SR: Byty drahšie než v roku 2022

Podľa údajov Národnej banky Slovenska ceny bývania na Slovensku v prvom štvrťroku 2025 vzrástli o 4 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Najvýraznejšie zdražovanie medzi decembrom a januárom sa týkalo predovšetkým starších bytov. Regionálnemu pohľadu dominuje rast cien v Bratislave a Košiciach. V Nitrianskom a Žilinskom kraji evidujeme mierny pokles. Ponuka nehnuteľností na bývanie sa počas prvých troch mesiacov roka 2025 zvýšila o 7 %. Ide o prvý nárast objemu inzerátov po troch štvrťrokoch poklesu. Do ponuky vo výraznejšej miere pribúdali rodinné domy a ich podiel je tak najvyšší za posledné roky.

Medziročný rast ponukových cien sa vyšplhal na 11,4 %, pritom v prvom štvrťroku 2024 ešte ceny klesali. Priemerná cena nehnuteľností na bývanie vzrástla o 104 EUR/m2 na úroveň 2 700 EUR/m2. Hlavný podiel na cenovom raste v úvode roka pripadol na Bratislavský kraj. Priemerná cena bytov sa na začiatku roka 2025 dostala na doterajšie historické maximum 3 041 EUR/m2. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku vzrástla o 5 % (13,1 % medziročne). V jednotkovom vyjadrení ide o nárast o 145 EUR/m2. Najvýraznejšie rástli ceny 2-izbových bytov, zatiaľ čo 5-izbové byty zaznamenali miernu korekciu. Priemerná cena domov sa zvýšila o 53 EUR/m2, čo zodpovedá nárastu o 2,7 % medzi štvrťrokmi. Ceny domov tak rovnako ako byty zrýchlili svoj rast a dosiahli úroveň 2031 EUR/m2.

Percentuálny rozdiel medzi cenami novostavieb a starších nehnuteľností sa v prvom štvrťroku prekvapivo zmenšil. Ceny nových bytov vzrástli o 3,4 %, zatiaľčo staršie byty zdraželi až o 6 %. Najvýraznejší cenový rast bol v Košickom kraji (5,7 %) a v Bratislavskom kraji len o niečo nižší (5,1 %). Rast cien potiahli predovšetkým byty v Bratislave a Košiciach. V Bratislave sa na cenovom náraste podieľali vo výraznejšej miere skôr staršie byty. Zdražovanie bytov neobišlo ani ďalšie mestá v týchto krajoch, či už Senec, Pezinok alebo Rožňavu, Gelnicu a Spišskú Novú Ves. Na rozdiel od vývoja na konci predchádzajúceho roka však v prvom štvrťroku ceny v dvoch krajoch aj klesali, a to v Nitrianskom a Žilinskom (zhodne po -1 %). V Banskobystrickom kraji ceny nehnuteľností stagnovali.

Tomáš Boháček, komentár:„Domnievame sa, že v druhej polovici roka by rast cien mal naďalej pokračovať, aj keď tempo sa zmierni. Dopyt by mal plynulo rásť, a to aj po druhej a ďalšej (investičnej) nehnuteľnosti, kde by sa nateraz nemala negatívne prejaviť ani zamýšľaná zmena ich zdaňovania. Prospievať ďalšiemu rastu bude aj postupný pokles úrokových sadzieb na hypotékach, ktoré sa vzhľadom na vývoj úrokových sadzieb ECB, budú postupne približovať k 3 %, to by však mohlo byť zároveň aj dno v tomto roku. Na strane ponuky veľké zmeny neočakávame, hoci pri existujúcich nehnuteľnostiach môže posledný prudší rast cien vyvolať ďalší nárast počtu predajných inzerátov. Klesajúci vplyv na ceny však nebude veľký a predajcovia budú skôr vyčkávať, ako znižovať ceny.“

EU: 910 miliónov EUR na obranu

Európska komisia investuje 910 miliónov EUR v rámci Európskeho obranného fondu (ERF) s cieľom vytvoriť silný a inovatívny obranný priemysel v Európe v súlade s plánom ReArm Europe / Readiness 2030 na posilnenie celoeurópskych obranných spôsobilostí a spoločnou bielou knihou o pripravenosti na európsku obranu do roku 2030, v ktorej sa vymedzuje nový prístup k obrane a identifikujú investičné potreby. Odstrániť sa majú kľúčové nedostatky v spôsobilostiach – akými sú mobilita síl a obrana bezpilotných lietadiel – prostredníctvom inovácií a spolupráce v rámci európskej vedy a priemyslu. Po výbere úspešných návrhov sa začnú pripravovať dohody o grante s cieľom podpísať ich do konca roka.

