Bezpečnosť: Najväčšie obavy

V prieskume Data Privacy in 2025: A survey to explore consumer views on cyber protection (2 480 domácich používateľov z celého sveta vo veku 18 - 64 rokov) až 64 % respondentov označilo únik údajov za hlavnú obavu týkajúcu sa ochrany súkromia. Väčšina domácich používateľov považuje osobné fotografie a videá za najdôležitejšie, dokumenty a kontakty, ktoré môžu obsahovať citlivé informácie, sú až na druhom mieste. Zisťovalo sa, aké časté sú prípady porušenia ochrany údajov, ako sa používajú bezpečnostné nástroje, napríklad dvojfaktorová autentifikácia, a aké sú významné nedostatky v postupoch, napríklad v zabezpečení mobilných zariadení a pravidelnom zálohovaní.

Kľúčové poznatky

• Obavy z úniku údajov: 25 % respondentov sa stretlo s krádežou alebo stratou údajov a ďalších 12 % si nie je istých, či došlo k ich úniku, čo poukazuje na skrytú povahu mnohých kybernetických útokov.
• Dôkladné zálohovanie: dve tretiny (66 %) pravidelne zálohujú svoje údaje, zatiaľ čo 9 % ich nezálohuje vôbec. Prekvapujúce je, že 4 % nevedia, čo zálohovanie znamená.
• Osobné fotografie a videá sú najdôležitejšie: Zatiaľ čo dokumenty a e-maily obsahujúce citlivé obchodné a osobné informácie bývajú najcennejšie, 74 % domácich používateľov považuje za najdôležitejšie osobné fotografie a videá, 54 % dokumenty a kontakty a 33 % textové správy.
• Slabá ochrana heslom: Zatiaľ čo viac ako dve tretiny (68 %) používajú silné a jedinečné heslá, menej ako polovica (46 %) používa dvojfaktorovú autentifikáciu (2FA), ktorá je kľúčovou ochranou proti incidentom.
• Oneskorené zavádzanie mobilného zabezpečenia: 43 % respondentov uviedlo, že používa mobilné bezpečnostné aplikácie, zatiaľ čo 35 % tieto nástroje nepozná, a to napriek tomu, že smartfóny sa stali základom moderného digitálneho života.
• Postoje vs. činy: hoci viac ako 60 % respondentov hodnotí bezpečnosť údajov ako "veľmi dôležitú", len 40 % často aktualizuje svoje heslá a takmer 70 % naďalej používa verejné Wi-Fi na vykonávanie citlivých činností.
• Frustrácia používateľov: Takmer 30 % respondentov považuje bezpečnostné nástroje za príliš zložité na používanie a 25 % respondentov uvádza vysoké náklady ako prekážku pri ich používaní.
• Generačné rozdiely: Mladší používatelia (do 35 rokov) uvádzajú podstatne viac prípadov narušenia bezpečnosti ako staršie demografické skupiny (55 - 64 rokov), čo môže odrážať rizikovejšie digitálne návyky mladšej generácie.
• Vzdelávanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti na vzostupe: Povzbudivé je, že vzdelávanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti založené na videách získava na popularite, pričom 44 % respondentov sa obracia na on-line videá, aby sa dozvedeli o osvedčených postupoch v oblasti bezpečnosti.

Výsledky prieskumu odhalili výrazný kontrast medzi rastúcim povedomím o kybernetických hrozbách a nedostatkom proaktívnych bezpečnostných opatrení medzi domácimi používateľmi na celom svete. Spoločnosť Acronis preto odporúča prijať základné postupy, ako je pravidelné zálohovanie dát, dvojfaktorová autentifikácia (2FA) a používanie mobilných bezpečnostných aplikácií.

Trend: Nákupy na splátky

Priemerná hodnota nákupov spotrebného tovaru z roka na rok rastie. Slováci dali vlani priemerne za jeden nákup na splátky či už v kamennom alebo internetovom obchode 674 eur, päť rokov predtým to bolo o 56 eur menej. Ani počas tohto roku zatiaľ nebadať pokles. Vo všeobecnosti o dosť častejšie nakupujú muži, v roku 2024 pripadalo na nich až 58 percent nákupov, na ženy zvyšných 42 percent. Nakupujúci sa orientujú najmä na moderné technológie, pričom jasne dominujú smartfóny, pred notebookmi, televízormi, inteligentnými hodinkami a prvú päťku uzatvárajú domáce spotrebiče.

