Aktuálne: Výdavky na deti

Až 57 percent rodičov školopovinných detí vôbec netuší alebo majú len malú predstavu o tom, koľko budú musieť v septembri zaplatiť za pomôcky, učebnice a iné školské výdavky. Priemerne odhadujú, že za všetky deti v rodine to bude približne 200 eur, pätina opýtaných si myslí, že to bude ešte viac. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (agentúra STEM/MARK, od 28.5 do 6. 6. 2024), traja z desiatich rodičov dávajú deťom pravidelne nejaké vreckové, ďalších skoro 40 percent im dáva peniaze nepravidelne, podľa potreby. Sumy sú rôzne, ročne od desiatok až po stovky eur. Štyri z desiatich detí majú až aj vlastnú platobnú kartu, ktorú najčastejšie dostali vo veku od 14 do 16 rokov.

„Ako nám ukázali dáta z prieskumu, až 39 percent respondentov to vôbec netušilo, ďalších 40 percent malo približnú predstavu a 18 percent naozaj len všeobecnú predstavu. Na druhej strane, presnú sumu si dovolili odhadnúť iba necelé 4 percentá rodičov. Priemerne pritom odhadli, že na všetky ich deti ich to vyjde približne na 200 eur, 21 percent si myslí, že to bude ešte viac. Tretina počíta so sumou medzi 100 až 200 eur. Väčšina rodičov ráta s tým, že tieto výdavky uhradia z bežnej výplaty, ďalší plánovali odkladať si na to určitý čas nejaké peniaze. No je tu aj 12 percent, ktorí budú musieť siahnuť do úspor a 2 percentá zvažujú na tento účel pôžičku,“ približuje Jaroslav Ondrušek.

Ďalším výdavkom, ktorý súvisí s deťmi, je takzvané vreckové. Niektorí deťom dávajú pravidelné čiastky (27 %), iní zase poskytujú deťom vreckové podľa aktuálnej potreby (39 %), tretina (34 %) im ho nedáva vôbec. Sumy vreckového pre deti od 6 do 17 rokov sa podľa prieskumu veľmi líšia, a to od desiatok až po stovky eur ročne pre jedno dieťa. Napríklad 15 % rodičov dá na vreckové dieťaťu za rok od 80 do 120 eur, 11 % spolu len sumu do 20 eur, ďalších 11 % zase od 280 do 400 eur. Najčastejšie im začínajú dávať vreckové vo veku 11 až 13 rokov (29 %). Niektorí s tým ale začínajú o dosť skôr, a to v 6 – 7 rokoch (21 %), niektorí dokonca až aj pred dovŕšením 6 rokov (10 %). „Deti vo veku 9 až 12 rokov by už mali dostávať vreckové, aby sa naučili hospodáriť so skutočnými peniazmi. Výška sumy závisí od možností danej rodiny, no rozhodne to netreba preháňať. Nie sú to peniaze za odmenu, ale suma, s ktorou sa majú naučiť hospodáriť. Vreckové môžete navýšiť aj mimoriadnymi odmenami, ktoré by ale v žiadnom prípade nemali byť samozrejmosťou. Dostal váš potomok jednotku z ťažkej písomky alebo dobrovoľne pomohol s väčším upratovaním? Odmeňte ho. Naopak, za bežné domáce práce, ako je odkladanie riadu alebo vynášanie smetí, nie. Musí pochopiť, že má povinnosti, za ktoré žiadne peniaze nedostane,“ radí Miroslav Zborovský.

Deti v istom veku už majú aj svoje platobné karty. Aj na ne môžu dostávať vreckové prevodom od rodičov. Podľa prieskumu ju má vo vekovej kategórii 6 až 17 rokov 38 percent detí. Najčastejšie ho dostali vo veku 14 – 16 rokov (34 %), o niečo skôr, v 11 – 13 rokoch, 27 percent a v 8 – 10 rokoch 23 percent detí, no neskôr ako v 16 rokoch len 8 percent. Väčšina rodičov tiež hovorí so svojimi deťmi o príjmoch a výdavkoch v domácnosti (56 %), ďalší o tom debatujú aspoň s niektorými (23 %). Najčastejšie od veku 11 až 13 rokov (30 %). Niektorí učia deti finančnej gramotnosti oveľa skôr, a to už vo veku 6 až 7 rokov, keď už nastupujú do základnej školy.

SR: Pôžičku či úver majú dve pätiny domácností

Podiel Slovákov s pôžičkou či úverom sa medziročne prakticky nezmenil. Zatiaľčo v minulom roku malo nejaký finančný záväzok 40 % Slovákov, v súčasnosti ide o 41 % slovenských domácností. Prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika zistil, že záväzky medzi sumami 4 000 až 40 000 eur majú častejšie muži (38 %) než ženy (27 %), ktoré si však zase častejšie požičiavajú nižšie sumy. Záväzky vyššie než 40 000 eur má viac ako štvrtina (27 %) dlžníkov. Dlhodobo si Slováci požičiavajú peniaze predovšetkým v produktívnom veku, najvyššie sumy dlžia spravidla vo veku medzi 25 až 44 rokmi. Pôžičky má však aj celá pätina seniorov (nad 65 rokov) a u 70 % seniorov ide o sumy do 4 000 eur.

Pôžičky a úvery majú najčastejšie vysokoškoláci (50 %), ktorí si zároveň výrazne častejšie požičiavajú sumy nad 40 000 eur. Výška záväzkov rastie spoločne s príjmom domácností, pričom najčastejšie sú zadlžení obyvatelia Bratislavského a Trnavského kraja (59 %, resp. 52 % domácností), ktorí si požičiavajú aj najvyššie sumy. Najmenej dlžníkov žije v Trenčianskom kraji (31 %). Sú to najmä ľudia zamestnaní v odbore lesníctva a poľnohospodárstva, nasledovaní pracovníkmi v priemysle a stavebníctve. Najmenej si pôžičky berú zamestnanci zo zdravotníctva. Najväčší podiel záväzkov nad 40 000 eur majú ľudia pracujúci v odbore IT a telekomunikácií.

Slováci si dlhodobo požičiavajú predovšetkým v súvislosti s bývaním. V 37 % ide o kúpu bytu či stavbu domu (mierny medziročný pokles z 39 %) a následne o rekonštrukciu bývania (28 % oproti minuloročným 26 %). Nasledujú úvery na nákup vozidla s necelými 18 %, čo je mierny pokles oproti vlaňajšiemu prieskumu. Zatiaľ čo na bývanie si prakticky rovnakou mierou požičiavajú ženy aj muži, v úveroch na vozidlá výrazne prevažujú muži (23 % oproti 12 %). Záväzky spojené s bývaním majú predovšetkým ľudia v produktívnom veku. Podľa prieskumu 13 % úverov slúži na uhradenie iných dlhov. Také pôžičky si navyše najčastejšie berú mladí ľudia a seniori – obe tieto vekové kategórie môžu mať obmedzené možnosti ich splácania a hrozí im, že sa dostanú do dlhovej pasce. Ďalším varovným výsledkom je rastúci počet úverov pre potreby iného člena rodiny z 3 % na 7 % úverov a, bohužiaľ, rovnako ako v minulom roku zďaleka najviac takých úverov majú ľudia v dôchodkovom veku.

Dlhodobo Slovávi prakticky nepotrebujú úvery na oblečenie, lieky a lekársku starostlivosť, potraviny alebo školské pomôcky pre deti. Neberú si spravidla ani úvery na dovolenku, darčeky alebo zábavu. Každá dvadsiata domácnosť (5 %) však potrebuje pôžičky na úhradu pravidelných platieb, ako je nájom alebo účty za energie.