Európsky obranný fond s rozpočtom 7,3 miliardy EUR na roky 2021 – 2027 je hlavným nástrojom Európskej únie na podporu spolupráce v oblasti obranného výskumu a vývoja. Podporuje spoluprácu medzi spoločnosťami všetkých veľkostí a výskumnými inštitúciami v celej EÚ a Nórsku. Okrem toho je hnacou silou transformácie a rozširovania obranného ekosystému EÚ, ktorého jadrom je program EÚ pre inovácie v oblasti obrany (EUDIS). V rámci tohtoročných investícií sa vyčlenilo 45 miliónov EUR na podporu prelomových technológií určených na výraznú zmenu alebo nahradenie existujúcich výrobkov, koncepcií a spôsobilostí obranného priemyslu, a to často zavedením jednoduchosti, pohodlia, prístupnosti alebo nákladovej efektívnosti. Deväť vybraných projektov sa zameriava na poskytovanie prelomových technológií, akým je projekt METASTEALTH, ktorý vyvíja stealth materiály novej generácie. Medzi novovybrané projekty patria aj ukrajinské malé UAS, ktoré sa zameriavajú na vývoj pokročilých vzdušných systémov založených na umelej inteligencii. Ďalším príkladom je projekt ENGRTII, ktorý spája viac ako 45 priemyselných subjektov a výskumných organizácií s cieľom vyvinúť do roku 2030 novú generáciu európskych rotorových lietadiel. Projektom EUROSWEEP sa vytvorí spoločný autonómny európsky systém zametania mín.

ERF takisto po prvýkrát prispel k cieľom Platformy strategických technológií pre Európu (STEP), iniciatívy na podporu vývoja a výroby kritických technológií v EÚ s celkovým počtom 15 súvisiacich tém výziev. Všetkým návrhom, ktoré splnili požadované normy kvality v rámci týchto výziev, bola udelená pečať STEP pomáhajúca prilákať ďalšie verejné a súkromné financovanie. Úplný zoznam týchto projektov bude uverejnený na portáli STEP.

ERF sa vykonáva prostredníctvom ročných pracovných programov, ktoré sú štruktúrované podľa 17 tematických a horizontálnych kategórií akcií počas obdobia viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027. Zameriavajú sa na:

• Riešenie vznikajúcich výziev, ako lekárska podpora v oblasti obrany, hrozby CBRN, biotechnológie a ľudské faktory, s cieľom vytvoriť holistický prístup k modernému bojovému poľu.
• Rozvoj podporných a podporných faktorov v oblasti obrany vrátane digitálnej transformácie, energetickej odolnosti a environmentálnej transformácie s cieľom stimulovať kľúčový technologický pokrok vo všetkých oblastiach spôsobilostí.
• Zvyšovanie excelentnosti vo vojne so zameraním na vzdušný boj, protivzdušnú a protiraketovú obranu, pozemný boj, ochranu ozbrojených síl a mobilitu, ako aj simuláciu a výcvik s cieľom podporiť ambiciózne obranné systémy.

Štvrtý ročník výziev zaznamenal bezprecedentný záujem zo strany obranného priemyslu a výskumných organizácií EÚ: 297 návrhov 625 právnych subjektov z 26 členských štátov EÚ alebo Nórska. Poukazuje to na rastúci záujem o celoeurópsku spoluprácu a spoločný strategický rozvoj obranných spôsobilostí. MSP zohrávajú kľúčovú úlohu vo vybraných návrhoch, predstavujú vyše 38 % všetkých zúčastnených subjektov a dostávajú viac ako 27 % celkových požadovaných finančných prostriedkov EÚ. Vo vybraných projektoch je viac ako 369 miliónov EUR pridelených na 39 výskumných projektov a 539 miliónov EUR na 23 projektov rozvoja spôsobilostí.

Shrinkflácia: Platíte rovnako, dostávate menej

Zmenšovanie výrobku a ponechanie rovnakej ceny. Tyčinka je o pár gramov ľahšia, obal sa nezmenil a cena zostala rovnaká. Na prvý pohľad si tak spotrebiteľ dáva do košíka rovnaký tovar, v skutočnosti ale kupuje menšiu tyčinku. Shrinkfláciu môžeme v poslednom čase vidieť u celej škály produktov, typicky ide napríklad o balenie čokolád, zemiakových lupienkov, ale možno sa s ňou stretnúť aj pri drogériovom tovare či umývacích prostriedkoch.

