EU: Kontinent umelej inteligencie

Európska komisia spolu s akčným plánom pre kontinent umelej inteligencie otvorila do 4. júna 2025 aj dve verejné konzultácie. Prvá je určená záujemcom na vyjadrenie názorov na akt o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie, druhá o stratégii využívania umelej inteligencie má pomôcť určiť priority, výzvy a relevantnosť navrhovaných riešení aj politických koncepcií vrátane dodatočných opatrení pri zavádzaní umelej inteligencie. Tretia verejná konzultácia o stratégii pre dátovú úniu je naplánovaná na máj.

Akčný plán pre kontinent umelej inteligencie má posilniť inovačnú schopnosť Európskej únie v oblasti umelej inteligencie opatreniami a politikami okolo piatich kľúčových pilierov:

1. Vybudovanie rozsiahlej dátovej a výpočtovej infraštruktúry pre umelú inteligenciu

Komisia posilní európsku infraštruktúru umelej inteligencie a superpočítačov sieťou tovární umelej inteligencie. Aktuálne sa 13 z nich buduje pri európskych superpočítačoch. Budú podporovať startupy, sektor aj výskumníkov EÚ v oblasti umelej inteligencie pri vývoji modelov a aplikácií. Ako už EÚ oznámila v kompase konkurencieschopnosti, pomôže tiež zriadiť gigatovárne umelej inteligencie. Ide o veľké zariadenia približne so 100 000 špičkovými čipmi umelej inteligencie – čo je štvornásobok počtu čipov v súčasných továrňach umelej inteligencie. Nevyhnutným predpokladom sú verejné i súkromné investície – zverejnená tak bola výzva na vyjadrenie záujmu pre konzorciá. Ďalšie stimuly pre súkromné investície do gigatovární poskytne iniciatíva InvestAI, ktorá zmobilizuje investície vo výške 20 miliárd eur až na päť gigatovární umelej inteligencie na rôznych miestach únie. Komisia v úsilí podnietiť investície súkromného sektora do cloudovej kapacity a dátových centier predloží aj návrh aktu o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie. Cieľom je v nastávajúcich piatich až siedmich rokoch aspoň strojnásobiť kapacitu dátových centier v EÚ. Prioritou pritom budú vysoko udržateľné dátové centrá.

2. Zlepšenie prístupu k veľkému množstvu vysokokvalitných dát

Dôležitým prvkom akčného plánu je vytvorenie dátových laboratórií, kde sa budú zhromažďovať a spravovať rozsiahle objemy vysokokvalitých dát z rôznych zdrojov v továrňach umelej inteligencie. V roku 2025 sa zavedie komplexná stratégia pre dátovú úniu, aby sa podaril vytvoriť skutočný vnútorný trh s dátami, na základe ktorých bude možné rozšíriť riešenia umelej inteligencie.

3. Vývoj algoritmov a podpora zavádzania umelej inteligencie v strategických sektoroch EÚ

Napriek potenciálu umelej inteligencie ju v EÚ zaviedlo len 13,5 % podnikov. Komisia v nasledujúcich mesiacoch s víziou vyvíjať riešenia umelej inteligencie prispôsobené jednotlivým účelom, rozvinúť ich priemyselné použitie a podporiť ich úplné zavedenie v strategických súkromných a verejných sektoroch EÚ zavedie stratégiu využívania umelej inteligencie. Dôležitú úlohu má zohrávať európska infraštruktúra inovácie umelej inteligencie, a predovšetkým továrne umelej inteligencie a európske centrá digitálnych inovácií.

4 Posilnenie zručností a talentov v oblasti umelej inteligencie

Komisia uľahčí medzinárodný nábor zručných odborníkov a výskumníkov z oblasti AI. Poslúžia na to napr. iniciatíva okruhu talentov, akcie Marie Curie-Skłodowskej (konkrétne „MSCA Choose Europe“ – Akcia Marie Curie-Skłodowskej Vyberte si Európu), ako aj štipendijné programy plánovanej Akadémie zručností v oblasti umelej inteligencie. Pomôžu otvoriť cesty legálnej migrácie pre pracovníkov so špičkovými zručnosťami v sektore umelej inteligencie z krajín mimo EÚ a takisto pritiahnuť najlepších európskych výskumníkov a expertov na umelú inteligenciu späť do Európy. Okrem toho komisia zostaví programy vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti umelej inteligencie a generatívnej umelej inteligencie v kľúčových sektoroch. Ich účelom bude pripraviť novú generáciu odborníkov na umelú inteligenciu a podporiť zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovníkov.

5 Zjednodušenie regulácie

Komisia zriadi asistenčné pracovisko pre akt o umelej inteligencii, ktorého úlohou bude pomáhať podnikom akt dodržiavať. Bude slúžiť ako ústredné kontaktné miesto a informačná a usmerňovacia centrála v otázkach k aktu o umelej inteligencii.

Súvislosti

1. augusta 2024 nadobudol účinnosť akt o umelej inteligencii a 4. februára 2025 boli uverejnené usmernenia k zakázaným praktikám v oblasti umelej inteligencie. 24. januára 2024 Komisia zaviedla balík opatrení na podporu európskych startupov a malých a stredných podnikov pri vývoji dôveryhodnej umelej inteligencie. 9. júla 2024 nadobudlo účinnosť zmenené nariadenie o spoločnom podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku a umožnilo zriadenie tovární umelej inteligencie. 10. decembra 2024 bolo vybraných sedem konzorcií na zriadenie tovární umelej inteligencie, 12. marca 2025 nasledovalo šesť ďalších konzorcií. 11. februára 2025 bola oznámená iniciatíva InvestAI, ktorá má zmobilizovať investície do umelej inteligencie v celej Európe vo výške 200 miliárd eur.