SR: Najobľúbenejšie ročné terminované vklady

Celkový objem vkladov v bankách od slovenských rezidentov dosiahol podľa Národnej banky Slovenska k 31.12.2023 sumu 18 miliárd EUR. Najväčší podiel z nich tvorili vklady od domácností a nefinančných spoločností. Z hľadiska termínu splatnosti dominujú na Slovensku vklady s dohodnutou splatnosťou do 1 roka.

K významnému nárastu nových vkladov vo štvrtom kvartáli minulého roka prispel podľa NBS jednak rast reálnych miezd v roku 2023, ako aj zmena úrokovej politiky ECB. Najvyšší objem nových vkladov od domácností bol zaznamenaný v januári 2024. Priemerná úroková miera 3.5 % na vklady slovenských domácností s dohodnutou splatnosťou do 1 roka bola od decembra 2023 jednou z najvyšších v rámci eurozóny. Priemerná úroková miera v eurozóne bola 3,3 %. Najvyššia priemerná úroková miera 3,6 % bola vykázaná v januári 2024, kedy priemer v eurozóne dosiahol 3,2 %. Ďalší vývoj nových vkladov pri všetkých dohodnutých splatnostiach zaznamenáva od januára 2024 klesajúci trend.

Výrazný medziročný nárast o 48 % (v absolútnej hodnote o 2,3 mld.) v objeme prijatých nových vkladov od nebankových subjektov (s dohodnutou dobou splatnosti do 1 roka, od 1 do 2 rokov, od 2 do 5 rokov a nad 5 rokov) bol rovnako zaznamenaný v januári 2024. Najvýznamnejší podiel na tejto zmene mali nové vklady uložené v bankách nefinančnými spoločnosťami, nasledovali nové vklady od domácností a verejnej správy. Medziročne objem nových vkladov prijatých bankami od domácností vzrástol k januáru 2024 až o 100 % (v absolútnej hodnote o 0,7 mld.). Prevládajúci podiel vkladov s dohodnutou splatnosťou do 1 roka medziročne vzrástol o 7,1 p. b.

Trend: Kradnutie peňazí

Až 41 percent ľudí na Slovensku má osobnú skúsenosť s podvodníkmi, ktorý sa od nich pokúsili dostať osobné údaje, s cieľom ukradnúť im peniaze z bankového účtu. Viac ako polovica z nich sa s tým za posledný rok stretla dokonca viackrát. Najviac takýchto nekalých praktík sa deje prostredníctvom emailov, nasledujú SMS, telefonáty a sociálne siete. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre spoločnosť Home Credit (od 28.5 do 6. 6. 2024, agentura STEM/MARK), polovica opýtaných na takéto snahy o podvod nereagovala, len 7 percent kontaktovalo banku a 6 percent políciu, no a 2 percentá sa nechali podviesť. Svoje heslá na on-line prístup do banky si väčšina chráni, na druhej strane - na neznámych, nezriedka rizikových e-shopoch, nakupovalo za uplynulých 12 mesiacov až 57 percent respondentov.

Nekalých praktík, za ktorými sú podvodníci snažiaci sa pripraviť Slovákov o peniaze z ich bankových účtov, z roka na rok pribúda. Často pritom nejde len o jednorazovú záležitosť. Za uplynulých 12 mesiacov sa s tým stretla aspoň dvakrát štvrtina opýtaných, aspoň trikrát 9 percent a viac ako trikrát ďalších 21 percent ľudí. „Podvodné pokusy so snahou vylákať od ľudí osobné údaje sa dejú rôznymi spôsobmi, nezriedka sa pritom človek stretne postupne aj s viacerými. Najčastejšie je to emailom, čo uviedlo až 63 % respondentov, prostredníctvom SMS 42 %, telefonicky 21 % a inými formami, kam patria najmä sociálne siete, 12 percent prípadov,“ približuje výsledky prieskumu Jaroslav Ondrušek.

Ako postupovali Slováci pri pokusoch o takéto podvody? Najviac bolo takých (49 %), ktorí na ne nereagovali, ďalších 14 % zablokovalo volané číslo či odosielateľa emailu, 7 % volalo do banky, 6 % sa obrátilo na políciu, no 2 % opýtaných sa stali obeťou podvodu. Banky nikdy nežiadajú klientov o PIN či heslá emailom alebo cez nejaké odkazy. Dôležité je tiež zvoliť bezpečné heslá a PIN, nereagovať na podozrivé emaily, ani neklikať na odkazy a neotvárať prílohy. Netreba zabúdať ani na pravidelnú aktualizáciu operačných a antivírusových programov. Na ľudí číha čoraz viac podvodníkov aj na sociálnych sieťach. Presne dve tretiny opýtaných najčastejšie využívajú Facebook, 21 % Instagram, 3 % Tik Tok a 2 % sieť X. Subjektívne pritom väčšina uvádza, že na sociálnych sieťach poskytujú primerané alebo skôr nízke množstvo citlivých osobných údajov. V prieskume 55 % Slovákov uviedlo, že využívajú niekoľko hesiel, ktoré využívajú pre všetky svoje účty na sociálnych sieťach, pričom niekde majú heslo rovnané. Ďalších 12 percent všade používa to isté heslo. Čo sa týka hesiel do internetového bankovníctva, drvivá väčšina sa snaží o unikátne heslá (88 %). Okrem toho najčastejšie využívajú jednorazový SMS kód (38 %) či odtlačok prsta (36 %). Ďalším rizikom je nakupovanie v neoverených internetových obchodoch, kde podľa prieskumu za posledný rok kúpilo nejaký tovar až 57 percent opýtaných. V prípade neznámych e-shopov ich pritom najviac zaujíma cena ponúkaného tovaru (77 %) oveľa viac ako hodnotenie tohto obchodu na internete (45 %). Platbu na internete sa odporúča realizovať len na zabezpečených stránkach, a to s https://.

SR: Sporiace účty sú top

Medzi slovenskými sporiteľmi sa opäť posilnila pozícia sporiacich účtov: z minuloročných 44 % poskočil podiel slovenských domácností s úsporami na sporiacich účtoch na súčasných 47 %. Tento spôsob sporenia pritom preferujú podobnou mierou ženy aj muži a jeho podiel rastie s pribúdajúcim vekom (najviac ho využívajú respondenti vo veku 65 rokov a viac). Prieskum vykonaný pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika zistil okrem iného mierny pokles podielu Slovákov bez úspor – z minuloročných 20 % na aktuálnych 18 %.

Medziročne vyrovnaný zostal podiel Slovákov s úsporami na bežných bankových účtoch, ktoré má 28 % respondentov, mierne častejšie ženy (29 %) než muži (27 %), spravidla ide o mladších ľudí vo veku 18 – 24 rokov. Nasleduje sporenie či investície formou investičných fondov, ktoré vzrástli z predchádzajúcich 16 % na súčasných 22 % s vyšším podielom mužov (24 %) než žien (20 %). Každý piaty Slovák (20 %) si necháva úspory doma v hotovosti a tento spôsob sporenia prevláda opäť v najmladšej generácii vo veku od 18 do 24 rokov rovnako ako v minulom roku. Výrazne sa navýšil podiel Slovákov s úsporami na dôchodkových účtoch a v dôchodkovom pripoistení – z predchádzajúcich 10 % na súčasných 15 % – pri takmer rovnakom podiele mužov aj žien.