Keď výrobcovia zmenšujú veľkosť alebo množstvo, ale cena zostáva rovnaká alebo dokonca rastie, hovoríme o shrinkflácii (z anglického shrinkflation: shrink, zmenšiť a inflation, inflácia). Pre spotrebiteľov môže byť shrinkflácia mätúca, pretože ju nemusia vždy odhaliť na prvý pohľad. Pritom ide o nástroj, ktorý slúži na nenápadné zdraženie tovaru. Shrinkflácia nie je zo zákona zakázaná, ani nie je stanovené, že by predávajúci musel spotrebiteľov upozorniť, že došlo k zmene balenia. Inak je to napríklad vo Francúzsku, kde sú niektorí obchodníci povinní informovať spotrebiteľov aj o prípadných zmenách množstva výrobku. Predávajúci je povinný informovať o cene a prípadne aj jednotkovej cene. Na cenovke musí byť uvedená konečná cena vrátane všetkých poplatkov a daní. Okrem toho majú predávajúci povinnosť uvádzať pri tovare jednotkové ceny, teda ceny za jednotku množstva výrobku, napríklad cenu za kilogram, liter alebo meter. Povinnosť uvádzať jednotkové ceny sa však nevzťahuje na všetky výrobky – napríklad ak je tovar s menovitou hmotnosťou alebo menovitým objemom najviac 50 g alebo 50 ml, ani na rôzne druhy tovarov, ak sa predávajú v jednom balení za jednu cenu.

Obchodníci v obale okrem výrobku predávajú často aj veľké množstvo vzduchu. Bezdôvodne veľké obaly však môžu klamať spotrebiteľov a zároveň zbytočne zaťažujú životné prostredie. Zákon o obaloch však priamo nestanovuje povinnosť vyrábať čo najmenšie obaly. Iná situácia je v susednom Česku, kde podľa zákona osoba, ktorá uvádza obal na trh, musí zabezpečiť, aby hmotnosť a objem obalu výrobku boli čo najmenšie. Účelom tejto úpravy je predchádzanie vzniku odpadu, pričom jej nedodržanie je priestupok, ktorý môžu dozorné orgány pokutovať až do výšky pol milióna korún. Prípad s príliš veľkým obalom tabliet do umývačky riadu riešil napríklad v októbri 2024 Mestský súd v Prahe, ktorý potvrdil oprávnenosť pokuty zo strany Českej obchodnej inšpekcie.

Superodpočet 2023: Giganty absentujú

Po zverejnení štvrtého zoznamu superodpočtov za rok 2023 sa celkový objem dosiaľ uplatneného superodpočtu na Slovensku navýšil na 227 485 694 eur, čo pre 531 uplatniteľov predstavuje pri 21 % sadzbe dane z príjmov celkovú úsporu na dani takmer 48 miliónov eur. V zásade však nenastali v priebežných výsledkoch podstatné zmeny. Z 10 nových superodpočtov pribudol len jeden miliónový, preto na prvých 10 priečkach nenastali žiadne pohyby. Finálna analýza bude dostupná v lete 2025, až po zverejnení ďalšieho zoznamu superodpočtov, v ktorom sa ešte budú nachádzať aj superodpočty za hospodársky rok začínajúci koncom roku 2023.

Podľa priebežnej analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau z TOP 5 roka 2022 sa v zoznamoch za rok 2023 nachádza iba jeden subjekt – Slovnaft, ktorý opäť vedie s najvyšším superodpočtom takmer 26 miliónov eur. Siemens a Siemens Healthcare vo štvrtom kvartáli 2024, z ktorého je posledný zverejnený zoznam, ešte nepodali daňové priznania za hospodársky rok začínajúci 1. októbra 2023. Naopak zástupcovia oceliarskeho priemyslu už definitívne v zozname superodpočtov 2023 budú absentovať, hoci vo svojich výskumno-vývojových aktivitách pokračovali. Absentujúcich gigantov sa snažili nahradiť nováčikovia. Bola ich zatiaľ bez jedného stovka, z toho vo štvrtom zozname pribudli len štyria. Spoločne si na 192 projektov uplatnili superodpočet v objeme vyše 21,5 miliónov eur, priemerná výška ich superodpočtu dosiahla 217 424 eur. Na dani z príjmov tak pri sadzbe 21 % ušetrili celkovo cca 4,5 miliónov eur. Podľa kategórie obratu je medzi nováčikmi 52 mikropodnikov a pripadá na nich 18 % objemu superodpočtu nováčikov. Podľa počtu zamestnancov spĺňa kritérium mikropodniku 30 nováčikov s podielom 8,6 % na objeme superodpočtu, ale ak zohľadníme podniky až do 50 zamestnancov, takých je medzi nováčikmi už 67 z 99 a pripadá na nich takmer 40 % objemu superodpočtu. Až 30 nováčikov je mikro účtovnou jednotkou. Najviac nováčikov sídli v Bratislavskom kraji (39), po 12 majú zastúpenie Trnavský a Košický kraj. Z právnych foriem sa v zozname popri 84 eseročkách a 12 akciovkách nachádza aj jedna komanditná spoločnosť, jedna jednoduchá spoločnosť na akcie a jedno združenie. Hoci len štvrtina nováčikov (23) má zahraničných vlastníkov, sú to prevažne tie s najväčším uplatneným superodpočtom, patrí im 56 % uplatneného superodpočtu a v TOP 10 ich je šesť.