SR: Rast miezd pomalý

Mzdy na Slovensku vo februári 2025 podľa štatistického úradu síce nominálne rástli, avšak tempo ich medziročného rastu výraznejšie spomalilo. V 4 z 10 mesačne sledovaných odvetví dokonca rast miezd zaostal za rastom cien. Zamestnanosť bola medziročne vyššia iba v 3 odvetviach, ale klesla až v polovici z nich.

Priemerná nominálna mesačná mzda vo februári 2025 medziročne rástla vo všetkých 10 mesačne sledovaných odvetviach. Tempo rastu dosahovalo od 1,9 % v predaji a oprave motorových vozidiel do 12,8 % v informáciách a komunikácii. Reálna mzda (po očistení o vplyv inflácie) sa zvýšila v 6 z 10 mesačne sledovaných odvetví. Najviac, až o 8,7 % rástla v informáciách a komunikácii, najmenej, len o 1 % v priemysle. Vyšší reálny rast v intervale od 4 % do 5 % sa prejavil v ubytovaní ako aj v reštauráciách s pohostinstvami. Nižšie reálne mzdy ako pred rokom od 0,7 % do 1,8 % mali v doprave vrátane skladovania, tiež vo vybraných trhových službách, rovnako aj vo veľkoobchode či v predaji a oprave vozidiel.

Februárová zamestnanosť medziročne rástla v troch odvetviach, a to v ubytovaní, maloobchode a vo vybraných trhových službách. Naopak, klesla v 5 odvetviach, najviac v priemysle o 1,9 % a najmenej v informáciách a komunikácii o 1,2 %. Nezmenila sa v stavebníctve a v predaji a oprave vozidiel.

V prvých dvoch mesiacoch roka 2025 medziročne rástli nominálne mzdy vo všetkých 10 mesačne sledovaných odvetviach, reálne mzdy boli vyššie v 9 z nich v rozpätí od 0,6 % vo veľkoobchode do 5,5 % v informáciách a komunikácii. Mzdy po zohľadnení vplyvu inflácie boli o 0,6 % nižšie ako vlani vo vybraných trhových službách. Zamestnanosť od januára do februára 2025 bola medziročne vyššia v 3 z 10 mesačne sledovaných odvetví, v 6 odvetviach sa znížila a v 1 zostala nezmenená. Vývoj počtu zamestnaných osôb sa pohyboval od -2,1 % v priemysle do 3,3 % v ubytovaní.

SR: Zbankrotovala aj osemdesatnička

V marci na Slovensku zbankrotovalo 752 dlžníkov, zatiaľ v tomto roku najviac. V porovnaní s minuloročným marcom ide tiež o nárast, presne pred rokom bol počet dlžníkov 573, čiže o 31 % menej ako v prvom jarnom mesiaci 2025. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau bolo celkovo v prvom štvrťroku 2025 vyhlásených 1 726 osobných bankrotov. V medzikvartálnom medziročnom porovnaní je viditeľný pozitívny trend. V prvom štvrťroku 2024 bolo bankrotujúcich ľudí až 2 047, čiže ide o viac ako 15 % pokles.

Najviac dlžníkov bolo v produktívnom veku, v marci ich bolo najviac vo vekovom intervale 30 – 39 rokov, a to u oboch pohlaví. Tvorili takmer 29 % podiel zo všetkých dlžníkov. Zaujímavé je porovnanie s marcom 2024, vtedy bolo tridsiatnikov o 3 % menej. Vo veku 70 – 79 rokov zbankrotovalo v tohtoročnom marci 7 seniorov a 6 senioriek. V štatistike pribudla aj jedna osemdesiatnička. V rámci tohto štvrťroka ide o prvú osobu v takomto vysokom veku. V prepočte táto staršia generácia (60+) predstavovala 13 % podiel. Stabilným trendom je vyšší podiel dlžníkov mužov, v marci ich bolo 479 a z pohľadu celku tvorili takmer 64 %. U oboch pohlaví platí, že inštitút osobného bankrotu využívajú v drvivej väčšine ľudia so základným a stredoškolským vzdelaním. V marci bol ich podiel 97 %. Zvyšok tvorilo 16 vysokoškolsky vzdelaných mužov a 7 žien. Až 114 dlžníkov boli ľudia bez domova, tvorili takmer 15,5 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov. Oproti iným mesiacom je to výrazne vyššie číslo. Medzi zbankrotovanými dlžníkmi bolo aj 11 manželských párov a 18 ľudí s rodinnými väzbami.

Zo 752 dlžníkov si formu konkurzu zvolilo takmer 90 %, čo predstavuje 737 dlžníkov. Zvyšných 15 ľudí sa rozhodlo pre splátkový kalendár. Z celkového množstva bankrotov bolo 676, čiže takmer 90 %, vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov a 76 na majetok podnikateľov. Pre nepoctivý zámer boli v marci zrušené dve oddlženia. Jeden dlžník bol z Registra diskvalifikácií vymazaný po uplynutí trestu a žiaden nový do registra nepribudol. V marci zároveň súdy zrušili 574 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach, z nich bolo 508 zrušených pre nedostatok majetku a 66 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Z regionálneho hľadiska v marci dominovali Banskobystrický kraj so 140 a Nitriansky kraj so 135 dlžníkmi, na opačnom konci rebríčka bol Trnavský a Žilinský kraj, ktoré mali zhodne po 62 dlžníkov. Z Košického kraja pochádzalo 127, Bratislavského 83, Prešovského 76 a Trenčianskeho 67 dlžníkov.