Akcie a dlhopisy vlastní 12 % Slovákov (oproti minuloročným 8 %), omnoho častejšie muži (16 %) než ženy (9 %). Investície do pozemkov a nehnuteľností so 7 % a 3 % zostali prakticky na rovnakej úrovni, ale investície do cenných kovov mierne vzrástli z minuloročných necelých 4 % na súčasných viac ako 5 %. Mierny rast zaznamenali aj kryptomeny (z 3 % na súčasných 5 %), omnoho častejšie ide o mužov (7 %) než o ženy (2 %) a pozíciu okolo 1 % si drží luxusný tovar a umenie. „Do rizikovejších investícií sa púšťajú skôr muži a všeobecne predovšetkým ľudia vo veku od 25 do 34 rokov. Sporiace účty a dôchodkové pripoistenie jednoznačne preferujú vysokoškoláci. Úspory ani investície nemá takmer tretina Slovákov so vzdelaním bez maturity, ale len každý siedmy stredoškolák s maturitou a iba minimum vysokoškolákov. Aj do investičných fondov a akcií či dlhopisov investujú predovšetkým ľudia s vysokoškolským vzdelaním a všeobecne Slováci s vyššími príjmami,“ dodáva Jaroslava Palendalová.

Investície do akcií a kryptomien preferujú najviac Slováci pracujúci v odbore bankových a poisťovacích služieb, tí tiež najviac zo všetkých povolaní vkladajú svoje peniaze do investičných fondov. V investíciách do nehnuteľností a pozemkov vedú zas zamestnanci pracujúci v odbore IT a telekomunikácií a majú jednoznačnú prevahu aj v ukladaní svojich úspor do sporiacich účtov. V cudzích menách zhodnocujú svoje financie najviac Slováci pracujúci v školstve, vede, výskume a kultúre. V naposledy menovanej skupine respondentov je aj prekvapivý veľký podiel držiteľov kryptomien (vyše 11 %).

Trend: Koniec opisovania čísla karty

Bezkontaktné platby kartou sa stali bežnou súčasťou našich životov. Teraz sa zrejme blíži čas, keď bude rovnako jednoduché a bezpečné aj platenie na internete. Napriek všetkým bezpečnostným riešeniam a opatreniam totiž zostáva elektronický obchod aj naďalej zraniteľný voči napadnutiu. Spoločnosť Juniper Research odhaduje, že celková výška strát v dôsledku platobných podvodov dosiahne do roku 2028 hodnotu viac ako 91 mld. amerických dolárov.

Riziká napadnutia obmedzuje Mastercard vzájomnou kombináciou niekoľkých riešení. Zásadným je tokenizácia kariet prostredníctvom metódy Click to Pay. Proces tokenizácie nahrádza 16 až 19-miestne číslo platobnej karty zabezpečeným tokenom – náhodne vytvoreným číslom. Počas on-line platobnej transakcie sa tak skutočné číslo karty nikam neposiela a zostáva uložené vo vysoko zabezpečených centrách. Aj v prípade, že by sa hekerom podarilo odcudziť zástupný token, bude im v podstate na nič. „Tokenizáciu, teda nahradzovanie kariet najmä v on-line prostredí ich zabezpečenými digitálnymi odtlačkami, zaviedla spoločnosť Mastercard už v roku 2014 a ide o trend, ktorý sa postupne stáva v Európe aj vo svete štandardom. Pre zákazníkov je pri nakupovaní na internete dôležitá bezpečnosť, rýchlosť a pohodlie. Všetky tieto kvality dokáže platobná metóda Click to Pay účinne prepojiť. Niet pochýb o tom, že dosiahnutie nášho cieľa do roku 2030 bude výhrou pre všetky strany: spotrebiteľov, predajcov i vydavateľov platobných kariet,“ hovorí Luděk Slouka.

Mastercard zároveň uľahčuje začlenenie riešení Click to Pay do on-line stránok a platobných brán obchodníkov tak, aby mohli držitelia kariet svoju kartu do systému zaregistrovať jednoduchšie. Tým sa odstráni nutnosť zadávať kartové údaje ručne. Celý systém zároveň redukuje nároky na zabezpečenie na strane obchodníkov, poskytovateľov platobných služieb a bánk a tiež posilňuje celkovú dôveru v digitálnu ekonomiku. Bezpečnosť on-line transakcií Mastercard ešte zvyšuje kombináciou s overovacími kľúčmi, ktoré využívajú biometrické overenie na mobilných zariadeniach. Odpadá tak používanie hesiel a jednorazových overovacích kódov.

Aktuálne: Pôžičky na dovolenky

Na letnú dovolenku si požičia každý štrnásty Slovák (vyše 7 %), inak slovenské rodiny radšej nikam nejdú, alebo si zvolia lacnejšiu alternatívu. Podiel Slovákov, ktorí si berú úver na letnú dovolenku, sa tak medziročne mierne znížil z minuloročných 8 %. Viac ako dve tretiny z týchto pôžičiek predstavujú však sumy nad 400 eur. Tohtoročný prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) ukázal mierny posun v záležitosti pôžičiek slovenských domácností na letnú dovolenku predovšetkým u najmladších respondentov.

V minulom roku sa kvôli dovolenke zadlžilo 9 % ľudí vo veku 18 až 24 rokov, teraz už ide len o 3 % v tejto vekovej kategórii. Na dovolenku si požičajú najčastejšie ľudia vo veku 25 až 34 rokov. Rovnako ako v predchádzajúcom prieskume viac ako dve tretiny súm na dovolenku predstavujú pôžičky nad 400 eur. Zmena je zjavná aj v pomere mužov a žien, zatiaľčo v minulom roku v prípade vyšších úverov prevažovali muži oproti ženám, teraz si požičiavajú zhodným pomerom bez ohľadu na výšku pôžičiek. Pôžičky na dovolenku súvisia aj s dosiahnutým vzdelaním, na tento účel si najčastejšie požičiavajú Slováci so vzdelaním bez maturity.

Najčastejšie si na dovolenku požičiavajú obyvatelia Prešovského a Košického kraja, kde ide takmer o každého desiateho respondenta (9 %), zatiaľ čo viac-menej bez pôžičiek sa zaobídu rodiny z Bratislavského kraja. Na dovolenku na dlh vyrážajú najčastejšie podnikatelia a osoby samostatne zárobkovo činné (takmer 11 %) a tiež zamestnanci (10 %). Pokiaľ ide o konkrétne profesie, najčastejšie si na dovolenku požičiavajú Slováci pracujúci v štátnej správe a v sociálnych službách (16 %), v priemysle a stavebníctve (11 %) a zamestnanci v obchode a službách (10 %). Pôžičky na dovolenku si, naopak, vôbec neberú ľudia pracujúci v odbore informačných a komunikačných technológií alebo príslušníci armády a bezpečnostných zložiek.

Podľa údajov cestovných kancelárií významne zdraželi všetky obľúbené destinácie Slovákov pre letnú dovolenku. Napríklad zájazdy do Grécka sú medziročne drahšie približne o 6 %, Turecko zdraželo o 8 % a Egypt o 9 %. Zdražovanie je spravidla hnané infláciou v cieľových krajinách a tiež vyššou cenou leteckej dopravy. Napriek tomu záujem Slovákov o letnú dovolenku medziročne stále rastie.

Upozorňujeme: Nový kybernetický podvod

Hlavným cieľom útočníkov je v prípade nového podvodu získať údaje z platobnej karty. Podvod začína podľa mBank falošnou SMS správou, ktorá pôsobí ako od dôveryhodnej inštitúcie. Nedávno príjemcov informovala o preplatku na dani vrátane návodu, ako ho môžu ľahko získať späť. Podvodná SMS však môže obsahovať rôzne požiadavky a zámienky: od nedoplatku za balík od kuriérnej služby, až po aktualizáciu údajov v banke.