TOP 10 superodpočtov nováčikov pochádza najmä z priemyselnej výroby - od vysoko energeticky náročných, ktorých reprezentuje Slovmag Lubeník, cez výrobcu chemikálií Evonik Fermas, automotive reprezentované slovenskou dcérou nemeckého koncernu Hella, aj obratovo menším výrobcom rovnakého zamerania CEMM THOME SK – členom Amphenol Group, až po výrobcu čokolády a cukroviniek Cloetta Slovakia z Levíc. Posledná menovaná spoločnosť si uplatnila superodpočet na dva projekty: vývoj novej vegánskej receptúry k existujúcim produktovým radom a vývoj nových obalových materiálov. Tri priečky patria zástupcom IT sekcie, kde dominuje AT&T Global Network Services Slovakia s najvyšším obratom v rámci TOP 10 nováčikov, ktorý čerpal superodpočet na 16 projektov. Dopĺňajú ho dvaja obratovo menší reprezentanti so slovenským kapitálom: SlovShore pôsobiaci v oblasti informačných technológií a obchodného poradenstva a IstroSec ponúkajúci služby kybernetickej bezpečnosti. IstroSec vznikol len v júli 2021 a jeho prvý superodpočet uplatnený za rok 2023 má z TOP 10 najvyšší podiel na objeme tržieb spoločnosti – až takmer 30 %. Sekciu odborných vedeckých a technických činností zastupuje v TOP 10 spoločnosť DS Systems rovnako s čisto slovenským kapitálom – dodávateľ technológií najmä pre automobilový, ale tiež elektrotechnický priemysel či priemysel stavebných hmôt. Desiatku uzatvára košická eseročka SOLUTION, ktorá ponúka čistiace a upratovacie služby najmä pre železnice a cieľom jej projektu je modifikácia a vývoj softvéru pre riadenie svojich interných procesov.   

SR: Elektromobily pribúdajú

K 31. marcu 2025 jazdilo podľa údajov Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) po slovenských cestách 17 430 batériových elektrických vozidiel kategórií M1 (osobné vozidlá) a N1 (ľahké úžitkové vozidlá do 3,5 tony). Za prvé tri mesiace roka pribudlo 2 000 nových elektromobilov, z čoho 830 tvorili nové predaje cez oficiálnych predajcov. Zvyšok potiahli individuálne dovozy jazdených alebo nových vozidiel zo zahraničia Tento trend je výnimočný aj v celoeurópskom kontexte, kde obvykle dominujú predaje nových vozidiel.

Najviac registrovaných batériových elektromobilov v prvom kvartáli 2025 patrilo značke Tesla, ktorá dosiahla 471 registrácií. V segmente nových predajov zaznamenala výrazný úspech značka Škoda, ktorá medziročne zdvojnásobila počet predaných batériových vozidiel. V marci 2025 dosiahla adopcia batériových elektromobilov na Slovensku rekordný podiel 4,7 % zo všetkých nových registrácií (priemer Európskej únie v rovnakom období bol 15,3 %). 

SEVA predpokladá, že rok 2025 bude kľúčový pre ďalšie rozšírenie elektromobility na Slovensku. Automobilky už priniesli alebo ešte uvedú na trh viaceré nové modely elektromobilov v cenovom rozpätí od 20 000 do 30 000 eur, čo výrazne zlepší cenovú dostupnosť vozidiel pre bežných zákazníkov aj firemné flotily. Na základe aktuálneho vývoja sa očakáva, že hranicu 20 000 registrovaných elektromobilov prekročíme na Slovensku už v priebehu najbližších mesiacov. Dôležitým impulzom rozvoja elektromobility v Európe je aj pokračujúci pokles cien batérií a zvýšený tlak výrobcov na znižovanie emisií vozidiel v súvislosti s novými emisnými normami.