Podľa dát Home Credit bola v roku 2019 priemerná hodnota jedného nákupu spotrebného tovaru na Slovensku 618 eur, v roku 2022 to bolo 641 eur, v roku 2023 - 655 eur a vlani dosiahla 674 eur. Trend mierneho rastu pretrváva, čo potvrdzujú aj údaje z prvých mesiacov roka 2025 – január zaznamenal priemer 688 eur, február 683 eur a marec 642 eur. Analýza dát ukazuje aj sezónne výkyvy v nakupovaní on-line či v klasických obchodoch, pričom najvyššia aktivita nakupujúcich je zaznamenaná v októbri, novembri a decembri. Najväčší podiel z počtu financovaných nákupov za rok 2024 zaznamenali v krajoch Nitra a Košice, s 15,0 % resp. 14,7 % podielom, pričom najnižšia aktivita v prípade nákupov na splátky bola v Bratislave s 11,1 % podielom. Ďalšie regióny, ako Trnava, Prešov, Žilina, Trenčín a Banská Bystrica vykazujú hodnoty v rozmedzí 11,5 % až 12,1 %. V regióne hlavného mesta je síce najmenej nákupov, na druhej strane je tu najvyššia priemerná hodnota jedného nákupu na splátky, a to 772 eur. V Nitrianskom kraji, ktorý je prvý v počte nákupov, je priemerná výška jedného nákupu 654 eur.

Slováci najčastejšie nakupujú na splátky moderné a technologicky vyspelé produkty, čo odráža aktuálne trendy a požiadavky. Rebríček TOP 10 najviac nakupovaného tovaru na splátky: 1. smartfóny, 2. notebooky, 3. televízory, 4. inteligentné hodinky, 5. domáce spotrebiče, 6. počítače, 7. nábytok, 8. herné konzoly, 9. tablety, 10. PC komponenty a príslušenstvo. Pritom smartfóny, kde každý rok prichádzajú na trh nové verzie obľúbených značiek, sú s výrazným náskokom najviac kupovaným tovarom, a to predovšetkým modely Samsung Galaxy a iPhone.

EU: Podpora obehových a účinných výrobkov

Európska komisia prijala pracovný plán na roky 2025 – 2030 týkajúci sa nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov a nariadenia o energetickom označovaní. Uvádza zoznam výrobkov, ktoré by sa mali uprednostniť pri zavádzaní požiadaviek na ekodizajn a označovanie energetickými štítkami počas nasledujúcich piatich rokov. Prioritnými výrobkami sú oceľ a hliník, textil (so zameraním na odevy), nábytok, pneumatiky a matrace na základe ich potenciálu dosiahnuť výsledky v oblasti obehového hospodárstva. Komisia zavedie tiež horizontálne opatrenia týkajúce sa požiadaviek na opraviteľnosť výrobkov, akými sú spotrebná elektronika a malé domáce spotrebiče. Bude zahŕňať zavedenie skóre opraviteľnosti pre výrobky s najväčším potenciálom a požiadavky na recyklovateľnosť elektrických a elektronických zariadení.

Budúce požiadavky na ekodizajn a energetické označovanie vybraných výrobkov sa budú vzťahovať na dva prvky:

• výkonnosť výrobku, ako je minimálna trvanlivosť, minimálna energetická efektívnosť a efektívnosť využívania zdrojov, dostupnosť náhradných dielov alebo minimálny recyklovaný obsah;
• a/alebo informácie o výrobku vrátane kľúčových prvkov výrobku, ako je uhlíková a environmentálna stopa výrobkov. Informácie o výrobku sa budú sprístupňovať najmä prostredníctvom digitálneho pasu výrobku alebo v prípade výrobkov s energetickými štítkami prostredníctvom Európskeho registra výrobkov s energetickým označením (EPREL).