Podvodná SMS vždy obsahuje odkaz, cez ktorý máte danú aktivitu vykonať. Po kliknutí na priložený odkaz sa však dostanete na podvodnú stránku. „Na získanie preplatku treba zadať prihlasovacie údaje do internet bankingu. Ak to urobíte, do pár minút vám zatelefonuje údajný pracovník banky – podvodník a upozorní vás, že ste klikli na falošný odkaz a vaše internetové bankovníctvo niekto napadol,“ vysvetľuje Tomáš Mika. Následne vám útočník poradí, aby ste si nainštalovali aplikáciu banky cez odkaz, ktorý vám pošle. Vo chvíli, keď si aplikáciu stiahnete, začne vás útočník presviedčať, aby ste si z bezpečnostných dôvodov zmenili heslo a limity na karte. A keďže ste si stiahli falošnú aplikáciu, vidí všetko, čo na vašom účte robíte. Má prístup k vášmu PIN kódu a môže si navyšovať limity na karte. „V poslednej fáze vás vyzve, aby ste si účet zabezpečili pomocou falošnej aplikácie a priložením platobnej karty k NFC čipu na zadnej strane mobilu. Tým si útočník skopíruje vašu kartu a je na najlepšej ceste získať peniaze z vášho účtu. Môže vyberať hotovosť z ktoréhokoľvek bankomatu či využívať POS terminál pomocou vašej tokenizovanej karty vo svojom mobilnom zariadení, a to až do výšky zvýšeného limitu. Ide o veľmi nebezpečný a prepracovaný podvod, tzv. scam,“ upozorňuje Tomáš Mika.

Banka odporúča, aby ľudia neklikali nielen na SMS odkazy, ale ani na odkazy v iných správach a nezadávali cez ne žiadne citlivé údaje. Do svojho internet bankingu sa prihlasujte vždy iba cez oficiálny web banky, ktorú sami napíšete do prehliadača. Bankové aplikácie nikdy nesťahujte cez zaslané odkazy, ale len cez oficiálne úložiská ako napríklad App store či Google Play. A ak máte pocit, že ste sa stali obeťou podvodu, ihneď si všade zmeňte prihlasovacie heslá, obnovte telefón do továrenského nastavenia a kontaktujte svoju banku. Vo svete, v ktorom sú on-line podvody čoraz dokonalejšie je dôležité, aby nielen banky, ale aj ľudia dávali pozor na spôsoby, akými chránia svoje peniaze.

Aktuálne: Retailové dlhopisy

Slovensko zvažuje emisiu tzv. retailových dlhopisov, štátnych dlhových cenných papierov priamo určených na nákup obyvateľmi. Lákadlom má byť vyšší výnos než napr. úročenie v banke a zároveň menšie riziko v porovnaní s firemnými dlhopismi, keďže ide o dlh „nás všetkých“. Aké sú výhody takéhoto financovania a akú efektívnosť možno dosiahnuť z pohľadu štátu?

Emitovanie dlhopisov pre obyvateľov je bežnou praxou vo väčšine vyspelých krajín, v ktorých ho vlády využívajú najmä na krátkodobé financovanie alebo ako doplnkový zdroj. Vytvárajú možnosť cielenia podpory konkrétnej výdavkovej oblasti (napr. rodiny s deťmi, rozvojové aktivity), alebo slúžia na znižovania vplyvu rastu cien (tzv. inflačné dlhopisy) a zároveň poskytujú obyvateľom investičnú alternatívu k termínovaným a sporiacim produktom. V ekonomike sa týmto spôsobom rozvíja aj kapitálový trh, finančná gramotnosť občanov a ich záujem o stav verejných financií. Za určitých okolností môže síce štát získať zdroje aj lacnejšie než na primárnom trhu, kde sú banky a tzv. kvalifikovaní investori, ale iba krátkodobo a najmä v prípade dobrej stratégie a komunikácie. Ak sú napr. úrokové sadzby na vkladoch a termínovaných produktoch nízke, ako teraz na Slovensku, môže štát prilákať investorov atraktívnejšou vyššou sadzbou, ktorá môže byť však stanovená nižšie než trhová úroveň našich obchodovaných vládnych dlhopisov, ktoré dnes patria medzi tri najvyššie v eurozóne. Kúpou dlhopisov môže byť zároveň poskytovaná daňová úľava na zrážkovej dani kupónu, ktorá poskytuje dodatočný motív akceptovať aj nižšiu úroveň nominálneho výnosu z pohľadu investora.

Takáto situácia je však podľa Tomáša Boháčka iba krátkodobou možnosťou ušetriť, pričom konečná úspora pre štát by nebola príliš výrazná. Finančné trhy sú dynamické, neustále sa menia a prepočítavajú výšku tzv. rizikovej prirážky plynúcej z množstva faktorov, ktoré by mohli ohroziť splatenie istiny / kupónu dlhopisu. Investor sa skôr či neskôr bude riadiť trhovou sadzbou a požadovať od emitenta odpovedajúcu úroveň výnosu. Prílišná expozícia domácich veriteľov tiež predstavuje riziko, ako sme to videli napr. v niektorých južanských krajinách Európskej únie. Výrazný podiel vlastníctva domáceho dlhu majú v USA, Japonsku alebo vo Švajčiarsku, kde sú však faktory ako vyspelosť kapitálového trhu a angažovanosť obyvateľov na odlišnej úrovni. Za najväčšiu výhodu pre obyvateľov z pohľadu vydávania vládnych dlhopisov vníma možnosť zúročiť si vklady na peniazoch ležiacich nečinne v bankách. Vklady Slovákov v našich bankách od začiatku roka opätovne rastú, a po inflačno-pandemickej báze narástla štvrťročná miera úspor z 5,7 na 7,9 %. Objem vkladov tak aktuálne tvorí približne 48 mld. EUR, a hoci samozrejme je potrebná istá finančná rezerva, v prepočte na obyvateľa v produktívnom a sporiacom veku, je táto úroveň príliš vysoká, čím sa zároveň oberáme o ochranu pred infláciou, ktorá nám stále znižuje ich hodnotu približne o 3 %. Nehovoriac o strate potenciálneho výnosu, ak by sme prostriedky investovali. Je celkom reálne, že viacerí obyvatelia, by mohli byť motivovaní zakúpiť si naše vládne dlhopisy, ak bude ich vydávanie dobre a dostatočne odkomunikované. Je ale dôležité myslieť na to, že situácia so zadlžením a stavom verejných financií SR sa bude aj takouto prípadnou emisiou ďalej zhoršovať bez odpovedajúceho prijatia nutných konsolidačných opatrení – nejde o zázračnú skratku, ale iba o doplnkový zdroj financovania.

Trend: Virtuálne karty

Kým ešte pred troma rokmi tvorili na Slovensku úhrady prostredníctvom mobilných telefónov len 5 percent z celkového objemu platieb pri termináloch v predajniach, v súčasnej dobe je to už vyše 20 percent. Ide až o štvornásobný nárast. Ako ďalej vyplýva z údajov Home Credit, trend digitalizácie badať aj v celkovom počte nárastu virtuálnych platobných kariet. Tie ľudia využívajú čoraz viac, hoci vlastnia aj klasické debetné či kreditné karty.

Pohodlná platba smartfónom bez toho, aby bolo nutné vyťahovať z peňaženky plastovú platobnú kartu, je stále populárnejším spôsobom platenia pri pokladniach. NFC platby, teda bezkontaktné platby mobilom, prebiehajú veľmi jednoducho, pričom si stačí v obchode telefón odomknúť napríklad pomocou odtlačku prsta, priložiť ho k terminálu a platba je čochvíľa zrealizovaná. Ako ukázali dáta Home Credit, ešte pred troma rokmi tvorili platby mobilmi len 5 percent z celkového objemu úhrad pri termináloch v obchodoch, na konci minulého roku to už bolo 21 percent.

