. Jedinci so skúsenosťou s on-line obťažovaním vo výraznejšej miere preferujú sociálne médiá.

Výskum Digitálne spoločnosti (Digital Societies) je výskumným modulom The International Social Survey Programme (ISSP). Na Slovensku ho realizovala Katedra sociológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Dotazníkový zber prebiehal v rámci projektu APVV-22-0242, na ktorom spolupracuje Sociologický ústav SAV, v.v.i. a Univerzita Komenského v Bratislave. Výskum sa uskutočnil od septembra do decembra 2024 na reprezentatívnej vzorke 1 202 dospelých obyvateľov a obyvateliek Slovenska prostredníctvom dotazníkového opytovania. Výskum pre projekt zabezpečila agentúra MNFORCE. Zameral sa na aktuálne témy spojené s digitálnymi technológiami a venoval sa rôznym aspektom digitalizácie individuálneho a spoločenského života.

streda 5. marca 2025

Zmena banky: Bez stresu

Absurdný poplatok, nefunkčná aplikácia mobilného bankovníctva, neochotný personál...? Ak nie ste spokojní so svojou súčasnou bankou, nebojte sa ju zmeniť. Skôr však než začnete hľadať novú banku, zamyslite sa nad tým, čo od nej očakávate. V súčasnosti sa ponuka služieb jednotlivých bánk ohľadom základných služieb príliš nelíši. Úlohu tak môžu zohrávať vaše špecifické požiadavky. Ak uprednostňujete platby v hotovosti, budete sa pravdepodobne zaujímať o hustotu siete bankomatov a pobočiek, poprípade o podmienky výberu u konkurencie. Stále väčší dôraz sa tiež kladie na používateľskú prívetivosť, či už ide o intuitívnu aplikáciu mobilného bankovníctva alebo nasadenie nových služieb, akou je možnosť platby cez telefónne číslo.

„Pri splnení zvláštnych podmienok, napríklad výšky príjmu, ktorý je pravidelne pripisovaný na predmetný účet, vám banky rady ponúknu aj osobnejší prístup. To môže zahŕňať služby osobného bankára, vedenie účtov v zahraničnej mene či poskytnutie kreditnej karty s nadväzujúcimi službami, ako poistenie alebo vstup do letiskových salónikov,“ uvádza Eduarda Hekšová z dTest. Ak chcete mať všetky bankové služby „pod jednou strechou“, potom vás môže eventuálne zaujímať aj výška úrokov na sporiacom účte či možnosť dojednania výhodnej hypotéky.

Kvôli založeniu bankového účtu ste v minulosti museli z dôvodu identifikácie klienta ísť priamo do banky. V súčasnosti stačí vyplniť potrebné údaje v aplikácii banky. Ak máte účet založený, prevediete si zostatok, nastavíte trvalé príkazy a informujete zamestnávateľa o nových bankových údajoch. Potom stačí zažiadať o zrušenie účtu vo vašej existujúcej banke. Zdá sa vám aj tento spôsob príliš zložitý? Potom nechajte všetko zariaďovanie na vašej novej banke. Funguje to tak, že v pobočke vami vybranej banky požiadate o zmenu platobného účtu. Svoju novú banku môžete splnomocniť, aby za vás a vo vašom mene vyriešila všetky potrebné formality. Banka vám následne zabezpečí nový účet a zároveň, ak si to budete želať, od určitého dátumu prevedie trvalé príkazy a súhlas s inkasom, osloví vášho zamestnávateľa o presmerovanie príjmu, alebo dokonca vypovie zmluvu o platobnom účte v existujúcej banke.

Pri prenose účtu do inej banky sa zmení existujúce číslo bankového účtu, pretože každá banka má svoj špecifický kód, ktorý nie je možné preniesť do druhej banky. Zmenu platobného účtu vám nová banka nemusí zabezpečiť, ak máte v doterajšej banke ďalšie záväzky spojené s bežným účtom, napríklad hypotéku, alebo ak je účet v nepovolenom debete. V niektorých prípadoch pre vás môže byť jednoduchšie založiť si účet v novej banke samostatne a určitý čas prevádzkovať oba účty zároveň.

utorok 4. marca 2025

e-Shopping: Opäť rast

Rok 2024 bol z pohľadu on-line nakupovania na Slovensku rekordný. Stúpal počet objednávok aj ich priemerná hodnota. Slovenské e-shopy fungujúce na Shoptete zaznamenali v roku 2024 obrat približne 474 miliónov eur. Nárast oproti roku 2023 predstavuje približne 30 %. O vyše 16 % sa zvýšil aj počet vybavených objednávok. Spolu ich bolo vyše 5,5 milióna. Rástla tiež cena priemerného nákupu. Zatiaľčo v roku 2023 predstavovala približne 75 eur, v roku 2024 už išlo o 85 eur.