Pri vypracúvaní požiadaviek na ekodizajn bude komisia venovať pozornosť potrebám MSP, najmä mikropodnikov a malých podnikov so strednou trhovou kapitalizáciou, a zabezpečí, aby im bola k dispozícii prispôsobená podpora. Požiadavky na ekodizajn a energetické označovanie sa stanovia prostredníctvom delegovaných aktov pre jednotlivé výrobky alebo pre skupiny podobných výrobkov. Bude vychádzať z prípravných štúdií a posúdení vplyvu. Zapojí zainteresované strany a zainteresované strany do celého procesu, a to aj do nedávno zriadeného fóra pre ekodizajn. Pokiaľ ide o niektoré energeticky významné výrobky, prebiehajúca práca v rámci smernice o ekodizajne by mala pokračovať a príslušné požiadavky sa prijmú najneskôr do 31. decembra 2026.

SR: Inflácia v marci najvyššia za posledných 15 mesiacov

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v marci t. r. podľa štatistického úradu medzimesačne vzrástli o 0,3 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu 0,3 % a čistá inflácia hodnotu 0,5 %. Inflácia na medziročnej úrovni dosiahla 4 %, najviac od decembra 2023. Jadrová inflácia dosiahla hodnotu 3 % a čistá inflácia hodnotu 2,7 %.

Spotrebiteľské ceny v marci vzrástli medzimesačne od 0,2 % za bývanie s energiami do 1,7 % za odevy a obuv. Lacnejšia bola doprava o 1,5 % a potraviny s nealko nápojmi o 0,1 %. Najväčší vplyv na medzimesačnú infláciu mali vyššie ceny v odbore reštaurácie a hotely: stravovanie o 1,5 % (služby v jedálňach o 2,3 %, v reštauráciách a kaviarňach o 1,1 %), ubytovacie o 1,2 %. Výraznejšie sa zvýšili tiež ceny za odevy a obuv o 1,7 %. V odbore bývanie a energie sa ceny zvýšili o 0,2 %, rástli najmä ceny imputovaného nájomného, údržby a opráv obydlia, zberu smetí a pevných palív. Mierne klesli ceny tepelnej energie. Spotrebitelia pocítili aj rast cien za služby osobnej starostlivosti (kadernícke a skrášľovacie služby o 0,9 %) a osobných doplnkov o 1,1 %. Naopak, tlmiaci účinok na rast inflácie mali nižšie ceny v doprave o 1,5 %, lacnejšie boli pohonné látky o 3,8 % či dopravné služby a nákup motorových vozidiel. Potraviny a nealko nápoje po 2 mesiacoch rastu klesli o 0,1 %. V porovnaní s februárom boli nižšie najmä ceny olejov a tukov o 4,1 %, ovocia o 1,3 %, zeleniny o 0,9 % a mäsa o 0,3 %. Naopak vzrástli ceny mlieka, syrov a vajec o 0,9 %, ako aj chleba a obilnín o 0,7 %. Ceny zvyšovali stále drahšie nealko nápoje o 1,4 %.

Medziročne ceny rástli od 1,1 % v doprave do 10,6 % za vzdelávanie. Potraviny s nealko nápoje boli drahšie o 3,2 % (nealkoholické nápoje o 15 %, dvojciferný rast evidovali tak minerálne vody a šťavy, ako aj káva, čaj a kakao). Výrazne drahšie boli oleje a tuky nad 13 %,  vyššie ceny o 4 až 7 % malo tiež mlieko, syry s vajcami, tiež ovocie, ako aj cukor a cukrovinky. Naopak lacnejšie do 2,6 % bolo mäso a zelenina. K rastu inflácie naďalej prispieval rast cien v reštauráciách a hoteloch o 8,7 %, zdražovanie rozličných tovarov a služieb v priemere o takmer 7 %, ovplyvnené drahšími kaderníckymi a skrášľovacími službami, ale aj finančnými službami, či poistením. Infláciu zvyšovali aj stále rastúce ceny alkoholických nápojov a tabaku o 5,9 %, zdraželo najmä víno, ale aj destiláty, pivo a tabak. V odbore bývanie s energiami vzrástli ceny o 2,4 %. Dvojciferný medziročný rast zaznamenali ceny dodávky vody a zberu smetí. Mierne poklesli ceny tepelnej energie.