Keď sa pozrieme na to, čo zákazníci za uplynulý rok najčastejšie kupovali v kamenných obchodoch na splátky, tak na prvom mieste to boli s veľkým náskokom mobilné telefóny a príslušenstvo k nim (takmer 60 %), potom práčky a umývačky (12 %) a na treťom mieste televízory (11 %). V prípade e-shopov bolo nákupné správanie sa klientov spoločnosti Home Credit v podstate identické. Trend digitalizácie badať aj v prípade Slovákmi stále viac využívaných virtuálnych platobných kariet. Zatiaľčo ešte v prvej polovici roku 2021 tvorili virtuálne platobné karty len nepatrné množstvo, oproti fyzickým platobným kartám, z celkového počtu vydaných platobných kariet, teraz už je situácia úplne iná. V súčasnej dobe je tu podľa údajov spoločnosti Home Credit pomer 17 percent virtuálnych a 83 percent fyzických platobných kariet. Vydaných virtuálnych kariet medziročne pribudlo až o 143 percent.

EU: Okamžitý prevod

Nové pravidlá na zabezpečenie okamžitého príchodu prevedených finančných prostriedkov na bankové účty retailových zákazníkov a podnikov v Európskej únii majú zabezpečiť, aby retailoví klienti a podniky, najmä malé a stredné, nemuseli čakať na svoje peniaze a tiež aby sa zvýšila bezpečnosť prevodov. Banky a poskytovatelia platobných služieb budú musieť zabezpečiť, aby boli úhrady dostupné a okamžite spracované. Nariadením, na ktorom sa už Európsky parlament dohodol s členskými krajinami EU, sa aktualizujú súčasné pravidlá jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA). Na uplatnenie bude 12 mesiacov.

Okamžitý prevod sa má vykonať bez ohľadu na deň alebo hodinu a peniaze musia prísť na účet príjemcu do desiatich sekúnd. Platiteľ by mal byť do desiatich sekúnd informovaný aj o tom, či prevedené finančné prostriedky boli alebo neboli sprístupnené zamýšľanému príjemcovi. Pravidlá budú musieť uplatňovať po dlhšom prechodnom období aj členské štáty, ktorých menou nie je euro, ak ich účty ponúkajú pravidelné transakcie v eurách. V prípade takýchto účtov mimo pracovných hodín bude existovať osobitná výnimka z uskutočnenia platby do desiatich sekúnd vzhľadom na možné obavy týkajúce sa prístupu k hotovosti v eurách. Poplatky, ktoré poskytovateľ platobných služieb uplatňuje v súvislosti s okamžitými úhradami v eurách, nemôžu byť vyššie ako poplatky uplatňované na transakcie „bez okamžitých“ úhrad v eurách.

Poskytovatelia platobných služieb by mali mať zavedené spoľahlivé opatrenia na odhaľovanie a prevenciu podvodov, aby sa úhrady nedostali na nesprávny účet z dôvodu podvodu alebo chyby. Na tento účel by mali okamžite a bez akýchkoľvek dodatočných platieb alebo poplatkov poskytovať službu overenia totožnosti príjemcu. Ako dodatočnú ochranu proti podvodom by mali umožniť svojim klientom stanoviť maximálnu sumu okamžitých úhrad v eurách, ktorá by sa dala ľahko upraviť pred ďalším prevodom. Ak poskytovateľ platobných služieb neplní svoje povinnosti v oblasti predchádzania podvodom, čo vedie k finančnej škode, môže klient podľa nových pravidiel požadovať náhradu škody zo strany poskytovateľa služieb. Poskytovatelia platobných služieb, ktorí ponúkajú okamžité úhrady, by mali takisto overiť, či niektorý z ich klientov podlieha sankciám alebo iným reštriktívnym opatreniam týkajúcim sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

SR: Falzifikáty eura

V roku 2023 bolo na území Slovenskej republiky zadržaných 1 697 kusov falzifikátov eurových bankoviek. Z celkového množstva bolo v hotovostnom peňažnom obehu zadržaných 940 kusov (55,4 %). Počet falzifikátov eurových bankoviek sa podľa Národnej banky Slovenska medziročne zvýšil, ale celkovo konštatuje, že je stabilný a v porovnaní s inými krajinami eurozóny relatívne nízky. Zároveň bolo v minulom roku na Slovensku zadržaných 3 414 kusov falzifikátov eurových mincí, čo je o 32,3 % viac ako v roku 2022. Najväčší podiel tvorili falzifikáty mincí v nominálnej hodnote 2 eurá (93,4 %).

V minulom roku tvorili najväčší podiel falzifikáty nominálnej hodnoty 50 EUR a 100 EUR. Kvalita zadržaných falzifikátov je prevažne dobrá. Napriek uvedenej skutočnosti je možné falzifikáty odhaliť aj bez použitia technických pomôcok, ak sa prijímaniu peňazí venuje dostatočná pozornosť. Falzifikáty sú ľahko rozpoznateľné od pravých bankoviek použitím jednoduchého testu, ktorý spočíva v skúške hmatom – pohľadom – naklonením. Kombináciou týchto krokov je možné spoľahlivo odhaliť falošnú bankovku. Uvedený test aj s názornými ukážkami je opísaný v propagačných materiáloch Eurosystému, takisto na internetovej stránke ECB www.ecb.int a internetových stránkach jednotlivých národných centrálnych bánk Eurosystému.

Všetky falzifikáty eurových mincí na Slovensku boli v roku 2023 zadržané v peňažnom obehu. Z hľadiska kvality vyhotovenia falzifikátov euromincí ide v prevažnej miere o falzifikáty s dobrou a veľmi dobrou technickou úrovňou vyhotovenia. Preto je pre verejnosť pomerne náročné odhaliť falzifikát, najmä ak sa prijímaným minciam nevenuje dostatočná pozornosť. Najdostupnejšou pomôckou na rozpoznanie podozrivých mincí je jednoduchý magnet. Euromince nominálnych hodnôt 1 euro a 2 eurá majú magnetický stred a ich skúšku je možné uskutočniť priložením magnetu k stredu podozrivej mince a následne porovnať úroveň jej magnetizmu s pravou mincou. Dôležité je sledovať tiež celkový vzhľad a farbu podozrivej euromince. Pri eurominciach v nominálnej hodnote 2 eurá je v prípade podozrenia vhodné venovať pozornosť aj nápisu na hrane.

Radíme: Platby a výbery hotovosti v zahraničí

Cestujete? Dnes už netreba pred každou zahraničnou cestou mimo eurozóny meniť hotovosť, vo väčšine prípadov je najvýhodnejšie využiť platby kartou či výber hotovosti z bankomatu v cudzej mene. Je však potrebné dávať si pozor na rôzne poplatky a špecifiká v rôznych menových kurzoch. Spotrebitelia by nemali zabúdať ani na riziká spojené s výberom konkrétneho bankomatu.