Už tradične zaznamenali e-shopy najvyššie tržby koncom roka počas predvianočnej sezóny. Tentoraz však po rokoch nebol top mesiacom november, ale december. Najsilnejším nákupným dňom týždňa počas roka zostáva pondelok, hoci najsilnejší nákupný deň vianočnej sezóny bol 10. december, teda utorok.

V roku 2024 vznikali aj nové e-shopy. Len na Shoptete ich pribudlo okolo 1500. Medziročne pritom rástla väčšina segmentov, najvýraznejšie segment potravín, a to o 42 %. Nárast o 39 % zaznamenal aj predaj kozmetiky a parfumov, o 32 % vzrástol záujem o sortiment pre zvieratá. Čoraz využívanejšia je aj možnosť objednať potrebné veci cez e-shop priamo do útulku. Nákupy tovaru súvisiaceho so športom a turistikou stúpli o 26 % a viac sa objednávali aj šperky a hodinky, a to o 21 %. Naopak, jemný pokles zaznamenal segment elektroniky, a to o 5 %.

pondelok 3. marca 2025

EU: Akčný plán pre energie

Európska komisia predložila akčný plán s krátkodobými opatreniami na zníženie nákladov na energie, dokončenie energetickej únie, prilákanie investícií a lepšiu pripravenosť na potenciálne energetické krízy. Ako kľúčový prvok čistej priemyselnej dohody má prinesieť úľavu nielen domácnostiam, ktoré čelia vysokým účtom za energiu, ale aj priemyselným odvetviam, ktoré zápasia s vysokými výrobnými nákladmi s odhadovanými celkovými úsporami 45 miliárd EUR v roku 2025, ktoré sa postupne zvýšia až na 130 miliárd EUR ročných úspor do roku 2030 a 260 miliárd EUR do roku 2040. Vychádza z nedávnej reformy koncepcie trhu s elektrinou, plánu REPowerEU, odvetvových koncepcií pre veternú energiu, solárnu energiu a siete a revidovaných právnych predpisov v oblasti energetiky a klímy v rámci balíka Fit for 55.

Aby bola elektrina cenovo dostupnejšia, komisia sa bude zaoberať všetkými tromi zložkami účtov za energiu: sieťovými a systémovými nákladmi, daňami aj odvodmi a nákladmi na dodávky. Členským štátom odporučí, aby znížili vnútroštátne dane z elektriny a umožnili spotrebiteľom ľahšie prejsť k lacnejším ponukám energie. Podporovať bude zavádzanie dlhodobých zmlúv o dodávkach, ktoré pomôžu prerušiť prepojenie medzi maloobchodnými účtami za elektrinu a vysokými a nestálymi cenami plynu. Navrhne tiež metodiku na zabezpečenie, aby sieťové poplatky odrážali náklady na energetický systém, čím sa bude stimulovať čo najefektívnejšie využívanie siete. Spolu s podporou väčšieho množstva a rýchlejšieho využívania obnoviteľných zdrojov energie takisto podporí širšie využívanie riešení energetickej efektívnosti, čo môže viesť k úsporám až do výšky 162 miliárd EUR ročne v roku 2030. Záručný systém EÚ, ktorý sa má vypracovať v spolupráci s Európskou investičnou bankou, pomôže znížiť riziko investícií do služieb v oblasti energetickej efektívnosti a uľahčí prístup k účinnejším spotrebičom a výrobkom s dlhšou životnosťou.

Ceny plynu v EÚ sú príliš vysoké a ovplyvňujú konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. S cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž komisia zintenzívni kontrolu trhov EÚ s plynom s pomocou Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) a vnútroštátnych regulačných orgánov. Spolupráca so spoľahlivými dodávateľmi LNG má identifikovať dodatočný nákladovo konkurencieschopný dovoz a využiť kúpnu silu únie agregovaním dopytu zo strany spoločností z EÚ. V konečnom dôsledku sú lepšie integrované, dobre fungujúce a dekarbonizované trhy s energiou najlepším štítom proti kolísaniu cien. Komisia sa preto bude usilovať o dobudovanie energetickej únie s väčším počtom prepojovacích vedení, silnejšou sieťou a cezhraničným obchodovaním a okrem iného zavedie súbor iniciatív na podporu elektrifikácie a dekarbonizácie odvetví vykurovania a chladenia s cieľom mobilizovať súkromný kapitál a ďalej digitalizovať energetický systém.

Bezpečnosť dodávok je kľúčom na zabezpečenie stability cien. Komisia aktualizuje rámec EÚ pre energetickú bezpečnosť s cieľom riešiť vznikajúce hrozby, akými sú kybernetické útoky, sabotáž kritickej infraštruktúry a riziká vyplývajúce zo závislosti od dovozu. Zvýši sa tým aj pripravenosť na potenciálnu cenovú krízu, okrem iného vydaním usmernení pre členské štáty o tom, ako odmeňovať spotrebiteľov, aby znížili spotrebu v čase špičky a udržali účty za energiu pod kontrolou.