Pred odchodom do zahraničia, kde sa platí inou menou ako eurom, je vhodné si v domácej banke overiť poplatky účtované za výbery, prípadne aj platby uskutočnené v zahraničí a špecifiká pri výmene peňazí s ohľadom na rôzne menové kurzy. Za výber si banky vo viacerých prípadoch účtujú poplatok, ktorý sa môže pohybovať aj v sume niekoľkých eur. Platba kartou uskutočnená u obchodníka v zahraničí je potom u viacerých bánk zadarmo, u iných zaplatíte menší poplatok. „Na spotrebiteľa však pri výberoch i platbách v cudzích menách čaká pasca označovaná skratkou DCC (Dynamic currency conversion), ktorá spotrebiteľovi síce garantuje pevne stanovený výmenný kurz, ten ale úplne ľubovoľne určuje obchodník, prípadne prevádzkovateľ bankomatu,“ vysvetľuje Eduarda Hekšová. Platobný terminál či bankomat zákazníkovi ponúkne, či chce uskutočniť platbu v miestnej mene alebo už prepočítanú na eurá. Zákazníci často intuitívne vyberajú platbu práve v eurách, čo je ale pre nich nevýhodné. Naopak, ak zvolia platbu v cudzej mene, výmenný prepočet vykoná tuzemská banka vo väčšine prípadov za výhodnejších podmienok. Pozor, je potrebné všímať si aj iné poplatky, ktoré účtuje banka či iný prevádzkovateľ bankomatu. Podľa podmienok vydavateľov platobných kariet by však bankomat mal na tento poplatok upozorniť a zákazník by ho mal vopred schváliť, inak transakcia neprebehne. V tomto ohľade možno odporučiť, aby spotrebitelia pozorne čítali zobrazovanú informáciu a, naopak, aby sa v snahe čo najrýchlejšie získať hotovosť neunáhlili.

Opatrnosť sa vyplatí aj pri výbere samotného bankomatu. Overený bankomat je možné vyberať pomocou vyhľadávacích nástrojov či aplikácií vydavateľa platobnej karty. Pomôcť môžu aj recenzie zverejňované v mapových aplikáciách rôznych poskytovateľov. Z dôvodu bezpečnosti sa odporúča vyberať bankomaty, ktoré sú umiestnené na pobočke banky než v rušných uliciach či na pláži. Oplatí sa tiež skontrolovať, či na bankomate nie je niečo neobvyklé, napríklad pridané zariadenie (kamera, čítacie zariadenie), či nie je poškodený alebo nevykazuje známky inej manipulácie. Tuzemské banky sú často súčasťou veľkých medzinárodných skupín, ponúka sa preto možnosť pozrieť sa, či v mieste vášho pobytu nepôsobí banka z rovnakej skupiny ako je tá vaša, čím spotrebitelia môžu ušetriť na niektorých poplatkoch. „Zopakovať si môžeme aj základné bezpečnostné pravidlá – zakrývať číselnú klávesnicu rukou pri zadávaní PIN, uprednostniť bezkontaktné použitie pred fyzickým vložením kar-ty, nenosiť všetky karty a hotovosť na jednom mieste, mať po ruke núdzový kontakt na komunikáciu s bankou. Ten je však vhodné uchovávať oddelene od dokladov a platobných prostriedkov,“ uzatvára Hekšová.

Ak cestujete do Českej republiky a použijete zmenárne, je dobré vedieť, že všetci spotrebitelia sú tam pri výmene peňazí dobre chránení a pre výmenu peňazí platia jasne definované pravidlá. Vo všeobecnosti však v prípade ciest do zahraničia odporúčame vymeniť si peniaze radšej v preverenej zmenárni na Slovensku ako v zahraničnom letovisku. Mnohé meny zoženiete aj v slovenských bankách. Iná situácia je v prípade exotických destinácií, ktorých meny nemusíte v našich bankách nájsť. V takom prípade je lepšie cestovať s americkými dolármi alebo eurami a peniaze si vymeniť na mieste. Zákazník musí poznať kurz vopred a svojím podpisom potvrdiť požadovanú transakciu, teda získať potvrdenie a až potom vydať hotovosť na výmenu. Následne je vhodné si prekontrolovať peniaze, ktoré spotrebiteľ obdrží, teda či obdržal správnu menu v zodpovedajúcej výške. S prevodmi mien či zahraničnými transakciami môžu pomôcť aj už etablované mobilné aplikácie, ktoré umožňujú okamžité prevody mien alebo vydanie virtuálnej elektronickej platobnej karty na konkrétnu platbu.

Úspory: Najčastejšie 1 – 3 mesačný príjem

Podiel slovenských domácností, ktoré majú úspory na neplánované situácie, sa medziročne nezvýšil a zostal rovnaký ako v minulom roku 62 %. Klesol podiel domácností s úsporami vo výške aspoň jednomesačného príjmu (z 26 % na súčasných 25 %), rovnako ako tých s úsporami vo výške 1 -3 mesačného príjmu (z 28 % na 26 %) a 3 – 6 mesačného príjmu (z 22 % na 21 %). Prieskum uskutočnený pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) ukázal však aj mierne zvýšenie podielu slovenských domácností s úsporami nad 6 -12 mesačný zárobok – zo 14 % na súčasných 16 %.

Medziročne sa výrazne znížil rozdiel medzi ženami a mužmi – kým v predchádzajúcom roku bol podiel mužov s úsporami 66 %, ale u žien len 58 %, aktuálne má úspory 62 % mužov a 61 % žien. Muži aj ženy majú najčastejšie finančnú rezervu vo výške 1 – 3 mesačného príjmu. Iba v kategórii úspor vo výške príjmu za 1-3 roky mierne dominujú muži so 7 % respondentov oproti 6 % žien. „Slováci sú zvyknutí myslieť na zadné kolieska, a ak je to možné, držia si aspoň malú finančnú rezervu. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom sa úspory domácností vzhľadom na ich príjem nezvýšili, ale ani neznížili, čo môže znamenať, že v čase rastúcich cien pozdržali Slováci niektoré investície v prospech úspor. Tomu zodpovedá aj medziročný pokles tržieb maloobchodníkov,“ hovorí Jaroslava Palendalová: „Úspory sú kľúčové pre vyrovnaný domáci rozpočet, a to predovšetkým vo vzťahu k nečakaným výdavkom, ideálny stav je mať nasporenú sumu aspoň vo výške troch mesačných platov.“

Úspory majú najčastejšie mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov (70 %) a Slováci vo veku 25 až 34 rokov (67 %), obe skupiny si držia rezervu vo výške medzi 1 - 3 mesačným zárobkom. Oproti minulému prieskumu sa posunula veková skupina respondentov, ktorí najčastejšie uvádzajú finančnú rezervu presahujúcu ich príjem za 3 roky. Teraz najčastejšie ide o ľudí vo veku viac ako 65 rokov (9 %), zatiaľ čo predtým šlo o respondentov vo veku 55 až 64 rokov. Omnoho častejšie majú úspory ľudia s vysokoškolským (82 %) či stredoškolským (64 %) vzdelaním, zatiaľčo z respondentov so vzdelaním bez maturity má finančnú rezervu len 47 %. S úrovňou dosiahnutého vzdelania rastie aj výška úspor v pomere k príjmu. Napríklad úspory vo výške presahujúcej ročný príjem ich domácnosti má 9 % vysokoškolákov oproti 5 percentám respondentov so stredoškolským vzdelaním s maturitou. Sporiť sa darí predovšetkým obyvateľom Bratislavského a Žilinského kraja, najmenej obyvateľom kraja Nitrianskeho a Banskobystrického. Napríklad v Banskobystrickom kraji síce má úspory viac ako polovica domácností, ale spravidla len vo výške svojho mesačného príjmu. Úspory majú výrazne častejšie ľudia žijúci v manželstve, súkromní podnikatelia a zamestnanci pracujúci v odbore bankovníctva a poisťovníctva. Nasledujú ľudia pracujúci v oblasti počítačov, sietí a telekomunikácií, v školstve, rovnako ako ďalší zamestnanci v armáde a v bezpečnostných zložkách. Oproti predchádzajúcemu prieskumu ubudlo ľudí bez práce, ktorí majú súčasne úspory – najčastejšie vo výške svojho 1 – 3 mesačného príjmu.

EU: Nové pravidlá boja proti podvodom

Nové pravidlá transparentnosti od 1. januára t. r. majú členským štátom EÚ pomôcť zakročiť proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH). Daňové správy členských štátov EÚ majú k dispozícii informácie o platbách, ktoré im umožnia ľahšie odhaľovať podvody v oblasti DPH. Osobitná pozornosť sa pritom venuje elektronickému obchodu, v ktorom sa obzvlášť často nedodržiavajú predpisy a vyskytujú podvody v oblasti DPH. To zase na druhej strane spôsobuje výpadky daňových príjmov, z ktorých sa financujú tie najdôležitejšie verejné služby.

Niektorí on-line predávajúci bez fyzickej prítomnosti v členskom štáte EÚ predávajú tovar a služby spotrebiteľom v EÚ bez registrácie ako platitelia DPH v EÚ. Prípadne pri predaji cez internet deklarujú nižšiu než skutočnú hodnotu ich tovaru a služieb. Členské štáty preto potrebujú účinnejšie nástroje na odhaľovanie tohto nezákonného správania a zakročenie proti nemu. Nový systém využíva kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú poskytovatelia platobných služieb (napr. banky, inštitúcie elektronických peňazí, platobné inštitúcie a poštové žírové služby), ktorí spoločne uľahčujú viac než 90 % on-line nákupov v EÚ. Od 1. januára sú povinní monitorovať príjemcov cezhraničných platieb a od 1. apríla daňovým správam členských štátov EÚ zasielať informácie o tých z nich, ktorí prijímajú viac ako 25 cezhraničných platieb za štvrťrok.

Tieto informácie sa budú sústreďovať v novej európskej databáze vyvinutej Európskou komisiou, a to v centrálnom elektronickom systéme informácií o platbách (CESOP), kde sa budú uchovávať, zhromažďovať a overovať porovnaním s inými údajmi. Všetky informácie v databáze CESOP sa potom sprístupnia členským štátom cez Eurofisc, sieť špecialistov EÚ na boj proti podvodom v oblasti DPH, ktorá funguje od roku 2010. Členským štátom to výrazne uľahčí analýzu údajov a identifikáciu online predajcov, ktorí si neplnia povinnosti v oblasti DPH, a to vrátane podnikov, ktoré sa nenachádzajú v EÚ. Styční úradníci Eurofiscu sú takisto oprávnení prijímať vhodné opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ako je vybavovanie žiadostí o informácie, audity alebo zrušenie registrácie identifikačných čísel pre DPH. Podobné ustanovenia sú už v platnosti v niektorých členských štátoch a druhých krajinách, kde sú preukázateľne účinné v boji proti podvodom v odvetví elektronického obchodu.

Novinka: Úverová pomoc

Slovenskí občania môžu od začiatku tohto roka získať príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie vo výške 75 % zvýšenia ich mesačnej splátky, maximálne v sume 150 eur. Samotnú výšku príspevku vypočíta konkrétna banka, v ktorej je uzatvorená zmluva o úvere na bývanie. Podmienkou je uzatvorenie zmluvy pred 1. januárom 2024 aj pravidelné splácanie úveru na bývanie, pričom splátka musí byť uhradená do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mala byť pôvodne zaplatená.

Pokiaľ sa úroková sadzba zvýšila v predchádzajúcom roku, žiadosť o príspevok je možné podať už od januára tohto roku. Ak sa úroková sadzba úveru na bývanie bude zvyšovať v priebehu tohto roka, žiadosť je možné podať až od kalendárneho mesiaca, kedy k zvýšeniu úrokovej sadzby došlo. V prípade viacerých oprávnených osôb vzniká nárok na príspevok jednej z nich.

Žiadosť sa podáva na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny osobne, poštou alebo elektronickým kvalifikovaným podpisom cez portál slovensko.sk. K žiadosti musí byť priložená kópia zmluvy o úvere. Údaje o výške príspevku, splácaní úveru poskytnú úradom banky do desiateho dňa v mesiaci za predchádzajúci mesiac. Príspevok sa teda vypláca mesiac pozadu.

Pre záujemcov sú zriadené telefónne linky, špeciálna emailová adresa uverovapomoc@upsvr.gov.sk a podrobné informácie sú zverejnené spolu s potrebnými formulármi aj na webovej stránke ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny upsvr.gov.sk.

Radíme: Ako si ochrániť peniaze

Chránite si svoje peniaze dostatočne? Podľa prieskumu mBank má skúsenosť s ohrozením svojich financií takmer každý tretí Slovák (30%) a s ohrozením citlivých informácií takmer každý druhý Slovák (47%). Na čo si treba dávať pozor?

Expert na kyberbezpečnosť Karol Suchánek odporúča pri problémoch s bankovou kartou jej okamžitú blokáciu a telefonicky ihneď kontaktovať banku. Pre bezpečný on-line nákup je vhodná samostatná karta, na ktorú si prevediete iba časť finančných prostriedkov. Rovnako je dôležité vybrať si dobrý e-shop a neklikať automaticky na rôzne zľavové ponuky doručené do mailu. Najskôr je vhodné overiť, či ide o e-mail skutočného e-shopu, jeho kontaktné informácie, recenzie na jeho služby. Nenechajte sa zlákať príliš výhodnými ponukami ani stresovať sa časovými limitmi. Nepodliehajte nátlaku a overujte si informácie. Rovnako neodklikávajte bezmyšlienkovito všetky správy, notifikácie a žiadosti o autorizácie. Nepreposielajte autorizačné kódy. Notifikácie z banky o pohybe na účte vás môžu upozorniť, či platby odišli a v akej výške. Pre istotu využívajte aj mesačný výpis z účtu a skontrolujte si transakcie. Na internetbanking vždy používajte mobilné dáta. Vo verejnom priestore si môžete myslieť, že sa pripájate napr. na nejakú hotelovú wi-fi, a pritom môže ísť o útočníka, ktorý si vytvoril falošný wi-fi hotspot. Alebo sa stáva, že je hacknutá existujúca wi-fi sieť. Buďte preto obozretný.

Tomáš Mika, špecialista IT bezpečnosti, upozorňuje na dôležitú ochranu citlivých údajov: heslo, číslo karty, PIN. Nepodliehajte nátlaku, či už cez telefón alebo maily. Banka, polícia, aj vaši najbližší buď všetky potrebné údaje majú, alebo ich poznať nepotrebujú. Netreba podceňovať ani heslo - malo by mať aspoň 8 znakov, obsahovať malé a veľké písmená aj číslice. Pre každý svoj účet používajte unikátne heslo. Skontrolujte si na haveibeenpwnd.com, či sa vaša mailová adresa aj s heslom neobjavila v databázach, ktoré unikli. Najlepšie je, ak si heslá zapamätáte, prípadne využívajte správcu hesiel. Nezabúdajte na svätú trojicu: sťahovať z overených zdrojov, používať antivírus a neodkladať aktualizácie. Nespúšťajte svoje zariadenie z očí. A čo najviac zálohujte! Chcete sa prihlásiť do internet bankingu? Nehľadajte webovú adresu svojej banky pomocou vyhľadávača, ale napíšte mBank.sk priamo do adresného riadku prehliadača. Podvodníci totiž využívajú reklamy v prehliadačoch, takže sa podvodné weby dostávajú medzi prvé výsledky. A potom je to už len o vašej pozornosti, či si všimnete, že je odkaz na mbank.sk alebo rnbank.sk. Nezabudnite, že vaša banka od vás nikdy nechce prihlasovacie údaje, rodné číslo, číslo karty a nikdy vás do ničoho nenúti.

Hypotéky: Vysoké úrokové sadzby

Kvôli zvýšeniu úrokových sadzieb hypoték je na Slovensku pre takmer pätinu (18 %) mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov úver na vlastné bývanie nedostupný. Ľudia, ktorí už hypotéku majú, často musia kvôli zvýšeným úrokom výrazne šetriť. Dostupnosť hypoték a schopnosť ich splácania zisťoval prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika.

Najväčší problém s dostupnosťou hypoték majú práve ľudia vo veku 25 až 34 rokov, najčastejšie sa však kvôli zvýšeniu úrokovej sadzby po skončení fixácie musia uskromniť ľudia vo veku 35 až 44 rokov (13 %). Celá štvrtina (25 %) respondentov vo veku 35 až 44 rokov však uvádza, že bez veľkých ťažkostí zvláda splácať svoj úver na bývanie aj po zvýšení úrokovej sadzby. Podobne je na tom aj 21 % respondentov vo veku 25 až 34 rokov. Problémy so zvyšovaním úrokových sadzieb väčšinou neriešia ľudia vo vekových kategóriách 18 až 24 rokov (72 %), 55 až 64 rokov (82 %) a vo veku od 65 rokov (93 %), pretože žiadnu pôžičku na bývanie nemajú. „Nedostupnosť hypoték trápi rovnako ženy ako mužov, muži však častejšie bez problému zvládajú aj vyššie splátky po skončení fixácie úrokovej sadzby. Najčastejšie sa kvôli vyšším splátkam musia uskromniť domácnosti s dvoma deťmi. Len absolútne minimum respondentov prieskumu uvádza, že sú nové splátky ich hypotéky také vysoké, že musia svoju nehnuteľnosť predať (necelé 2 %) alebo si na splátky požičať v rámci rodiny alebo v inej inštitúcii (2 %), čo vnímame ako pozitívne zistenie. Zadlžovanie kvôli splácaniu iných pôžičiek je vysoko rizikové a môže viesť k dlhovej pasci,“ hovorí Jaroslava Palendalová. 

Vysoké splátky takto trápia predovšetkým nezamestnaných a obyvateľov Trnavského a Košického kraja. Najväčší problém s dostupnosťou hypoték uvádzajú zamestnanci v odbore poľnohospodárstva a lesníctva (30 %). Najmenšie problémy so splácaním majú ľudia pracujúci v odbore financií a poistenia nasledovaní ľuďmi z priemyslu a stavebníctva. Prieskum neodhalil zásadnú súvislosť medzi dostupnosťou hypoték a úrovňou dosiahnutého vzdelania. Problémy so splácaním úverov na bývanie však majú predovšetkým ľudia s nižším vzdelaním a výrazne menej vysokoškoláci.

EU: Spotrebiteľské úvery

Cieľom novej smernice o spotrebiteľských úveroch je zabezpečiť hladké fungovanie úverových trhov a zároveň vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa pred pohľadávkami z kreditných kariet, prečerpaniami a nevhodnými úvermi. Právne predpisy sa budú vzťahovať na zmluvy o úvere do výšky 100.000 EUR. 

Členské štáty budú od veriteľa vyžadovať, aby pred uzavretím zmluvy o úvere vykonal dôkladné posúdenie úverovej bonity spotrebiteľa v jeho záujme a zabránil tak nezodpovedným postupom pri poskytovaní úverov a nadmernému zadlženiu. Posúdením by sa mala overiť schopnosť spotrebiteľa plniť si svoje povinnosti. Poslanci zabezpečili opatrenie chrániace osoby, ktoré sa vyliečili z rakoviny. Ak žiadajú o úver, na ktorý sa vyžaduje poistenie, majú „právo na zabudnutie“ po príslušnom časovom období, aby ich predchádzajúce ochorenie neovplyvňovalo sadzby poistenia. Nebankoví veritelia a sprostredkovatelia úverov (okrem mikropodnikov a malých a stredných podnikov) budú podliehať postupu udeľovania povolení a registrácii a dohľadu zo strany nezávislých vnútroštátnych orgánov.

Úverová reklama by mala vždy obsahovať jasné a zreteľné upozornenie, že požičiavanie peňazí stojí peniaze. Europoslancom sa tiež podarilo zahrnúť opatrenia, akými sú stropy poplatkov, s cieľom zabrániť zneužívaniu a zabezpečiť, aby spotrebiteľom nebolo možné účtovať nadmerné úrokové sadzby, ročné sadzby alebo poplatky za úvery alebo celkové úverové náklady. Vďaka možnostiam prečerpania a prekračovania výšky úverov, ktoré sú čoraz bežnejšie a nákladnejšie, budú tieto finančné produkty regulované s cieľom zvýšiť ochranu spotrebiteľa a zabrániť nadmernému zadlženiu. Členské štáty budú musieť zabezpečiť, aby spotrebitelia mali právo odstúpiť od zmluvy o úvere bez akéhokoľvek dôvodu do 14 dní. Spotrebitelia budú mať právo na predčasné splatenie úveru a zníženie celkových nákladov na úver. Predzmluvné informácie by mali jasne špecifikovať, ako sa má táto náhrada vypočítať.

Financie: Sporiť alebo investovať?

Takmer polovica rodičov si myslí, že deti potrebujú viac než 20 000 EUR, aby bezstarostne vyštudovali a dokázali sa osamostatniť. Až 77 % rodičov sa preto snaží deťom odkladať peniaze, pričom využívajú najmä sporiace účty alebo stavebné sporenie. Vyplynulo to z najnovšieho prieskumu, ktorý pre investičnú platformu Fondee pripravila agentúra Ipsos (august 2023, na vzorke 1 250 rodičov).

Najrozšírenejším spôsobom, ako rodičia pre svoje ekonomicky závislé deti odkladajú peniaze, sú sporiace účty (46 %). Druhým najčastejším spôsobom je stavebné sporenie (38 %). Oba produkty však spravidla neumožňujú prekonať infláciu, ktorá predstavuje 2 až 3 % ročne a v konečnom dôsledku tak deti dostanú menej, ako im rodičia počas niekoľkých rokov odkladali. „Keď rodič dieťaťu odloží 4000 EUR na bankový účet, za 18 rokov budú mať tieto peniaze až o takmer 40 % nižšiu hodnotu vplyvom inflácie. Princíp je rovnaký aj pri sporiacich účtoch, ktorých ročné úroky žiaľ nedosahujú výšku inflácie,” vysvetľuje Eva Hlavsová. Do investícií s cieľom finančného balíka pre deti, keď vyrastú, sa púšťa len zlomok rodičov. Akcie využíva približne 13 % z nich, termínované vklady, dlhopisy či ETF fondy využívajú jednotky percent rodičov.

Okrem nasporenia balíka financií chcú však rodičia deťom zaistiť predovšetkým podporu v súvislosti so vzdelávaním a dostatočnú finančnú gramotnosť, kým dosiahnú vek dospelosti. Na otázku, či budú deti pre úspešný vstup do dospelosti potrebovať viac peňazí ako ich rodičia, odpovedalo „áno“ až 81 %. Podľa 37 % opýtaných rodičov by malo deťom stačiť na úspešné osamostatnenie sa niekoľko tisícok EUR. Väčšina rodičov však hovorila o vyšších sumách. Vyše 20 000 EUR uviedlo 24 %, viac ako 40 000 EUR až 16 % a hranicu okolo 100 000 EUR uviedlo 5% rodičov. „Otázkou zostáva, koľkým z nich sa podarí tieto sumy pre svoje dieťa či deti zabezpečiť. Totožný prieskum sa totiž pýtal aj na to, koľko mesačne dávajú pre každé dieťa bokom. Dve z piatich rodín uviedli, že len niekoľko eur a jedna z piatich odkladá pár desiatok eur. Ak to dávajú na sporiace účty, ako prieskum naznačuje, tak sa k hodnote 20 000 EUR buď nedostanú alebo sa násobne viac nadrú,” dodáva Hlavsová.